Možno vývojárom dochádza fantázia, možno je to z úcty k legendám alebo len kvôli peniazom, v každom prípade je návrat starších klasických titulov na hernú scénu súčasným trendom. Niekedy to dopadne horšie, inokedy lepšie. Séria Homeworld sa vrátila vo veľkom štýle. Veteránom kvality známej hry a jej pokračovania predstavovať netreba a ide len o to, ako sú spokojní s jej novým „náterom". Pre nováčikov je to zas žiarivý príklad, ako má vyzerať prvotriedna vesmírna stratégia.

Je pozoruhodné, že napriek uplynulým rokom systém hry a jej princípy vôbec nepôsobia archaicky. Samozrejme, tvorcovia v inovovanej verzii vykonali určité úpravy, ale nijako zásadne nenarušili pôvodnú štruktúru Homeworldu. Veľkým plusom je už samotný obsah balíčka, ktorý zahrňuje nielen nové edície Homeworld a Homeworld 2, ale aj pôvodné verzie obidvoch titulov. Ak je teda niekto nespokojný s novou podobou hry (a vždy sa niekto taký nájde), môže si zahrať originál. Aby toho nebolo málo, kolekcia obsahuje aj multiplayer, síce zatiaľ v beta verzii, ale s atraktívnou možnosťou bojovať proti iným hráčom v niekoľkých módoch a s ľubovoľnou rasou. Natrénovať si to môžete na samostatných mapách proti AI s rôznou vyspelosťou.

Jadrom Homeworldu a jeho pokračovania však zostáva kampaň s príbehom, čo u vesmírnych stratégií dodnes nie je samozrejmosťou. Vo väčšine hier si jednoducho hráči zvolia mapu alebo vygenerujú solárny systém a cieľom je dobýjať planéty a stať sa dominantnou veľmocou. Niekedy to spestria doplnkové úlohy, ale v zásade sa jedná len sandbox. Ťaženie Homeworldu ale tvoria misie prepletené príbehom. Hráč si ich postupne odomyká a má pred sebou stále nové ciele, ktoré musí splniť, aby pokročil ďalej.

Na pozadí konfliktu sa odvíja sympatický, aj keď možno nie najoriginálnejší príbeh o ohrozenej rase, ktorú môže zachrániť len materská loď putujúca nebezpečným vesmírom. Aj keď putovanie nie je celkom presný výraz. Loď má fixnú polohu a nepohybuje sa. Len po splnení všetkých hlavných cieľov (až na pár výnimiek) sa dokáže presunúť skokom v hyperpriestore na novú pozíciu, kde sa odvíja ďalšia misia. Čo je sympatické, spolu s touto základňou sa teleportujú aj všetky vesmírne lode vyrobené na jej palube. A k tomu aj zostávajúce suroviny z asteroidov a vrakov, ktoré tam nestihli zozbierať mobilné zberače. Nové misie teda často začínate so slušnou flotilou a môžete veselo vyrábať ďalšie lode, ktoré sa budú hodiť v nastávajúcich bojoch.

Materská loď je vlastne srdce celej operácie a nesmie byť zničená. Môžete tam vyrábať desiatky lodí rozdelených do niekoľkých tried podľa ich veľkosti a funkcie. Na najnižšom stupni sú skauti, ľahké bombardéry a interceptory. Hoci sa jedná o drobné stroje, vo väčších množstvách sú veľmi účinné. Hlavne bombardéry, ktoré dokážu zavariť aj masívnym lodiam a ničiť aj ich subsystémy. Na ďalších stupňoch výroby sú korvety a fregaty, sondy a nechýbajú ani veľké lode, medzi ktorými je efektný Destroyer a  lietadlová loď, ktorá má podobné možnosti výroby ako „matka".

Jednotlivé druhy jednotiek sú účinné v boji proti konkrétnym typom nepriateľských lodí a majú aj svoje slabiny.  Ani tie najväčšie a najlepšie vybavené lode nie sú všemocné a bez podpory sa môžu stať ľahkým cieľom. Preto je dobré používať kombinované flotily a s rôznou výzbrojou. Vždy sa hodí aj podpora vo forme opravárenskej korvety, ktorej funkciu v dvojke zastáva vylepšený zberač surovín. Použijete aj senzory a sondy, ktoré odhalia široké okolie alebo ochromia pohon okolitých nepriateľov. Uplatní sa aj loď s protiradiačným štítom, ktorá ochráni jednotky v dosahu. Na obranu sa hodí aj korveta kladúca míny.

