Dovolenky v Paríži sú nebezpečné a osudové. Dá sa tam zamotať do spleti tajomstiev, ktoré pre vás môžu znamenať skazu. No taktiež je to miesto, kde môžete spoznať svoju vyvolenú. Hrdina George Stobbart tam stretol novinárku Nicole Collard a hráči pred osemnástimi rokmi sa stali svedkami jedného z najzaujímavejších vzťahov v hernej histórii. Chémia postáv je jedným z najsilnejších pilierov série Broken Sword a taktiež výrazný motív, ktorý udržal fanúšikov pri hrách dlhé hodiny, a to aj napriek niekedy pokrivkávajúcej kvalite.

Svojej láske odpustíte všetko. Fanúšikovia výborných prvých dvoch častí odpustili Charlesovi Cecilovi a jeho štúdiu aj krkolomný prechod do tretieho rozmeru. A aj napriek tomu, že v piatej časti série ohlasoval návrat ku klasickým koreňom série, sa opäť rozhodol vyskúšať trpezlivosť a toleranciu hráčov. K point-and-click základom sme sa v Broken Sword 5: The Serpent's Curse vrátili len vďaka úspechu hry na Kickstarteri, avšak ani slušná suma od hráčov nebola zárukou bezproblémového vydania. Revolution Software hru rozdelili na dve epizódy a kým v decembri sme mali možnosť zažiť prvú polovicu hry, na tú druhú sme čakali až doteraz.

Aj keď to v hre občas škrípe, oplatilo sa čakať. Nejedná sa o epizodickú adventúru v štýle známych sérií od Telltale. Druhá epizóda prišla ako rozšírenie zadarmo a nie je samostatná, je to jednoducho len zvyšok hry, ktorý pokračuje tam, kde ste minule skončili. Majitelia prvej epizódy trochu zaškrípu zubami, no ak kupujete hru až teraz ako celok, rozdelenie ani len nespozorujete. Čaká vás tak zhruba desaťhodinový zážitok plný tajomstiev, zvratov, hádaniek a toho správneho iskrenia medzi protagonistami, ktorí si k sebe musia hľadať cestu rovnako, ako hráči k sérii, s ktorou sa poslednýkrát stretli takmer pred desaťročím.

Revolution Software sa chcú vrátiť v čase a napodobujú samých seba v roku 1996. Asi ako keď sa zostarnutý akčný hrdina so šiestimi krížikmi na chrbte odvoláva v novom filme na to, vďaka čomu si ho diváci obľúbili. Tvorcovia hry nás vracajú do Paríža, do jednej konkrétnej kaviarne, a do cesty nám stavajú staré známe postavy a situácie. Aj napriek vrúcnemu vzťahu k minulosti je The Serpent's Curse sviežou hrou plnou ostrovtipu a inteligentného obsahu, ktorý osloví aj nových hráčov. Postavy znova predstaví iným spôsobom a pomaly vtiahne do deja, z ktorého len tak nepustí.

Prvých 4-5 hodín sa len zahrievate a zoznamujete s hrou. Od začiatku vás, samozrejme, sprevádza temné tajomstvo z minulosti, no na jeho riešenie ešte nie je ten správny čas. Musíte prechádzať sériou menších realistických úloh (aj keď niektoré by vám v skutočnosti pripadali strelené), kým sa dostanete hlbšie. Na začiatok je to len nešťastná lúpež, poistný podvod, či machinácie mocného oligarchu. Rozhovory s postavami vám nie len pomaly odkrývajú kúsky skladačky, ale pridávajú aj ďalšie, aby vás hra stále držala v neistote.

Hra veľmi príjemne plynie a to je možno niekedy jej nedostatok. Prechádzate ňou totiž až príliš rýchlo, bez jediného zaseknutia. Hádanky vyplývajú buď z rozhovorov alebo zo zbierania predmetov a ich kombinovania a používania. A riešenie každého problému máte hneď na očiach. Akoby vás autori nechceli nechať trápiť sa a tak vám k otázke rovno dajú aj odpoveď. Je síce pravda, že takýto prístup hru otvorí aj nováčikom v žánri, avšak starým harcovníkom môže vyššia náročnosť chýbať. Dokonca aj pri tých najbizarnejších kombináciách si ich účelom budete istí. Podobne je to aj s dialógmi, avšak v ich prípade vám postupné rozvetvovanie môže neraz vyčarovať úsmev na tvári vtipnou poznámkou alebo podpichovaním dvoch hlavných postáv.

