Poznáte to istotne všetci. Vyzerá to neskutočne infantilne, človek by o tento druh zábavy ani káblikom od myšky nezavadil, ale ak sa už nejakým záhadným spôsobom dostanete na trať, nie a nie sa zbaviť dotieravého: „Ešte jednu trať a idem už skutočne spať / do práce / do školy / za manželkou do postele.“ Všetci touto diagnózou neraz postihnutí mávame červené oči, absencie a nadurdené polovičky k tomu. Arkádové autíčka Micro Machines, Mashed, Ignition alebo aj Death Rally sú návykovou záležitosťou, pri ktorej potíme krv, škrípete zubami, hoci vyzerajú roztomilo.

Základná idea je prostá: na malom autíčku sa preháňame v skutočnom svete, no keďže je naša kára úplne "pidi", jazdíme po umelo vytvorených stoloch – žiaľ, s minimom prevýšenia. Preteky sa odohrávajú v americkom fastfoode, čínskej reštaurácii, autoservise či detskej izbe. Zavadzať tak budú potraviny, zastavia vás domino kocky, nehovoriac o hnusných príboroch či francúzskych kľúčoch. Trate sú jednoduché, okruh zvládnete za niekoľko desiatok sekúnd. Tá skutočná zábava sa však začína až v momente, keď súperíte s inými, značne agresívne naladenými, protivníkmi a do konečného poradia prehovoria aj zbrane. Šestica pretekárov si dáva do tela tradičným arzenálom navádzaných rakiet, elektrických impulzov či bômb a ak nestíhate, je po ruke turbo.

Nič nové na svete, ale znovu nás to chytilo ako kedysi vyššie uvedené, prachom zapadnuté lásky. Nie, toto skutočne nie je žiadny simulátor, o to tu predsa ani nejde. Čisto arkádové prvky nenútia do ničoho iného, než držania plynu na plné gule. Zákruty je potrebné vyberať zásadne šmykom a práve tu rozhoduje vaše majstrovstvo. Na férové dodržiavanie prednosti jazdca v ideálnej stope vám každý kašle, takže ostatných sa snažíte postrčiť alebo v najlepšom prípade zhodiť zo stola, či inak spomaliť. Hlavne je to zábava nadopovaná adrenalínom, takže sa poradie jazdcov často mení a neraz až do momentu prejazdu cieľovou rovinkou netušíte, na ktorej pozícii skončíte.

Práve kombinácia arkádovej jednoduchosti ovládania vozidiel a nenáročných tratí  robí hru prístupnú ktorejkoľvek vekovej skupine a nezačne nudiť po pár minútach. Nenápadná namotávka má výrazný plus aj v tom, že nezdržuje nezmyselne zdĺhavým loadingom alebo množstvom menu, cez ktoré sa musíte preklikať, aby ste konečne 2 minútky jazdili s vyplazeným jazykom, zatáčali aj telom či spupne brblali na hnusných protivníkov. Je to proste prča. Síce taká menej náročná, takže hodiny nad malými autíčkami slintať nebudete, odreagovanie je to ale vynikajúce. Žiaľ, len to, z dlhodobého hľadiska ide o jednoduchší projekt, čomu však zodpovedá aj cena.

Do čoho sa možno oplatí kopnúť, je absencia akejkoľvek originality. Vzhľadom na minimálnu až žiadnu (novú) konkurenciu ide však tak trochu o výstrel naslepo. Desiatky vozidiel, ktoré si postupne kupujete (peniaze získavate za výhry, ale si zaobstaráte aj skutočnou kreditkou), je možné vylepšovať v piatich kategóriách. Ktoré to sú, to by ste nikdy neuhádli, nikdy ste o nich nepočuli, a preto vám ich musíme predstaviť: rýchlosť, akcelerácia, grip, turbo a armor. Šokujúce odhalenia nekončia, máme tu módy ako časovka, klasický pretek so zbraňami alebo bez nich, last man standning a komu sa to máli, pre toho sú ešte samostatné úlohy so špecifickými vozidlami alebo súťaž v driftovaní.

