Zvoliť herný fenomén posledných rokov je činnosť pomerne náročná, no prísne kritériá splnia len tí najlepší. Isteže, mohli by sme alibisticky ukázať na indie scénu, digitálnu distribúciu, alebo jasať nad Kickstarterom, či si hladiť (veštecké) gule s pohľadom upreným na Oculus Rift. Ale ten skutočne jagavý poklad, ktorý dokázal aj niečo viac, než len tupo stláčať klávesy, je zrejme len jeden - Minecraft. Verte tomu či nie, nadávajte, ukazujte prostredníky a prevracajte očami nad stratou súdnosti AAA titulmi unaveného redaktora, ale nič s tým nespravíte. Po revolúcii na PC platforme zavítalo kockaté šialenstvo aj na herné konzoly. Pred dvomi rokmi v prvej verzii na Xbox 360 a nedávno získal Minecraft zástupy závislákov na budovaní aj na PlayStation. A to je dôvod, prečo sme znovu otestovali kvality tejto hry.

Deň 0

Milý denníček, dostal som ponuku, ktorá sa neodmieta - čo tak konzolový Minecraft? Istotne, človek nevie, kde mu v práci hlava stojí, o zanedbávaní drahej polovičky by sa dali písať ďalšie diely 50 odtieňov strakatej farby a aj to slnko občas vykukne a človeka to ťahá von. Navyše tie spomienky na krásne chvíle s betou FortressCraftu, ktorý dokázal paralyzovať na hodiny... No dobre, tak zopár ďalších šedivých vlasov na strapatej hlave pribudne, pár dní po dlhej noci bude s krvou podliatymi očami drsnejších, ale bude to zábava. Veď len jedna kocka sem, druhá tam, už mám predsa tie roky virtuálnej nirvány a presedených nocí pred obrazovkou za sebou. Ale najprv skúsim aj Minecraft na tablete, nech sa trochu pripravím a môžem porovnávať.

Deň 0 + 4 hodiny

Denníček môj, o 5 a pol hodiny vstávam do práce, zavadzia mi kábel od nabíjačky k tabletu a tú kockatú šialenosť nedokážem vypnúť. No nič, ráno si nesmiem zabudnúť zabaliť do tašky kávové zrná, aby som ich pochrúmal a hlava mi nepadala už cestou do práce. A idem už fakt spať, pre istotu odpájam tablet od nabíjačky...

Deň 0 + 5 hodín

Dofrasa, vybil sa mi tablet!

Deň prvý

Ahoj denník! Ubehlo to svižne, pracovná morálka na počudovanie nebola podpriemerná a prísahám, že aj ten Excel sa snažil fungovať svižne. Spokojný a vysmiaty sa po príchode z práce na hodinku zastavím vo virtuálnom Minecrafte na tablete, konečne si vypálim nejaké tehly a zatiaľ sa mi stiahne aspoň “veľký kockáč”. Kým si tak človek ťuká po obrazovke tabletu, ani mu nepríde na um, že možno trochu smrdí (na to vás vždy niekto upozorní) a hlad si vyžiadal svoje. Kde sú tie časy študentské, kedy stačilo do seba niečo nahádzať a bolo na niekoľko hodín vystarané?

Deň prvý, niekedy večer

Neznášam tie situácie, keď si poviem, že to len zapnem, skúsim, možno dorazím tutoriál, nech sa s tým nabudúce nemusím babrať a o jedenástej už budem rátať ovečky. Prdlajz makový!

Väčšia obrazovka, nové možnosti a zo začiatku sa to ani s tým gamepadom nezdalo príliš ťarbavé na ovládanie. Znovu nastúpilo tradičné "syslenie" všetkého možného. Človek sa kutá v zemi, aby sa mohol aspoň niekde ukryť a niečo mal v inventári. Ten má 9 slotov na rýchly výber a až neskôr som si to v ňom začal upratovať, aby som pomocou bumperov nemusel neustále čosi hľadať. Pozerám do prázdneho batohu, kde sa zmestí 27 ďalších objektov a čo si do nich uložím. Do zeme som si vyhĺbil kobku a keďže zapadá slnko, radšej si nechávam v skromnej miestnosti jedno malé okienko, spoza ktorého počujem nepríjemné bručanie zombíkov. Nemám žiadnu pochodeň, takže v tme nič nevidím a spoločnosť mi robí len lomoz vonku. Pozerám sa preto na hviezdami posiatu oblohu. Na telke i v skutočnosti. Asi to dnes zabalím a pôjdem spať.