Zhruba od polovice sa tempo aj ráz hry výrazne mení. Gnosticizmus je hlavnou témou, na ktorej je postavený dej. A ako taký už sám poskytuje tajomný ráz príbehu, keď naplno vypláva na povrch. Tento základ hra ešte ďalej rozvíja vlastným príbehom, mnohými postavami s vlastnými motívmi, až ste nakoniec svedkami toho, ako protagonistom opakovane ide o život a jediné, čo ich delí od smrti, sú len vaše rozvážne rozhodnutia. Atmosféru a dojem osudovosti Broken Sword 5 buduje veľmi dobre a výrazný obrat v jej polovici dodáva hre druhý dych, vďaka čomu sa nenudíte. A našťastie sa tým aj eliminuje pomalé tempo, ktoré sme kritizovali v recenzii prvej epizódy.

Prostredia a postavy sú ďalšie dva piliere dobrej adventúry a v tomto ohľade ukazuje Broken Sword 5 svoje dve tváre. V prvej polovici sa motáte po Paríži a párkrát si s postavami odtiaľ odskočíte. Prostredia sú síce zaujímavé, ale príliš obyčajné a podobné. V druhej polovici hry odchádzate na španielsky vidiek, do hôr a nakoniec aj do púšte. Prichádza tak výrazná zmena a prejdete sa prostrediami s rôznymi kultúrnymi podložiami, tým pádom aj s vlastným výtvarným štýlom a ďalšími odlišnosťami.

Každé prostredie má vlastné postavy. Samozrejme, okrem tých, ktoré sa nesú celým príbehom. A autori ich veľmi šikovne diverzifikujú. Budujú sympatické charaktery, ale taktiež pred vami skrývajú ich skutočnú tvár. A tento pestrý kolorit až na pár výnimiek funguje veľmi dobre. O výborne fungujúcej chémii medzi ústrednou dvojicou niet pochýb. Dopĺňa ich niekoľko starých známych postáv, ktoré si hráči obľúbili v minulosti, taktiež aj mnoho nových. A z nich vám bude piť krv jedine veľmi zle fungujúca paródia na inšpektora Clouseau. Herný inšpektor Navet je tŕňom v päte, jeho charakter nezaujme a prejav otrávi. Po pár hodinách už antagonistu odhalíte, no dovtedy vám je skrytý a len ťahá za nitky z úzadia.

Znova sa vracia Rolf Saxon ako George Stobbart a dokazuje, že túto postavu pozná dokonale, čo previedol do svojho dabingového umenia. Ďalšie postavy znejú štandardne dobre. Najväčšou výnimkou je už spomínaný inšpektor, no fanúšikov série nepoteší ani Emma Tate ako hlas Nico. S prízvukom až príliš tlačí na pílu a v ušiach cítite, že niekedy to príliš preháňa. Minimalistická hudba sa snaží budovať atmosféru, no nie vždy jej to vychádza. Je až príliš nevýrazná a v hre rozhodne sú momenty, ktorým by poriadna a výrazná hudba len a len prospela. Grafika už nemá to ručne kreslené čaro, no rozhodne nie je na zahodenie. Kombinuje 3D postavy s 2D prostredím a vyzerá veľmi príjemne. Škoda trošku strnulejších animácií, ktoré kazia dojem.

Rozdelenie hry na dve epizódy bolo medveďou službou. Zvlášť, ak nie je robená ako epizodická miniséria. To by vám však nemalo zabrániť, aby ste jej venovali pár hodín svojho času. Odvďačí sa vám za to najmä dobre spracovanými charaktermi a zaujímavým a tajomným príbehom. Broken Sword 5: The Serpent's Curse je kvalitnou adventúrou s trošku pomalším rozbehom a niekoľkými neduhmi, ktorá sa však hrá ako zo starej školy. Je síce jednoduchšia, no otvára sa vďaka tomu novým hráčom. Navyše sa teraz pri vydaní druhej epizódy už hra zbavila aj nepríjemných technických problémov, takže oproti decembrovej prvej epizóde prináša nie len obsahové, ale aj technické zlepšenia. A po horkej pachuti z Moebiusa možno práve nový Broken Sword poslúži ako balzam na dušu.