WOOLFE - THE RED HOOD DIARIES |
WOOLFE - THE RED HOOD DIARIES |
Vývojári z GRIN studios sa chytili trendu remakeov starých rozprávok a rozhodli sa dať nový kabát Červenej čiapočke. Red Hood má v tomto príbehu 18 rokov a posledné 4 roky sa pripravovala na pomstu svojho otca. V hre Woolfe: The Red Hood Diaries pôjde Čiapočka po krku korporatívnemu vlkovi, ktorý nielenže zničil jej rodinu, ale aj celé mesto. Hlavná hrdinka sa vydáva objasniť smrť svojho otca a po ceste zotne zopár hláv.
Woolfe: The Red Hood Diaries v sebe kombinuje plošinovku s 2.5D prostredím a súbojový systém založený na kombách. Tak ako vo všetkých plošinovkách, hra otestuje vašu presnosť a schopnosť načasovania. Hneď v úvode vás oboznamuje s jemným stealth aspektom. Zabudnite na skákanie nepriateľom po hlavách. Zo začiatku ich budete musieť obísť. Cínoví vojaci, ktorí okupujú mesto, nemajú bohvieaký detektor hluku a prejsť popri nich je hračka.
Hra má výrazne pomalšie tempo oproti svojim konkurentom v žánri plošinoviek. Čiapočka sa nepohybuje svižne, neskáče ako blesk z miesta na miesto a neodráža sa od stien. Preto budete chcieť preskúmať jej bojovú stránku. Vaším najlepším pomocníkom sa po pár minútach stane sekera, ktorá vás od zakrádania nadobro odtrhne. Na úvod budete mať k dispozícii dva typy útokov, pričom Red Hood v priebehu hry objavuje svoj potenciál a učí sa nové ataky. Oháňanie sekerou však nie je príliš presné. Postavu musíte správne natočiť a trafiť sa, takže zabíjanie nepriateľov nepôjde úplne hladko. Aj obyčajné potkany na zemi vám vedia strpčiť život a kým ich trafíte, dosť vám ublížia.
Aj keď nepriatelia môžu pôsobiť lenivo a dostávajú od vás jednu ranu za druhou, nejakým spôsobom vám dokážu pomedzi útoky ublížiť. Boje tým pádom určite nie sú príliš ľahké. Obťažnosť je možné meniť, ale počítajte s tým, že celú hru je potom potrebné hrať odznova. Život sa mimo boja postupne dopĺňa. Počas boja sa však budete spoliehať na malé liečivé nápoje padajúce z porazených nepriateľov.
Red Hood sa bude postupne učiť nové kombá určené napríklad na plošný či zosilnený útok. Na ich použitie bude potrebovať energiu získanú z padlých nepriateľov. Kombá budete vykonávať pomocou kombinácie interakčného režimu, ktorý spomalí svet a ďalšieho tlačidla. Znova sa teda ukazuje pomalší aspekt hry, kedy kombo bude rozvláčne s nie vždy očakávaným efektom kvôli problémom s presnosťou. Woolfe si priam pýta gamepad a hranie na klávesnici s týmto bojovým systémom je trochu nešťastné.
Čiapočka má problémy s presnosťou aj pri dopadoch, čo sa jej ťažko odpúšťa, nakoľko skákanie a premyslené padanie sú podstatnou časťou hry. Red Hood sa napríklad drží dosky a pod ňou sa leskne ďalšia aktívna doska. Viete čo máte robiť. Treba sa pustiť. Postave sa však nedá vždy plne dôverovať a niekedy sa zabudne zachytiť, aj keď máte jej dopad dopredu precízne naplánovaný. Celej hre nepomáha ani zlé ohraničenie priestoru a nejasne dané okraje plošín. Niekedy spadnete na plochu, od ktorej očakávate, že bude pevná. Namiesto toho sa hrdinka prepadne do neznáma a umrie.
Keď už zistíte, že zakrádanie je zdĺhavé a boj trochu ošemetný, ostane vám ešte možnosť utekať. Úvodní nepriatelia v podobe cínových vojakov neoplývajú veľkou inteligenciou. Celý level môžete prebehnúť pomedzi nich. Nemusíte sa zakrádať ani bojovať. Vyskočíte na plošinu mimo ich dosahu a vaše prenasledovanie ich po čase prestane baviť a vrátia sa na svoje pôvodné miesto. Keďže je pre nich prekážka každé miesto vyvýšené o čo i len 10 centimetrov, taktika udri a bež tu funguje na 100 percent.
Už behom prvej hodinky je jasné, že hrou je možné ľahko preletieť. Zaseknúť sa môžete azda len pri mini bossoch, ak nepochopíte princíp boja. Nezaznamenáte žiadne logické hádanky, neuskutočniteľné behy na čas ani krkolomné skákanie. Až v závere - v lese, ktorý sa hýbe podľa vlastnej vôle, hra odhalí svoj (samo)vražedný potenciál. Táto úroveň je frustrujúca, pretože obsahuje etapy vyžadujúce na centimeter presné plánovanie skokov a dopadov. Nedotiahnutý kolízny model a kamera vám kladú pod nohy jedno poleno za druhým. Red Hood buď nedopadne na pevnú plochu, alebo visí v priestore. V tejto hre je možné všetko.
