13. februára už aj k nám prinieslo Nintendo novú revíziu handheldu 3DS. Aj keď sa s názvom tvorcovia príliš netrápili, so samotným zariadením spravili kus práce. Lepší 3D efekt, výkonnejší hardvér a rôzne iné novinky mnohých určite potešili, no je to najmä nový C-Stick, na ktorý sme čakali. Ten nahrádza druhý Circle pad a vývojári tak môžu konečne priniesť aj viac akčne zamerané hry. Hneď v ten istý deň vyšli aj dva najväčšie hity prvého polroka pre túto platformu - Monster Hunter 4 Ultimate a Majora's Mask 3D. V ich tieni však vyšla na 3DS ešte jedna novinka - IronFall: Invasion.

IronFall je menší titul bez veľkej reklamy, no o to viac môže ťažiť z nového hardvéru. Pritom táto hra nie je pre hráčov úplnou neznámou, no väčšine utkvela v pamäti len ako „to techdemo“. A presne tak aj začala. Koncom roka 2013 nám VD-dev predstavili svoje technológie, na ktorých chceli postaviť dovtedy nevídanú hru pre 3DS, ktorá by sa technickou kvalitou dokázala rovnať aj titulom na výkonnejšom hardvéri. Plány mali smelé a dočkať sme sa mali už na jar 2014. Nakoniec sme museli čakať o celý rok dlhšie, čo nebýva dobrým znamením. Je IronFall viac ako len techdemo?

Možno ešte viac ako technická stránka hry zaujme jej distribučný model. VD-dev sa rozhodli nejsť retail cestou a stavili na digitálnu distribúciu. Neboli prví ani poslední na 3DS. Avšak základ hry je dostupný úplne zadarmo. Označujú to ako free2play, no je to v zásade skôr rozšírené demo. To ponúka úvod z príbehovej kampane a taktiež oklieštený multiplayerový režim. A ak sa vám hra zápači, dávajú vám na výber, či si kúpite len kampaň, multiplayer, alebo oboje. Navyše cena za jednotlivé komponenty je sympatická a spoločne vás vyjdú pod „dvacku". Rozhodne však kvitujem možnosť vyskúšať si slušnú porciu z hry pred kúpou.

V zásade ale skúšanie nie je treba, keďže IronFall v mnohých ohľadoch stavia na overené karty a autori to hrajú na istotu. Už dopredu vám tak bude jasné, že žiadne prekvapenie čakať jednoducho nemôžete. Podľa dobre známej šablóny však pred vami ubieha veľmi slušná akčná hra s niekoľkými silnými stránkami. Medzi ne však, bohužiaľ, nepatrí príbeh, ktorý je vlastne jedno veľké klišé o invázii z vesmíru. Skupina hrdinov stojí na čele ľudskej rasy, ktorá je oproti mimozemským okupantom v nevýhode, no nejakým zázrakom sa im darí vyhrávať jednu bitku za druhou. A jediným dôvodom, prečo hra nekončí happyendom s vykopnutím mimozemských zadkov z modrej planéty, je otvorený koniec pre prípadné pokračovanie.

Je vidieť, že IronFall je od začiatku hra stavaná ako prvá časť väčšej série. Nie je to tým, že by budila epizodický dojem a ani otvoreným koncom, no stále máte dojem, že ste súčasťou väčšieho celku. Niektoré veci a udalosti sa tu napríklad vyriešia len okrajovo. V zásade sledujete príbeh menšieho tímu - Jim predstavuje jeho svaly, Finch je zas mozgom, na vysielačke máte ešte podporu z velenia. Spolu s nimi sledujete stopu vedca, ktorý sa začína správať podozrivo, keďže v celej situácii s votrelcami niečo nehrá. Ďalej to už poznáte.

IronFall je vlastne Gears of War pre 3DS. Toto prirovnanie hru vystihuje úplne dokonale, keďže jej hrateľnosť je esenciou „cover shooter“ podžánru. Ovládate neohrozenú horu svalov, ktorá okrem nábojov svoje okolie kosí aj suchými hláškami, no celú situáciu vám sťažujú nepriatelia. Inteligenciou síce nie, no svojim počtom a presnou muškou vás každú chvíľu zaženú do krytu, kde dostanete chvíľku na to, aby ste si vydýchli, vymenili zásobník a opäť sa vystrčili s hlavňou namierenou rovno medzi oči mimozemského plecháča.