Deň druhý

Milý môj diárik premilený, predĺžený víkend pred nami, počasie nevyzerá byť extra príjemné, a to je presne tá doba, kedy sa môžem zašiť do virtuálnych svetov. Zásoby nakúpené, tak hybaj ho nakopať zombíkom tie ich nemŕtve zadky. Začínam hru odznovu, prebúdzam sa v neprehľadnej džungli, hľadám vhodné miesto, kde začnem budovať svoje impérium. Predieram sa porastom a po niekoľkých krokoch nasleduje pád. Chvalabohu, do obrovského jazera, takže som zahanbene neskapal hneď na začiatku. Presne však viem, že tu sa to všetko začne. Ako odušu kutám v zemi a zároveň zosekám aspoň jeden menší strom. Ešte nemám žiadny nástroj, no potrebujem nejako začať. Narýchlo okolo seba do vyhĺbenej diery vybudujem barikádu a teším sa z dostatku dreva. Môžem si konečne postaviť Crafting Table, ktorý mi otvorí úplne nové možnosti, hoci niektoré predmety môžem vyrobiť aj na mieste a nemusím k nemu vždy utekať. Zostalo mi trochu materiálu aj na výrobu drevenej lopaty a čakana.

Hneď ide všetko rýchlejšie, nemusím dlhé sekundy búchať do zeme či nebodaj do skaly, z ktorej aj tak nič nevypadne, ak nepoužijem vhodný nástroj. Už mám konečne aj nejaké skaly a tie sa mi zídu. Čo mi však chýba, je uhlie. Niežeby som si potreboval zakúriť, hoci piecka už mi stojí, ale tma je tu ako v rohu a poriadne nevidím, kde vlastne hrabem. Keď vyjde slnko, vyberiem sa na výlet a skúsim niečo nájsť v blízkom okolí. Nechcem sa príliš vzdialiť od svojho skromného príbytku. Stratiť sa bez mapy, ktorú zatiaľ nemám, je niekedy veľmi jednoduché.

Je tu krásne a cestou sa mi podarilo dostať jednu ovcu a prasiatko. Aspoň mi nebude kručať v bruchu. Zdravie prezentované srdiečkami sa totiž obnoví iba v prípade, ak máte ukazovateľ hladu úplne na nule. Preplával som jazero a našiel pekné miestečko, kde určite vyrastie môj malý domček. Blízko neho je vchod do podzemia, tu určite niečo nájdem. Aj som našiel. Okrem skupinky oddychujúcich pavúkov som chvalabohu stihol vykutať aj niekoľko kociek uhlia a dokonca som objavil aj malú žilu železa. Natešený a s bandou článkonožcov v pätách utekám do svojho brlohu. Surové drevo opracujem na dosky, z nich vyrobím zopár palíc a víťazoslávne si osvetlím svoju kuticu. Všetko ide, ako má a už teraz sa teším na svoje potulky po druhom brehu.

Deň tretí

Vybavený zásobami zo svojho lomu (vo vrecku mám po dve sekerky, lopaty, čakany a dokonca mi ostalo čosi aj na meč a vyrobil som si nožnice na strihanie vlny z oviec) sa vyberám na skusy do sveta. Síce sa chcem do večera vrátiť, ale keby sa to nepodarilo, stále mám v zásobe dve fakle. Našiel som si príjemné miestečko pri brehu na rovinke, v pozadí hory, naľavo zurčiaci vodopád s hustou džungľou, napravo rozsiahle pláne. Ako z katalógu cestovky. No času nie je nazvyš, tak pekne ukladám jednu kocku na druhú a chalúpka (hoci len z kameňov a hliny) rastie utešene ako z vody. Zásobujem sa drevom, vysádzam nové stromčeky do zásoby, na pláži zbieram piesok, ktorý v piecke roztavím na sklo (a to spracujem na okenné tabule). Postupom času však zisťujem, že by to chcelo čosi viac, niečo gigantické.

Deň štvrtý

Môj najmilší a jediný denníček, ľúbim ťa. Ty jediný totiž dokážeš oceniť moju snahu, nadšenie z maličkostí a - áno, na Minecraft trochu otrepané - plán postaviť si vlastný hrad. Jedlo získavam rybačkou (udica je super vec a dokonca je chytanie rýb aj zábavou, narozdiel od takého Fable Anniversary), prenikám do tajov farmárčenia, takže si konečne niečo upečiem. V diaľke sa objavujú vidiny nových surovín a tým pádom aj predmetov. Začína sa jednoducho tvrdý boj o hromadenie vecí, ktoré neskôr budem potrebovať.