Po vizuálnej stránke Woolfe niet čo vytknúť. Nejde tu o žiadnu hororovú verziu rozprávky. Tvorcovia zdôrazňujú, aby ste rozprávku pre deti nečakali, no Woolfe si svojim grafickým spracovaním uchováva rozprávkové kúzlo. Prostredie žiari farbami a svetlom. Príbeh vás prevedie zasneženým mestom, jeho kanalizačným systémom a podivným lesom popierajúcim zákony fyziky. Škoda, že viac toho Woolfe neukáže, hoci je svet naozaj pastvou pre oči. Najväčším mínusom hry je totiž jej dĺžka.
Celkovo 8 levelov prejdete za 2 - 3 hodinky. Všetok potenciál, ktorý hra má, za tých pár hodín nedokážete naplno oceniť. Každé nové kombo stihnete použiť tak dvakrát na tých pár nepriateľov, čo sa v hre objavia. Ani dizajn levelov nemá dostatočný priestor, aby skutočne zažiaril. Na zakrádanie si po pár minútach už ani nespomeniete, lebo hra vás nemá kedy motivovať k tomu, aby ste ho znovu použili.
V hre je možné aplikovať aj interakčný režim, kedy sa svet spomalí, stane sa monochromatickým a zvýrazní vám aktívne prvky, ktoré máte použiť. Vyzerá to síce pekne, ale využiť by sa dal v pasážach, kedy budete stratení a ohromení z priveľkého množstva možností postupu. A tento pocit, bohužiaľ, nezažijete. Progres je priamočiary, bez možností alternatívnych ciest, lokalít a riešení.
Dabing hlavnej postavy je obstojný, no herečka by potrebovala lepšiu réžiu. Charakter tínedžerky s podrezaným jazykom tu nie je veľmi silný. Dojem kazia trápne hlášky hrdinky a slovné hračky, ktoré by niekto pod 20 rokov nikdy nevypustil z úst. Veď už aj samotný tagline obsahuje slovnú hračku. Je takmer nepochopiteľné, prečo postavy v animáciách neotvárajú ústa.
Príbeh je dosť naivný a nemá veľkú hĺbku. Podobnosť s American McGee's Alice je čisto náhodná. Drsná rozprávka pre dospelých sa v prípade Woolfe nekoná. Vaším nepriateľom je smrteľný muž, žiadne desivé príšery v lese nestretnete. Aby v hre boli aspoň náznaky menších boss fightov, je tam trochu nasilu zakomponovaný Pied Piper. Znovu platí, že keby mala hra viac priestoru, vidieť viac rozprávkových postáv by bolo zaujímavé a aj zmysluplné.
Za tých pár hodín stihla hra aj nepríjemne prekvapiť. V čase písania recenzie sa tu objavili menšie aj väčšie bugy. Napríklad postava po respawne zmizla a objavila sa až pri pohybe. Inokedy zmizol health bar. Cutscéna sa nenačítala a postava ostala zaseknutá bez možnosti vrátiť sa na checkpoint. Bolo potrebné načítať level celý odznova. Aj ovládanie postavy malo svoj kritický moment. Po kombe sa postava nespamätala a dovtedy bežala sama od seba dopredu, až kým nespadla z úrovne. Kamera je tiež príbeh sám osebe. Vďaka nej pre mňa nebolo možné prejsť finálneho bossa, pretože správne nezobrazovala bojovú plochu. Napravil to až reštart hry. V tomto prípade gratulujem autorom za inovatívnu myšlienku urobiť z kamery nového herného nepriateľa. Všetky tieto chyby sa dajú opraviť aktualizáciou, ale vydávať nedokončenú hru a spoliehať sa na update mi pripadá nekorektné. Aj vzhľadom na krátku hraciu dobu je čakanie na záplatu zbytočné.
Woolfe: The Red Hood Diaries je vcelku zaujímavý počin, ktorý však vôbec neukázal zo seba to najlepšie. Behom dvoch hodín, ktoré s hrou strávite, vás očarí, ale v istom okamihu všetko nadšenie pohasne. Každá minúta hrania síce pobaví, no vôbec vás nenaplní. Prechod úrovňami je príliš hladký a priamočiary. Hra vám pri ďalšom hraní nič nové neprinesie. Woolfe: The Red Hood Diaries je v skutočnosti len spolovice dokončený titul. Tvorcovia plánujú ďalšiu časť na august 2015. Tento krok, rozdeliť produkt na dve časti, aby fanúšikovia dostali aspoň niečo, podľa mňa nebol až taký brilantný. S toľkými dierami Woolfe pôsobí iba ako teaser na ďalšiu plnohodnotnú hru.