Ktorákoľvek vojna je hlboko zapísaná v histórii ľudstva, na mnohých miestach sú stopy krvi ešte aj dnes a napriek blednúcim spomienkam sa neustále pripomína, poukazuje na svoju nezmyselnosť a absurdnú krutosť. Mnoho hier sa snažilo preniesť atmosféru vojnovej beznádeje na naše obrazovky. Naskriptovaným strieľačkám však vypálila rybník nenápadná 2D kombinácia plošinovky a jednoduchej puzzle adventúry Valiant Hearts: The Great War. Montpellierska pobočka UbiSoftu navyše opakovane dokázala využiť silu dvojrozmerného UbiArt Framework enginu aj bez pompéznych výbuchov.

Je úplne jedno, ktorý konflikt si vezmete ako základ zápletky. Podmanivú atmosféru vojny so zbytočnou stratou ľudských životov môžete vybudovať aj v komornom štýle a finálny dojem bude pôsobivejší, než sledovanie stoviek popadaných panáčikov s "ratata" štýlom hrania. Valiant Hearts sleduje život štyroch hrdinov, pre prvú svetovú vojnu ako takú zbytočných ľudí, ktorí sa stali súčasťou gigantického mlynčeka na mäso. Snažia sa o jediné - prežiť. Nejde im sebecky len o ich dobro, bez svojich najbližších by boli len akýmisi atrapami, mátohami, predierajúcimi sa životnými etapami, no v skutočnosti len nezmyselne prežívajúcimi. Je skutočne obdivuhodné, že práve tieto pocity máte z takej obyčajne vyzerajúcej hry. O nezmyselnosti masového zabíjania nehovoriac.

Skôr, než sa skutočne zahrabeme do podzemných tunelov a do pľúc nasajeme každodennú dávku yperitu, prezradíme pre niekoho možno nepodstatnú, no rozhodne príjemnú skutočnosť: Valiant Hearts zvláda ľavou zadnou aj výuku hráča. Edukatívny charakter je zabezpečený úplne jednoducho. Každá nová úroveň ponúka nielen skutočné historické pozadie, ale počas hrania si môžete prečítať rôzne zaujímavosti. Tentoraz vás nik nebude zahlcovať zbytočnými dátumami (hoci aj tie vám napokon nenápadne prejdu do hlavy), ale nenásilnou formou sa dozviete čosi o prvých tankoch, zákopovej vojne, chemických zbraniach, plameňometoch, využívaní železníc. Zaujímavé a poučné čítanie vám dá určite viac ako nudné hodiny dejepisu. A zistíte, že človeku ide najlepšie jediné: nachádzanie účinnejšieho spôsobu, ako toho druhého zabiť.

Na prvý, druhý a aj na ten desiaty pohľad vyzerá Valiant Hearts ako tradičná 2D plošinovka. Niet sa čomu čudovať. Motor, poháňajúci vojnový masaker zo začiatku minulého storočia, sme si mohli vychutnať už v Rayman Legends alebo nedávnom Child of Light. Kreslené spracovanie nič neuberá na konečnom zážítku zo sledovania rozdelenej rodiny a priateľstva na oboch stranách barikády. Karl musí po atentáte na Franza Ferdinanda narukovať do nemeckej armády, hoci si žije spokojný život vo Francúzsku so svojou ženou Marie a spolu vychovávajú malého syna. Na opačnú stranu sa postaví Emile, otec Marie, ktorý supluje najhlavnejšiu hernú postavu, najviac sa s ňou stotožníte a prežijete celé trápenie sa až do trpkého konca. Samozrejme sa Emile a Karl stretnú.

Do hrania aktívne zasiahne aj Freddie, ktorý prišiel o svoju životnú lásku v deň svadby po nepriateľskom nálete a je odhodlaný pomstiť sa za každú cenu, čo ho pasuje za najakčnejšiu postavu. Mierne mimo hry zostáva Anna, putujúca za svojim otcom, ktorého vynálezy chce Ríša využiť vo svoj prospech. Citlivo vybalansované zobrazenie túžby skoncovať so všetkým, ak viete, že slúžite zlu, má svoju váhu. Hlavne ak neskôr v hre zistíte, že hranica medzi tými dobrými a zlými je v podstate nesmierne krehká. Do nezmyselného boja na smrť posielajú desiatky tisíc mladých všetci a kto sa ozve… dostane po prstoch. Je vynikajúce vidieť, že Valiant Hearts zbytočne neskĺza do patetického vykresľovania jednej strany ako tej jedinej najsprávnejšej.