Jazdiť budete na mini napodobeninách skutočných vozidiel s vymyslenými názvami, ale pokojne sa môžete preháňať aj na zmrzlinárskom aute či pojazdnom hottogu, ktorý vyzerá ... – to si dokážete predstaviť aj sami. Kombinácia s možnosťou dokúpenia virtuálnej meny za tú skutočnú neveští nič dobré. Finančné ohodnotenie za umiestnenie od tretieho miesta je jednorázové (ak teda skončíte na druhej priečke opakovane, peniaze dostanete len raz a ďalšie bonusy len za lepší finiš), zopár drobných si môžete nahrabať v multiplayeri alebo v quick race. Lenže rádovo tisícky peniažkov, čo stoja samostatné upgrady, nehovoriac o desiatkach tisícok za vozidlá, sa vám nakotúľajú do peňaženky pomaly. Ten, kto na to má, ich môže mať okamžite.

Práve virtuálna mena vás bude po niekoľkých desiatkach pretekov mierne iritovať. Jej získavanie nie je náročné, dá sa zarobiť mimo hlavných pretekov, no jazdenie bez výraznejších odmien v quick race móde je jednoducho nezáživné a monotónne. Práve preto tu máme multiplayer, ktorý je svižný, no chýbajú mu hráči, hlavne takí, ktorí sa dokážu preniesť nad to, že nie sú na prvej priečke a po prehranej jazde sa neodpájajú. Preteky v trojici už také zábavné nie sú. Zvýhodňovanie skúsených a „bohatých“ jazdcov sa prejavuje minimálne, stále ide predovšetkým o váš skill. Levelovanie jazdca cez tradičné získavanie skúseností tak o ničom konkrétnom nevypovedá, pokojne môžete zdolať aj ostrieľaného harcovníka na dvadsiatej úrovni, hoci vám ešte tečie bezolovnatý benzín po výfuku.

Spracovanie neurazí, no ani nenadchne. Modely vozidiel sú roztomilé, nezničiteľné, trate sú jednoduché (nielen dizajnom, ale aj na zapamätanie), model poškodenia sa spoločne s fyzikálnym vybrali do servisu a niet po nich ani stopy. Kolotočiarska muzika a bizarné zvuky už tomuto typu hier sedia odjakživa. Umelou inteligenciou ovládaní súperi strácajú hlavne v zákrutách (ako inak, je tomu tak už roky), ale agresivitou nešetria, takže vám idú po krku neustále. Catch up systém robí z každého preteku adrenalínovú bombu, ktorá môže explodovať kedykoľvek a o víťazstvo nie je problém prísť v poslednej zákrute, či ho naopak získať.

Aby sa Table Top Racing zaradilo medzi arkádovú elitu, bolo by však treba trochu viac, no niečo tomu chýba. Nedoladený peňažný systém sme spomínali, jednotlivé trate sa od seba príliš neodlišujú a v tejto modernej dobe by sa žiadalo v tejto časti pridať. Tratí je taktiež pomenej, osem kúskov nie je pri ich krátkosti príliš mnoho ani s reverzným režimom. To isté platí o autíčkach (sedemnásť, pričom 11 z nich si musíte zakúpiť za nemalý peniaz) a ich upgradoch. Nepotrebujeme si ich práve nalakovať ružovou a polepiť srdiečkami, no ak by tu táto možnosť bola, nikto by nepovedal ani jediné krivé slovo. Dopredu pripravené skiny sú sterilné, nezaujímavé a... drahé. V starších klasikách síce nebolo nikdy všetkého dosť, ale v Table Top Racing chýba takmer všetko.

Napriek tomu musíme priznať, že pri hraní Table Top Racingu sme sa bavili. Ak hľadáte nenáročnú zábavu, je práve toto kúsok, ku ktorému sa môžete kedykoľvek vrátiť, hoci aj na pár desiatok minút, dať mu mesiac pokoj a postup opakovať. Nie je to žiadny hit, ktorý by trhal rebríčky predajnosti. Zabaví, ale do análov herných arkád sa nezapíše tak ako nostalgicky nezabudnuteľné trhače asfaltov. Je to skrátka mierne nadpriemerná arkáda.