Homeworld 2 k tomu pridáva pomalé, ale ničivé krížniky a pár špeciálnych lodí, ale aj separovaný prístav a obranné vežičky, ktoré sú optimálne na ochranu základne a kľúčových pozícií. Sú to vlastne jediné objekty, ktoré staviate mimo materskej lode - hra sa totiž primárne sústreďuje na boje vyprodukovaných jednotiek a nie na výstavbu. Druhý Homeworld už dovoľuje produkovať základné jednotky nie po jednom kuse, ale v niekoľkočlenných skupinkách a útočiť na subsystémy lodí. Tým sa napríklad dosiahne, že nepriateľské plavidlo nemôže vyrábať ďalšie posily, aj keď je stále funkčné. Rovnakým spôsobom však súper dokáže ohroziť vás a treba počítať s tým, že ak chcete rozšíriť sortiment lodí, potrebujete už pristavovať moduly a továrenské bloky.  Za zmienku určite stoja aj mariňácke lode, ktoré sú v dvojke náhradou za podporné fregaty, ale v zásade slúžia na rovnaký účel - kradnutie a prisvojenie nepriateľských lodí a prístavov.

Hoci už prvá časť zahrnula výskum, ktorým sa odomykali nové lode, Homeworld 2 túto oblasť značne rozšíril. Hráč má voľnejšiu ruku pri vývoji lodí a výbere vylepšení, ktoré chce získať. Každá jednotka sa dá viacnásobne zdokonaliť, predovšetkým jej odolnosť a rýchlosť, niekedy aj jej doplnkové funkcie.

Stredobodom hry však zostávajú bitky v otvorenom vesmíre a tie sú v neskorších misiách naozaj epické. Zapoja sa stovky lodí rôznych tried, ktorým môžete nastoliť agresívny alebo obranný režim a meniť formácie. Špecifickým prvkom bojov je však plne využitý trojrozmerný priestor, ktorým sa preslávil už prvý Homeworld. To znamená, že sa lode môžu pohybovať v ľubovoľnom uhle v rozmedzí 360 stupňov a pohodlne sa presúvajú prakticky všade bez plošných obmedzení. Uhol pohľadu sa dá pritom pohodlne meniť myšou. Vtedy ale veľmi ľahko stratíte orientáciu. Preto oceníte možnosť kedykoľvek zapnúť galaktickú mapu, kde vidíte schému celej oblasti a tu môžete pohodlnejšie koordinovať lode a meniť ich pozície v priestore.

Účelom bojov ale nie je prostoduché vyvražďovanie nepriateľov. Náplne misií sú naozaj pestré a rôznorodé. Napríklad musíte zozbierať fragmenty kozmického korábu a dopraviť ich k svojej materskej lodi. Inokedy treba pristáť na nepriateľskej základni, uniesť plavidlo, zachrániť uväzneného veliteľa alebo zničiť bariéry, ktoré bránia v skoku do hyperpriestoru. Potom pre zmenu treba zabrániť, aby nepriatelia zničili portál, alebo eliminovať strely skôr, ako zlikvidujú planétu. Monotónnosť rozhodne nehrozí a aj keď sú presuny lodí a niektoré pasáže relatívne pomalé, väčšinu času budete mať plné ruky práce a dostanete poriadne zabrať.

Vzhľad oboch inovovaných častí je vlastne rovnaký a vychádza z grafiky pôvodnej verzie Homeworld 2. V prípade jednotky to znamená veľký skok, dvojka vám už ale bude povedomá. V žiadnom prípade to však neznamená, že vyzerá zle. Práve naopak, vylepšené hry, aj keď ich vzhľadovo od seba ani nerozoznáte, ponúkajú skutočne nádherné scenérie. Vesmír nie je čierny a pustý, ale pestrý a rôznorodý. Na mnohých miestach hýri farbami a je tam množstvo malých a veľkých objektov, ktoré dobre poslúžia aj ako orientačné body. Naproti tomu sú predelové scény väčšinou jednoduché, monochromatické, ale spoľahlivo plnia svoj účel a vhodne dopĺňajú príbeh.

Vesmírne lode vyzerajú pekne, i keď dizajnovo nie sú až také zaujímavé, ale pri pohybe za sebou nechávajú efektné šmuhy a výbuchy vyzerajú pôsobivo. Na lepšiu identifikáciu lodí slúžia zelené, červené a žlté symboly, čím sa rozlišujú vlastné jednotky od neutrálnych a nepriateľských. Rozoznať jednotlivé druhy lodí však niekedy chvíľu trvá. Celkový dojem je ale výborný. Prispieva k tomu aj upravené užívateľské rozhranie s jednoduchou manipuláciou a väčšinou aktivít zhromaždených na lište na pravej strane obrazovky. Ozvučenie je slušné, hudba s chorálmi v prvej časti fantastická. Dvojka má slušný soundrack, ale jednotke sa nevyrovná.