Valiant Hearts: The Great War

Vybavujem si to presne ako včera. Sedím v škole a unudene pozerám na záznam z E3 konferencie Ubisoftu. Jedna veľká hra strieda tú väčšiu, keď tu... spadne z neba úplne nová IP, Valiant Hearts: Great War. Trailer na hru mi vhnal slzy do očí, keďže v ňom Ubisoft okrem pekne nastaveného citového vydierania predstavil konečne niečo originálne, adventúru z prvej svetovej vojny. Dámy a páni, Ubisoftia hra roku prichádza.

Emile je obyčajný francúzsky farmár, ktorý celý život žil osamelo s dcérou. Tá ako dospela sa vydala za nemeckého vojaka Karla. Karty však zamiešala prichádzajúca Prvá Svetová Vojna (WW1) ktorá postaví Emilea a Karla na dve rozdielne strany frontu. Príbeh zo začiatku sledujeme z Emileovej perspektívy, uvidíme ako ho na staré kolená poslali do výcvikového táboru a ako sa stal... vlajkonošom. Prvá vážna vec čo v hre robíte je nosenie anglickej vlajky v prvej línii uprosted otvorenej paľby guľometov, kde padajú najlepší priatelia a nepriatelia ako muchy, kde sa po mrazivej bitve nejedna žena stala vdovou, kde padne aj Emile. Naštastie ale svoju smrť prežil, čo možno vyznie štastne, no pre Emilea je to štastie pyrrhové.

Emile je po tom čo mu pár guliek prevŕtalo telo zajatý nemeckou armádou a uveznený. Pretože je francúz, dostal miesto otrockého kuchára v kasárňach. Tam spozná aj svoju zvieraciu pravú ruku, ošetrovacieho (bezmenného) psa. Kasárne sú napadnuté nepriateľom a Emile má dokonalú šancu ujsť. Bez príčiny sa k nemu prilepí aj psík, no väčšiou iróniou je že aj Emile sa prilepí na belgičanku Annu, ktorá má auto, s ktorým ide rovnakým smerom ako potrebujeme. 

Ešte je tu Eddy. Američan ktorému vojna zničila život a zabila ženu, američan, ktorý túži po vendette a preto prichádza na front. Jeho využitie? Okrem toho že má väčšie svaly ako mozog, má kliešte proti ostnatým drátom, ktoré neraz zachránia Emileovej družine život. Postáv je tu ešte zopár, no (podľa mňa) slúžia ako prekvapenie. Emile, Eddy, Anna, Karl a ošetrovací pes sú uplne rozdielne charaktery, s rozdielnym príbehom a personalitou. Pochválim, od vydania druhého Uncharted (2009) som lepšie napísané charaktery nevidel.

Príbeh (a logika prečo ste tam kde ste) sú najčastejšie vyprávané počas loadingu. Hra začala assasináciou Franza Ferdinanda a končí príchodom amerických vojsk do Európy. Všetko čo potrebujete vedieť. Dlho som mal pocit že samotný Emile je hlavnou postavou, no nie je. Hlavnou postavou je ona mrazivá vojna, zúčasníte sa väčšiny veľkých bitiek, (až na výnimky) väčšiny zabíjaní a uvídíte všetky hrôzy prvej svetovej vojny. Historickú presnosť si Ubisoft istil starými archaickými dopismi vojakov, čo robili a čo všetko robiť museli... Hra ale nie je 1000% presná, a preto žiadny Emile a jeho tlupa neexistovali, no všetky veci čo sú v hre sa reálne udiali. Dopisy a fotky sa dajú čítať priamo in-game v historických faktoch, niektoré sú až tak dobre napísané že vás zamrazí.. 

Valiant Hearts: The Great War by ako akčná hra neustála, a ani sa nesnaží byť. Máme tu veľmi pekné akčné prvky (Tank, riadenie auta, delo), no tie sú iba ako odbočka čistokrvnej adventúry. Bol som prekvapený, no v (takmer) každej misii robíte niečo iné. Prvky sa opakujú, no náplň misií sa snaží byť originálna, a po väčšine sa jej darí. A aj keď nie, veci robené viackrát vás len tak neomrzia. Aj po tretí krát je rovnako uspokojujúce ísť v prvej línii ako vlajkonoš a vyhýbať sa mínam a paľbe z veží. Je rovnako uspokojivé jazdiť autom a vyhýbať sa či mínam, pískajúcim bombám (na bojisku) a robiť tú samú vec v meste, kde sa uhýbate rovnakým civlistom a autám. Radosťou v hre je aj zbierať collectibles, ktoré predstavujú bežné veci z pred sto rokov a vysvetlia aj mladším deťom ako sa perá namáčali do atramentu, ako fungoval otáčací ciferník na "telefónoch" a pokiaľ nie, tak vám tvorci dajú list ktorý aspoň doplní už tak hutný príbeh.

