Ši-ši-ši-ši-ši... Pozor, na tretiu koľaj prichádza vlak z Mokrej Chňapky, smer Vikartovce! Upozorňujeme všetkých pasažierov na radenie vlakov! Lokomotíva sa prekvapivo nachádza na prvom mieste, za ňou nasledujú vozne pre dobytok a nukleárny odpad, nasledované absolútne bezpečnými drevenými vozňami pre pasažierov. Toalety nefungujú, za smrad v kabínkach netreba doplácať, máte ho v cene miestenky. Prajeme príjemnú cestu!

Takto nejako sa mnoho z nás za mladi hralo na rušňovodičov, výpravcov, revízorov či iných zamestnancov železníc. Keď sme vyrástli a modely nás pomaličky prestali baviť, prišli prvé vláčikové alebo lepšie povedané transportné simulátory, ktoré nás obrali o stovky hodín života. Modlou v tomto žánri je Transport Tycoon DeLuxe, ktorý mnohí hrávame až doteraz. Čakanie na novodobú kópiu prekonávajúcu originál je dlhé a vyčerpávajúce, preto sme do Train Fever s podobným zameraním vkladali veľké nádeje.

Ale poďme pekne poporiadku. Train Fever nie je kópiou TTDL (prípadne jeho modernejšieho variantu Open TTDL) už len kvôli pokrytiu dopravných prostriedkov. Vláčiková horúčka sa zameriava výlučne na vlakovú a automobilovú dopravu a to na oba spôsoby - osobný a nákladný. Začiatok vášho snaženia, sťaby generálneho riaditeľa transportnej spoločnosti, sa datuje od roku 1850, kedy sa výkony vozidiel počítali ešte na reálne kone a vlaky patrili medzi podobné sci-fi ako dnes cestovanie vo vesmíre pomocou čiernych dier. S malým obnosom peňazí vo vačku a s možnosťou požičať si nejaké chechtáky od banky sa rozhliadate po krajine a skúmate, kde by ste mali začať budovať dopravné impérium.

Ideálne je začať krátkymi a pomerne výnosnými vnútornými mestskými linkami, na ktoré vám postačí pár zastávok a niekoľko vozov s konským pohonom. Prvá vlaková linka je obrovským riskom. Ak zvolíte mestá, ktoré sú od seba príliš ďaleko a nebodaj ich oddeľuje nejaká prírodná prekážka vyžadujúca si zložitú a drahú výstavbu koľají, veľmi rýchlo skrachujete. V Train Fever sa koľaje budujú v poloautomatickom režime, stačí ukázať začiatočný a konečný bod a hra sama navrhne tunely či mosty, prípadne rádius zákruty tak, aby doprava bola čo najrýchlejšia. Každá minca má však dve strany a niekedy by ste manuálne dokázali trasu postaviť o niečo efektívnejšie a najmä „múdrejšie“, ako sa o to snaží AI.

Potom už stačí iba postaviť stanice a depo. Stanice sa delia podľa počtu koľajísk a celkovej dĺžky. Opäť treba rozmýšľať, či zo stanice plánujete urobiť veľký uzol alebo len zastávku na okraji záujmu. Pomerne dôležitým krokom, ktorý je spojený s akýmkoľvek transportným plánom, je vybudovanie linky. V Train Fever najprv navrhnete linku medzi existujúcimi stanicami a potom k nej priradíte dopravný prostriedok čakajúci v depe. To znamená, že ak chcete vytvoriť vlakovú trať medzi dvoma mestami, založíte linku 1 a naklikáte do nej obe stanice. Linka 2 môže slúžiť na mestskú hromadnú dopravu v priľahlom meste. Vybudujete 5 zastávok a všetky pridáte do tejto linky. Zvolíte autobusy čakajúce v depe, rozkážete im dodržiavať linku 2 a už iba (v tom lepšom prípade) sledujete pribúdajúce peniažky na účte.

Problém nastáva, keď máte 30,40 alebo viac liniek. Akákoľvek editácia liniek je totiž poriadna fuška. Pridávanie a najmä odoberanie zastávok je bolestivým úkonom a to hlavne zásluhou zlého užívateľského rozhrania. To by si zaslúžilo prerobenie od úplného začiatku. Okná o ekonomických detailoch sa otvárajú na náhodných miestach, často pod inými oknami alebo dokonca pod menu. Vynovovanie vozového parku (ešte sa k nemu dostaneme) sa neskôr stane zásluhou zlého GIU nočnou morou. Najlepším príkladom nedotiahnosti interface je ukladanie pozícií v hre. Pri save totiž nevidíte zoznam už uložených súborov a hra vás zakaždým vyzve k zadaniu nového názvu!