Ako to, že pri podobnej vtákovine dokážem presedieť taký čas? Krutá otázka má jedinú, aspoň čiastočne uspokojivú odpoveď - Minecraft nikomu neprikazuje, čo má vlastne robiť. Všetky questy si vytvárate sami a taktiež určujete prioritné ciele. Tie je samozrejme možné kedykoľvek meniť a upravovať, pričom hra nikoho zbytočne nepenalizuje, ale všetko ponecháva na kreativite jednotlivca a neskôr aj skupín. Asi som už z toho budovania unavený, ale stavanie hradu je proste drina. Navyše ma bolí zadok a minuli sa mi zásoby radlerov. 

Deň piaty

Milý diárik, vonku pobehujú malí rómovia s korbáčmi a ja ich sledujem so šunkou visiacou z úst a lyžičkou chrenu v ruke. Keby tak tie deti vedeli, čo musia skutoční dospeláci robiť a ako sa obetovať, aby kocky zapadli k sebe. Tentoraz ťa nebudem zaťažovať blbosťami, hrad už takmer stojí, začal som pracovať na moste, po ktorom povedú koľajnice pre rýchlejšiu dopravu. Zatiaľ nemám veľkú chuť zapájať sa do ostatných svetov, hoci makať na stavbe môžu viacerí. Cez splitscreen by som mohol zapriahnuť až ďalších troch poddaných, ale drahá polovička stále len nechápavo krúti hlavou a dožaduje sa pozornosti, pes má príliš tlstú labu na to, aby pomáhal a po každom napomenutí, nech sa sakra snaží, len smutne pozerá. Navyše mi potajomky určite ujedá šunku.

Dlhé hodiny pobehovania po svete Minecraftu odhalili aj niektoré príliš vyhladené hrany, ktoré sa do kockatého univerza gigantickej stavebnice jednoducho nehodia. To, že sú rôzne skin-packy spoplatnené, hoci smiešnou sumou, trochu nahnevá. Hardvérové obmedzenie tej čiernej, hlučnej krabičky sa prejavia v skromnejších rozmeroch jednotlivých máp. Ovládanie prispôsobené gamepadu sa naučí každý aj vďaka rýchlemu a názornému tutorialu, ale samotný interface mi prišiel, milý môj denníček, tak trochu nepraktický a len drzo okopírovaný z PC. Do chlievikov ukladané predmety sú fajn, ak držím v ruke hlodavca, ale takto to jednoducho nie je ono a navyše sú ikony také malé, že človek sa dozvie, čo to vlastne má, až keď cez to prejde kurzorom. V samotnej hre je všetko jednoduché a funguje podobne ako s myškou. Omnoho horšie je na tom podpora komunitných máp a celkové socializovanie, ktoré je takmer nulové. Teda ja sa s kopírovaním profilu a nahrávaním cez externý program na PC kašľať nemienim.

Deň deviaty

Milý denníček, už som veľký chlapec a viem, že grafika nie je všetko, navyše tá v Minecrafte je... všetci vieme aká. Hudba je tam skvelá, tematicky sa meniaca a proste sa hodí k tomu, čo práve robíte. Minecraft nie je hra, ale skôr taký relax, ktorý možno dokáže niekoho chytiť na dlhé hodiny a druhého odpudí, pretože vlastne nevie, čo má robiť. A práve to je na tejto hre príťažlivé. Konzolové kopkanie je zjednodušené, takže nemusím zbytočne šaškovať s predmetmi a napríklad pri ich výrobe vidím, čo na vytvorenie konkrétnych vecí potrebujem a čo mi chýba. Po mesiacoch ladenia si to žiada ešte niečo viac, inak hra zakrpatela niekde medzi tabletovou a veľkou verziou na PC. Na druhej strane, princípy Minecraftu fungujú všade na výbornú a nie je nič lepšie, ako sa rozvaliť do kresla pred telku a čosi si postaviť.

Deň jedenásty

Drahý denník, pristihol som sa pri tom, že ťa zanedbávam, ale nedá sa inak. Tí, čo prepadli Minecraftu, v ňom trávia dlhé hodiny a ja sa len tak patlám so svojou dedinkou, pri pohľade na ktorú by si architekt klopkal na čelo, ale mňa to hodinku denne skutočne baví. Je to lepšie, ako kysnúť pred Skazeným vínom alebo blačiacimi pseudohviezdičkami v TV. Nie je to dokonalé, ale za tých pár drobných, čo tento kúsok Mojangu stojí, sa to oplatí.