To znie štandardne a samo osebe by vás pri hre neudržalo, no akcia ako taká je veľmi zábavná. Stará sa o to množstvo rôznych zbraní, ktoré v priebehu hry zbierate, pričom pre každú nájdete využitie. V niektorých momentoch sa budete modliť, aby sa za najbližším rohom skrývali rakety alebo granáty, aj keď práve na tieto je hra najviac skúpa. Taktiež paleta nepriateľov je skutočne pestrá a aj keď tradiční plecháči na vás budú vyskakovať pomaly aj z chladničky (a kvôli nešťastným spawnom vás neraz zabijú nečakane od chrbta), často sú doplnení inými druhmi – dronmi, vesmírnou chrobačou a ďalšími protivníkmi. Len je škoda, že súboje s bossmi sú tu len dva a aj to prakticky identické.

Celkovo hru ešte spestrujú občasné puzzle, ktoré riešite pomocou dotykovej obrazovky. V tých jednoduchších stačí len pospájať káble na plošnom spoji, v tých zložitejších už musíte riešiť ťažšie sekvencie na zaistenie bômb. Dokonca vám v niektorých prípadoch na krk dýcha aj neúprosná časomiera. Nič z toho vás však príliš nepotrápi. Zaujímavé sú aj pasáže, keď preberiete kontrolu nad Finch. Tá prakticky nemá brnenie, zbraň má len základnú, no nepriatelia sa k nej práve džentlmensky nesprávajú. O to viac si v jej koži musíte dávať pozor, lebo vydrží menej a taktiež je slabá. Nečelí až takým objemom nepriateľov, no čaká ju viac pascí.

IronFall nie je nejakou rozsiahlou hrou. Skladá sa z 11 misií, niektoré sú dlhšie, iné kratšie, každá vás však zavedie do iného prostredia, pričom sa však zväčša budete pohybovať v interiéroch – kanceláriách, chodbách alebo aj laboratóriách či sopke. Už na normálnej obtiažnosti sa občasnej smrti nevyhnete, a to aj kvôli prevahe nepriateľov a ich spawnu. Ak to všetko zoberieme do úvahy, záverečné titulky budete mať pred sebou za zhruba 5 a pol hodiny, čo nenadchne, no v tomto prípade ani neurazí.

Keď však prejdete príbehovú kampaň, ešte vám zostáva multiplayer. A rovnako ako kampaň, aj ten je, bohužiaľ, až príliš obyčajný, no na druhej strane je zatiaľ celkom slušne obsadený, takže na spoluhráčov aj protihráčov dokážete naraziť a tým pádom s ním aj strávite pár hodín. Ponúka tri režimy pre šesticu: každý proti každému, dva tímy po trojiciach a tri tímy s dvojicami hráčov. Vybrať si môžete zbrane aj postavy, no tie sa líšia len výzorom. K dispozícii je 7 máp. Hrať môžete proti cudzím aj priateľom, navyše hra umožňuje aj lokálne hranie. Ešte je tu aj režim hordy proti vlnám nepriateľov, no, bohužiaľ, len pre jedného hráča, čo je veľká škoda.

Ovládanie je zvládnuté slušne. Avšak teraz hovorím o New 3DS, kde mierite C-Stickom, pohybujete sa Circle padom a na šprint a nabíjanie používate ZL a ZR tlačidlá. Spodný displej vtedy máte ako indikátor života, ktorý je predstavený vašim tepom, ale pozor, zvyšuje vám ho aj beh, nielen schytané rany. Na starých modeloch musíte mieriť stylusom na spodnom displeji, čo už rozhodne nebude také praktické. Dá sa však využiť aj Circle pad Pro.

IronFall najviac vyniká práve grafickým spracovaním. Pri letmom pohľade či zameraní na postavy zistíte, že napríklad Resident Evil: Revelations nevyzeral nijako horšie. IronFall však boduje v práci so svetlom a tieňom, vo veľkosti levelov, kde vás nerušia žiadne loadingy a aj v zopár scénach s deštrukciou. Chybičky tam ešte sú, no základ technológie pre 3DS je viac ako sľubný. Zaujme aj hudba. Melódií síce nie je veľa, no v akčných scénach vedia dobre dokresliť atmosféru. Dabing je príšerný.

IronFall: Invasion má rozhodne čo ponúknuť a vôbec nie je zlou hrou. Najväčším problémom je, že je strašne generická. Keď sa do nej pustíte, pokojne vás zabaví aj niekoľko hodín na jedno posedenie. No potom sa k nej aj niekoľko dní nevrátite. Dôvod je jednoduchý, čokoľvek vás tam čaká, už ste to niekedy videli a hrali niekde inde. O to viac asi treba oceniť distribučný model, ktorý vám najskôr umožní vyskúšať, či vám štýl hry sadne alebo nie.