Dobrodružstvá odohrávajúce sa na rozbúrených hladinách morí a oceánov majú niečo do seba. Ak vynecháme motívy stroskotania a následného survivalu, ostáva nám lákavejšie cestovanie. Najlepšie so stiahnutými plachtami. Automaticky sa z lode stáva hrdina, na ktorom nám záleží viac ako na ovládanej postavičke. Tam, kde zastala pirátska tematika v sérii Assassin’s Creed na pol ceste, sa Sunless Sea vyberá priamo do epicentra búrky. Žiaľ, ani táto bárka nevydržala drvivý nápor prírody a potopila sa skôr, ako by sme očakávali.

Vrtochy prírody v spojení s nadprirodzenou fantastikou zasadené do minulosti dokážu atmosféru vybičovať na maximum. Dokázal to knižný Terror od Simmonsa, weird fantasy (Miéville) nájdete v kníhkupectvách taktiež a ani Sunless Sea na to nejde vôbec zle. Imaginárny svet, v ktorom sa Londýn z konca 19. storočia prepadá do podzemného sveta Unterzee, je lákadlom par excellence. Univerzum bez slnečných lúčov je navyše nasiaknuté atmosférou Lovecraftových poviedok a desov. Nielenže na vás útočia chápadlovité monštrá alebo skupiny netopierov, do boja musíte vyraziť aj proti pirátom a popasovať sa treba aj so samotným svetom a všadeprítomnou smrťou. Hneď na začiatku sa hra úspešne snaží vybudovať atmosféru nepoznaného, v tme ukrytého prekvapenia. Lenže ostáva len pri počiatočnom nadšení, čo je v mnohých nezávislých projektoch zvykom. Neskôr nastáva kruté prebudenie sa z ošiaľu a nepríjemná opica na pleci.

Ovládate loďku - stačí si spomenúť na Pirates od Sida Meiera a viete ako na to. Tých niekoľko pixelov, ktoré by vo vysokorozpočtových tituloch mohli byť jedine tak špinou za nechtami hlavného hrdinu, zastáva svoju úlohu dobre. Plavidlo je možné časom upravovať alebo rovno vymeniť, dokupovať silnejší motor, vybaviť účinnejšími zbraňami, ale to je pre vás momentálne hudba ďalekej budúcnosti a otázka plného mešca peňazí. Ovládanie samotné je jednoduché: kombo WASD vám stačí na základný pohyb, ostatné zvládnete myšou. Z bezpečných prístavov sa vydávate na riskantné cesty do neznáma alebo pendlujete medzi objavenými lokáciami s cieľom čo najvýhodnejšie nakúpiť a predať. Nič však nie je zadarmo a zaručená cesta k zbohatnutiu neexistuje. Starať sa totiž musíte o palivo, ktoré sa míňa až neuveriteľne rýchlo, stravu pre posádku a v neposlednom rade aj jej psychiku. Strach prezentovaný vlastnosťou terror stúpa pri snorení v hmle či neľudských podmienkach.

Otvorený svet ponúka more možností, no chybou nedostatočne prezentovaných herných prvkov už od prvých minút tápete v nepreniknuteľnej záplave textu. Neustále zomierate a málokedy nečakane. Smrť je totiž bežnou súčasťou hrateľnosti, čo potvrdzujú aj samotní vývojári a po skone pokračujete vo svojej rodovej línii. To je všetko pekné, v rogue-like projektoch ide o hernú črtu žánru, avšak v Sunless Sea často netušíte, čo máte vo svojom počínaní zmeniť alebo ktorou cestou sa vybrať, aby sa situácia neopakovala a vy nepodľahli zbytočnému zúfalstvu. Tento problém je o to markantnejší, že je miera slobody skutočne obrovská. Príbeh ako taký nie je nalinkovaný dopredu, hoci vždy začínate v prístave Fallen London a všetky ostrovy nájdete tam, kde pri predchádzajúcej výprave, možno trochu viac vľavo, ale vôbec si to nevšimnete. Sami si vyzobávate čriepky zápletky ako questy a osobitne si skladáte zápletku z volieb a jednotlivých segmentov úloh. Nik vás nekomanduje, čo máte robiť, ale ani vám neukáže, ako vlastne prežiť alebo čo spraviť, aby bolo ďalšie hranie zábavné. Podobne frustrujúco vyzeralo aj Don’t Starve, tam však fungoval princíp postupného učenia sa noviniek na výbornú a automaticky lákal do opakovaného hrania, pretože ste dúfali v to, že vydržíte dlhšie a vedeli, čo máte pre to spraviť v znovu vygenerovanom svete.