Grom hrateľnosti je vyššie spomínaných 5 postáv + pes. Feeling z každej z nich je takmer identický, no pár rozdielov tu je. Podľa národnosti hovoria vo svojom rodnom jazyku (ktorému porozumiete pomocou bublín) a každý z nich má nejaké to svoje "udělátko" s ktorým sa špecializuje. Pokiaľ Emile nieje vlajkonoš, tak má varechu s ktorou sa výborne hrabe, Anna je medička, Eddie má kliešte na ostnaté dráty... a vďaka tomu si užijete za každú z postáv trochu rozdielny zážitok. A potom je tu ešte pes, ktorého ale po väčšine priamo neovládate. Podržaním ľavého altu obrazovka zčiernobielne a vy uvidíte príkazy a interakcie čo môžete zo psom robiť. Pes sa po väčšine sám nepochybuje a tupo následuje Emilea, čo mohlo byť vyriešené jeho samostatným ovládaním... Hrateľnosť sa dá vystihnúť tromi slovami: Pestrá,zábavná, no niekedy nefungujúca. Bál som sa aj malej hernej doby, ktorú som (na typ hry) odhadoval na 2-3 hodiny, no prekvapilo ma, že som mal 100% progress až po nejakých 11 hodinách. Bravo Ubisoft!

Hra si niekedy robí srandu zo samotného hráča. Najlepšie sa to dá vystihnúť nejakou potrebnou vecou v misii, napríklad (nehráte za Eddyho) a máte ako Emile v ruke veľké železné kliešte na dráty. Máte ich presekať (stláčaním medzerníka) no čo sa nestane, kliešte sa rozpadnú... Hra mi tak ukázala zvtýčený prostredník na akýkoľvek rýchly priechod, kde len trpezlivý hráč prejde, každý ostatný musí asi hru reštartovať, kedˇže platí tu systém chyba = smrť. Čo by som tiež vytkol sú Stealth pasáže, ktoré rýchlo stratia šťavu, niektoré súboje s bossmi a nepresné hádzanie predmetov (u niektorých postáv). Hrateľnosť nie je dokonalá, no výborné prvky prevyšujú nad malými chybyčkami, a pokiaľ bude Ubisoft usilovný, tak vydá patch ktorý ich rýchlo odstráni.

Hra beží na Ubisoftiom domácom engine UbiArt, ktorý poznáme z oboch nových Raymanov, Child of Light, a teraz aj z Valiant Hearts. Všetko je po vzore Machinaria ručne kreslené, bez zbytočných copy-paste. Keď vidíte scenériu cintorína, zamrazí vás že každý kríž je ručne kreslený, každý dom v hre prešiel rukami skúseného umelca, ktorý doň dal okrem svojho srdca aj historickú presnosť, a tak si môžete s vážnosťou povedať že takto vyzerali mestké domy z pred sto rokov, tanky, oblečenie... Soundtrack je tiež parádny, väčšinou vsádza na kvalírno smutné melódie, no budete počuť aj takého Beethovena. Čo by si ale v hre zaslúžilo väčšiu pozornosť sú zvuky. Dabing postáv (aj keď mu poväčšine nerozumiete) je skvelý, emocionálny, a zvukári v Ubisofte doň dali srdce. Na čo asi zabudli sú zvuky okolia. Zvuky výbuchov sú (podľa môjho) placaté, no to je asi tým že konkurenčné DICE tomu hodilo ľadku až niekde za stratosféru... Audiovizuál hodnotím ako vrchol Ubisoftej 2D tvorby v UbiArte, a že je s hrateľnosťou a príbehom to najlepšie v hre.

Pravdepodobne ma ukameňujete za moc veľké hodnotenie, no podľa mňa zaň hra stojí. 9.5+ dávam hlavne hrám, ku ktorým sa emočne pripútam... Či to už bol Shadow of Collosus, séria Uncharted alebo teraz Valiant Hearts, má to svoje opodstatnenie, pre Valiant Hearts dvojnásobné, pokiaľ ste boli do oboch vojen tak zapálený ako ja, a aj pokiaľ nie, keďže vás hra (ako najlepší učiteľ dejepisu) môže naučiť všetko aj bez potrebného bifľovania.

Dostanete hrateľnosť s menšími chybyčkami, úžasne napísaný, prevyprávaný emocionálny príbeh, ktorý mne (a nejednému z vás) vtlačíl slzy do očí, taktiež solídnu grafiku (+1080/60fps) a pocit že táto "málá-veľká hra" bola hodná každého centu (PSN 14,99€). Aby som toľko nechválil, dostanete aj pár menších prehliadnutelných chybyčiek, niekde ploché zvuky, niekto vypychne absenciu multiplayeru, no všetko sa to dá ľahko odignorovať. Ubisoft nám po sklamaniach a nedôvere dal tohtoročný MUST-HAVE titul, a dokázal že nezabudol robiť skvelé hry.

Ďakujem za pozornosť.

-Wellbi