Hrateľnosť je založená na neustálom postupe vpred, teda polopatisticky idete z ľavej strany obrazovky napravo. Ak máte dvere zatvorené, musíte k nim nájsť kľúč, respektíve adekvátnu vec, ktorá vás posunie dopredu. Niekedy potrebuje postava predmet. Ten dostanete, ak vykonáte službičku pre niekoho iného, no to sa musíte najprv k nemu dostať. Adventúrenie však nie je všetko, dôjde aj na prezliekanie oblečenia, stealth pasáže so zakrádaním sa poza zorné pole nepriateľa, QTE (liečenie vojakov), arkádové vsuvky (ovládanie automobilu), jednoduché fyzikálne rébusy (niečo niekam vyhodím, posuniem a podobne). Príjemným spestrením je aktívne využívanie verného psa ako pomocníka, ktorý sa k vám pripojí hneď na začiatku. Len on sa dostane na špeciálne miesta, jeho pomocnú labku využijete v momente, kedy sa vami ovládaný hrdina nevie rozdvojiť. Psa neovládate priamo, ale mu dávate konkrétne príkazy podľa zobrazenia aktívnych činností na danej obrazovke.

Nemusíte sa obávať náročného šaškovania s predmetmi či zúfalého pobehovania sem a znovu späť. Nemáte žiadny inventár (až na jednu vec, ktorú nesiete), nik vás nezaťažuje zdĺhavými rozhovormi, všetko podlieha elementárnej logike. Niežeby ste sa nemali kde zaseknúť. Vždy to bude z jednoduchého dôvodu: niečo ste niekde prehliadli alebo si vaša šedá kôra mozgová vybrala neplatené voľno. O trochu viac sa zapotíte pri arkádových pasážach. Tradičné "šípkovanie" (stlač takú a takú klávesu vtedy a vtedy) spočiatku baví, neskôr je otravné, o cestovaní automobilom nehovoriac. Podobne ako v 8-bitových klasikách ide vozidlo konštantnou rýchlosťou a na vašich pleciach leží len správne načasovanie uhýbania sa. Znie to jednoducho, ale to možno pre niekoho aj kvantová fyzika, no ak ju niekto začal študovať, prišiel na psa mráz.

Celé sa to teda hrá pomerne plynulo, nikde sa kriticky nezasknete, čo výrazne prospieva samotnému rozprávaniu. Na rozdiel od AAA produkcie sa hra nezameriava na hrdinu alebo hrdinov ako takých, ktorí bývajú automaticky stredobodom pozornosti všetkého, ale prezentuje ich osud na pozadí celého konfliktu ako kvapku v oceáne ďalších príbehov so smutným koncom. Takže nezachránia minimálne jednu šťabajznu a domov dôchodcov k tomu. Krutosť vojnového konflitku je stvárnená priam animálne, avšak nie vtieravo, aby vám hra ukazovala, že sa máte práve teraz presne sem pozerať, pretože tu niečo vybuchne a niekoho to skántri. Nie, nenájdete tu žiadne “stlač A pre amputáciu”, vojna je zverská a ukazuje to tvrdo, bez príkras, aby ste sa možno nad celým tým svinstvom aj zamysleli. Po dohraní tak istotne spravíte, na to vezmite jed. Konkrétne príklady by vám pokazili zážitok a trochu sme to načrtli pri odhalení edukatívneho charakteru hry.

Technická stránka je svojim spôsobom dokonalá. Niekedy je lepšie zabrnkať na kreatívnu strunu grafikov, než prenechať priestor fotorealistickému spracovaniu. Viac si všímate konkrétne animácie (toho, čo sa stalo, nie pohybové, tie sú zjednodušené) či postavy okolo, nie ste zahltení tonami zbytočných detailov. Jednoduchšia forma vizuálnej stránky je síce skromnejšia, no bez akýchkoľvek problémov navodí špecifickú atmosféru a ono to na hráča aj pôsobí. Zákopová vojna je zablatená až hrôza, prežívate ju v noci, takže je všetko naokolo tmavé, výbuchy otriasajú obrazom. Depresia srší z každého pixelu a vaše putovanie pôsobí komorne, no na pozadí sa odohráva presne to, čo stíhate vnímať. Vynikajúca je dobová hudba, niektoré skladby vás svojimi klavírnymi motívmi okamžite dostanú. Niekedy je lepšie vytvoriť pôsobivé tóny, než epické a inak prázdne monštrum. Dabing sa v hre až na rozprávača nenosí a vôbec nám nechýbal.

Valiant Hearts: The Great War sa predovšetkým vynikajúco hrá, ovládanie je intuitívne aj na klávesnici, nič vás až tak nefrustruje a ak sa po približne šiestich hodinách dopracujete k záveru, stane sa na dnešnú dobu niečo nevídané, neslýchané. Hra vo vás zanechá rozpačitý dojem. Nie preto, že by neohúrila, práve naopak, nechá vás premýšľať nad zmyslom vojny, za koľkými zmárnenými životmi stojí, koľko utrpenia spôsobila nevinným. Čosi také v Battlefielde či Call of Duty nenájdete, museli nám to ukázať až Francúzi - a na to, že im pútavé rozprávanie ide, stavte svoj posledný kroasant. Valiant Hearts je jednoznačná povinnosť pre hráčov, ktorí sa nie len radi kochajú, ale dianie na obrazovke aj prežívajú.