Nie tak v Sunless Sea, kde sa musíte znovu a znovu topiť v haldách textu, opakovane plniť úvodné úlohy, aby ste vôbec mali na základné vybavenie. Náhodné generovanie prostredia a aspoň základné vysvetlenie princípov (hoci aj v malej miere, aby ste zistili, že aha, takto to funguje a ak to budem robiť vo veľkom, tak to proste pôjde) by hre pomohlo. Darmo sa vydáte na konkrétnu cestu, napríklad obchodníka, ak ledva prežijete a neustále žijete z ruky do úst. Odhaľovať zákutia sveta systémom pokus-omyl zábava nie je, ak vás smrť hodí znovu na začiatok. Užívateľskému rozhraniu chýba prehľadnosť a záplava menu, hoci so záložkami, znovu a opakovane, hádže hráčovi obrovské množstvo zbytočných informácií. Naučíte sa to filtrovať a nájdete to podstatné, avšak netreba to brať ako hardcore herný prvok, lež hlúpo navrhnuté herné princípy, nedotiahnuté do dokonalosti.

Boje sú celkovo fádne, postupne skôr nutným zlom. Nedokážu náležite zdvihnúť adrenalín do výšin a prinútiť hráča manévrovať po hladine ako v spomínaných Pirates. Čas na nabíjanie kanónov a ich damage je jasnou kalkuláciou, ktorá vám povie, kto sa skôr so súčasným „zdravím“ plavidla potopí či prvý exne. Krúženie okolo potvor je zbytočné, pretože spočiatku je vaša manévrovateľnosť minimálna, ostatné lode zas stavajú na jednoduché pravidlo: postavím sa ti čelom a pálim, kým ťa nepotopím alebo nepadnem ja. Čím je vaša posádka skromnejšia, tým je i pohyb pomalší a nabíjanie zbrane dlhšie trvá. Lenže čo máte robiť, ak nie je na jedlo a drsní chlapci sa doslova žerú medzi sebou? Sunless Sea chýba aj väčšia spätosť so samotnou posádkou, ako napríklad vo Faster Then Light, kde to fungovalo akosi automaticky. Najímanie špecialistov za nemalý peniaz síce dáva rôzne výhody, ale cesta k ním je pekne tŕnistá. Bádanie v odľahlých končinách vzápätí stráca svoje čaro, pretože po reštarte sa znovu vyberáte obdobnou cestou, len aby ste tentoraz doplávali trochu ďalej.

To, v čom Sunless Sea napriek vyššie uvedenému exceluje, je atmosféra vytvorená depresívnym svetom a príbehom. Teda príbehom, už viete, že si všetko ako puzzle skladáte sami. Prezentácia mikrozápletiek čisto textovou formou istotne bude silnou kávou pre nejedného hráča, nakoľko je písmeniek obrovská hromada, navyše nelogicky podávaná malým fontom. A v malom okne. Odklikávať rozsiahle elaboráty sa neoplatí, prídete o vcelku umne napísané útržky, avšak tento spôsob nasávania príbehu – samozrejme bez dabingu – nie je pre každého. Navyše bez lokalizácie, s angličtinou na úrovni vyššej, než pesničky súčasných popových hviezdičiek. Pozor na to. Všetko sa totiž odohráva skôr vo vašej fantázii, ktorú text len podnecuje. Ak sa dozviete, že posádka hladuje, môžete počítať s kanibalizmom. Či začne hon na pažravca, ktorý síce utíši hlad aj ostatných, avšak rozsieva strach, je pri dochádzajúcich surovinách a pokročilom šialenstve vášho osadenstva zúfalým náporom na rozhodovanie. Aj text a postupne ubúdajúci ukazovateľ paliva dokáže vybičovať atmosféru na maximum.

Vykľučkovať z ošemetných situácií nie je jednoduché, často ide o strojovo presné chvíle, ktoré sa naučíte zvládať a riešiť. Alebo bez zábran spustíte hru znovu. Hoci tu nájdete aj možnosť aktivovania manuálneho uloženia pozície, často sa tým nič nezmení. Je to však ako začítať sa do dobrej knihy. Áno, už to graduje, s náruživou dychtivosťou pretáčate stránky, neviete sa nabažiť vzniknutej situácie, keď tu zrazu stop, pekne sa vrátite o kapitolu späť alebo na začiatok knihy. Tvorcovia sa akoby nedokázali schizofrenicky rozhodnúť a nechali v hre rogue-like prvky s hutnou zápletkou. Výsledok je, žiaľ, taký rozpoltený a trpí ním zábava ako taká, že hru často od frustrácie alebo nudy vypnete a slzíte nad premárneným potenciálom. Nebojte sa, na druhý deň to skúsite znovu, Sunless Sea dokáže očariť.

Prostredie je úžasné, hranie samotné a pohyb v ňom však z dlhodobejšieho hľadiska už menej. Spracovanie pri pohľade zhora dostačuje, má špecifický štýl, zvuky nebudete ani registrovať a hudba naopak prekvapí. Technické spracovanie je zbytočné viac zdôrazňovať. K ovládaniu vám stačí jedna ruka na klávesnici a druhá na myške, aj tak strávite viac času pri lúštení drobného textu. Výsledok je pre Sunless Sea, žiaľ, nemastný-neslaný, hranie v prvých hodinách až zúfalo pomalé. Pochválime dobrý nápad, to áno, má to dokonca potenciál, no hru pochovali idiotské herné prvky.