Dobre, nedokonalé užívateľské rozhranie sme ako statoční vláčikári ochotní prehryznúť. Poďme skúmať, akú ďalšiu náplň nám hra ponúka. Okrem osobnej dopravy tu máme aj dopravu nákladnú. Potrebujeme na ňu síce samostatné stanice a zastávky (čiže nie tie, ktoré sa používajú na osobnú dopravu), čo najmä v prípade tých vlakových nekorešponduje s realitou, ale peniaze sú peniaze a tak staviame aj tento typ infraštruktúry.

Pod povrchom celkom jednoducho vyzerajúceho ekonomického modelu nachádzame prekvapivo komplexný systém práce so surovinami. Suroviny totiž treba voziť do tovární, kde sa z nich vyrábajú produkty, ktoré následne treba dopraviť do miest. Aj mestá sú rozdelené na rôzne zóny – industriálne, zábavne a obytné a všade sa na transport kladú iné nároky. Navyše, jednotliví obyvatelia miest sa riadia jednoduchým algoritmom - ak sa od ich súčasnej pozície v okruhu 20 minút chôdze nenachádza žiadny hromadný dopravný prostriedok, na naše vlaky a autobusy sa vykašlú a pôjdu radšej peši.

Plynie čas a my sa pomaly dostávame do roku 1900. Vlaky zažívajú obrovský boom a pribúdajú rôzne typy rušňov, osobných i nákladných vlakov, ale aj prvé autá a električky. Každé vozidlo je charakterizované niekoľkými údajmi: rýchlosť, kapacita, životnosť a podobne. V niektorých mestách je záujem o transport väčší, treba rozšíriť kapacitu vozňov. Inde sa podnikanie nedarí a treba zrušiť celú linku.

Okolo roku 1900 ale začnete odhaľovať aj najväčšiu slabinu Train Fever, ktorou je kritický nedostatok obsahu. Hra totiž nie je ničím iným, iba prázdnym otvoreným pieskoviskom, ktoré môžete zaplniť podľa vlastnej fantázie. A to bude pre väčšinu hráčov veľmi slabá motivácia pre ďalšie hranie. Titul vám nepredkladá absolútne žiadne výzvy, žiadne misie, nenúti vás nič robiť, AI konkurencia ani multuplayer neexistujú. Jediné, čo môžete, je vytvárať nové trasy a tešiť sa z modernejších dopravných prostriedkov vo vašej ponuke.

Chýbajúci obsah začína byť po niekoľkých hodinách reálneho času obrovským problémom. Hra sa dokonca nepauzne ani po prepnutí do inej aplikácie a tak po návrate zistíte, že si vaše impérium za poslednú hodinku poradilo so situáciou extrémne dobre aj bez vás, na účet vám pribudlo niekoľko ďalších miliónov a hra sa tým pádom dokáže hrať úplne sama! Nebyť nutnosti upgradovať vozidlá v 20 či 30-ročných intervaloch, čo je mimochodom vďaka nevychytanému GUI prechádzkou malým peklom, vôbec by ste spustenému Train Fever nemuseli venovať pozornosť.

Náročnosť si môžete o niečo sťažiť pri generovaní mapy. Nastavte si plastickejšiu krajinu, v ktorej budete nútení stavať viac tunelov a mostov a peňazí zrazu nebude tak veľa. Samotná krajina je spracovaná tak, že pri maximálnom priblížení sa môžete kochať pomerne detailnou grafikou, vrátane modelov jednotlivých obyvateľov miest, rozvíjajúcich sa obytných či priemyselných štvrtí a samozrejme, najmä vašich vlakov a vozidiel. Pri najväčšom odzoomovaní vidíte iba tie najpodstatnejšie údaje, vrátane symbolov pre jednotlivé komodity a vďaka väčšiemu rozhľadu dokážete lepšie naplánovať budúce trasy vašich liniek. Na našej konfigurácii ale zoomovanie dosť nepekne trhalo a obraz sa zasekol aj na niekoľko sekúnd.

Nepochybujeme o tom, že zarytí vláčikári si aj vo veľkom, ničím nemotivovanom pieskovisku Train Fever, nájdu svoje zaľúbenie. Budú donekonečna vylepšovať trasy, stavať cesty, rozširovať koľajnice a vymieňať staré dieselové mašinky za ich elektrické varianty. Táto skupina hráčov si k výslednému hodnoteniu môže pripočítať jeden bod a ak je medzi nimi náhodou aj Sheldon Cooper, ten nech si rovno pripočíta body 2. My ostatní budeme na plnohodnotného nástupcu TTDL čakať ďalej.