Japonské štúdio From Software je známe najmä vďaka sérii „Souls" hier. Prvou hrou z tejto série bol Demon's Souls, ktorý sa na pulty obchodov dostal ešte v roku 2009. Kvalitných RPG hier je na konzolách ako šafranu, a práve kvôli tomu sa po každej jednej začnú s nádejou obzerať početné skupiny hráčov. Demon's Souls doputoval exkluzívne na PlayStation 3 a to vo veľkom štýle. Milovníci RPG žánru konečne dostali to, čo tak dlho hľadali, a kvalitu titulu potvrdzovali aj vysoké známky v recenziách. Za hrou stál talentovaný dizajnér Hidetaka Miyazaki, ktorý si spolu so štúdiom From Software povedal, že po veľkom úspechu skúsi šťastie aj na ostatných platformách. Výsledkom bola hra Dark Souls, ktorá vyšla aj na Xbox 360 a neskôr sa dostala aj na PC. Toto sa ešte opakovalo s Dark Souls 2, no s príchodom nových konzol Sony vycítilo, že by si predsa len malo uchmatnúť podobnú hru opäť iba pre seba.

V prvej polovici minulého roka sa na internet začali dostávať informácie o tom, že From Software pracuje na Demon's Souls 2. Internet sa zaplnil dokonca aj videami z údajnej PS4 exkluzivity s kódovým označením Project Beast. Všetky špekulácie však ukončilo Sony o pár mesiacov na E3 2014, kedy sme sa dočkali odhalenia tejto hry, a to už pod oficiálnym názvom Bloodborne. Sony si tak splnilo svoj cieľ, aby Hidetaka Miyazaki pracoval na ďalšej PlayStation exkluzívnej hre. A aj napriek tomu, že napokon nejde o Demon's Souls 2, Bloodborne sa veľmi často spája a porovnáva so Souls hrami. Niet sa čomu diviť, na pohľad sú si tieto hry veľmi podobné, no zároveň aj dosť odlišné, čo napokon iba potvrdzuje, že Bloodborne mal byť od úvodu niečim novým a nie iba pokračovaním toho, čo sme tu už mali.

Príbeh Bloodborne sa odohráva v gotickom meste Yharnam, o ktorom sa medzi obyvateľmi nielen okolitých miest hovorí ako o meste, v ktorom existuje liek aj na tú najzákernejšiu chorobu. Do Yharnamu sa preto hrnú už po dlhé desaťročia skupiny chorých ľudí, ktorí hľadajú nádej na uzdravenie u miestnych liečiteľov. Ako hráč sa pritom chopíte práve jedného z týchto cestovateľov, ktorí do Yharnamu prišli hľadať liek. Nanešťastie, po príchode zisťujete, že mesto zasiahla hrozivá nákaza neznámeho pôvodu. Ľudia, ktorí sa touto chorobu nakazia, sa začnú meniť na ohavné príšery, ktorými sa veľmi rýchlo zaplnia ulice Yharnamu. Strach naháňajúce ticho, ktoré občas preruší kvapkajúca krv, výkriky beznádeje, utrpenia a plač. Kedysi radosťou prekvitajúce mesto sa behom chvíle zmenilo na temnú oblasť, do ktorej sa odvážia vstúpiť len tí najodvážnejší.

Hneď po spustení hry vás ako prvý krok čaká vytvorenie vlastnej postavy. Na výber máte niekoľko druhov postáv, pričom každá má nejaké tie prednastavené atribúty, ktoré ovplyvnia jej schopnosti. Následne sa dostanete do prepracovaného editora, v ktorom máte k dispozícii skutočne široké spektrum nástrojov. Upravovať môžete všetko - od veľkosti hlavy, vlasov, brady, cez tetovania/znamienka, až po farbu pleti. Už od úvodu vám tak autori dávajú najavo, že na detailoch si rozhodne dali záležať.

Po dokončení tohto kroku sa ocitáte v meste Yharnam, ktoré je rozdelené na množstvo ďalších lokácií plných rôznych typov príšer, obrovských bossov či ďalších nástrah. Stretnete sa ako s „obyčajnými“ obyvateľmi mesta, tak aj s príšerami v podobe vtákov, psov, pavúkov či hadov. Každá časť mesta ukrýva iné druhy príšer, takže aj po tejto stránke je hra skutočne rozmanitá. Slovo „stereotyp“ tu jednoducho nemá miesto, zvlášť ak každá z príšer využíva inú kombináciu útokov, ktorým sa musíte neustále prispôsobovať. Svet v Bloodborne je do detailov prepracovaný a mimo hlavných ciest sa v ňom skrýva niekoľko tuctov tajných chodieb, priepastí a ďalších miest, z ktorých je cítiť strach doslova na každom kroku. V podstate ide o jeden komplexný svet, ktorý sa vám načíta iba raz a môžete sa v ňom ľubovolne prechádzať. Samozrejme, zo začiatku ste iba obyčajný cestovateľ bez zbrane a bez nejakého lepšieho brnenia, takže vaše kroky príliš ďaleko nepovedú.

No a tu sa dostávame k tomu najdôležitejšiemu – k jedinému miestu, kde sa môžete cítiť bezpečne. Týmto miestom je priestor nazvaný Lovcov sen, teda Hunter's Dream, do ktorého sa dostávate pomocou lámp, ktoré sa po zapálení stávajú akousi bránou a zároveň slúžia ako checkpointy. V sne sa teda môžete rýchlo presúvať medzi už zapálenými lampami – oblasťami, no hlavne si tu môžete vylepšovať postavu. A to nakupovaním lepšieho brnenia, nových zbraní, ich vylepšovaním či zvyšovaním levelu postavy. Vylepšovať si môžete zdravie, silu, výdrž, no tiež zručnosti a danosti, ktoré sú dôležité najmä pre použitie niektorých zbraní. Ak si totiž môžete kúpiť niektorú zbraň, to ešte neznamená, že ju môžete aj použiť. Dôležité je tiež dodať, že neexistuje brnenie, ktoré by bolo všeobecne „dobré“, ale každé má nejaké výhody či nevýhody. Jedno je odolné voči útoku ohňom, ďalšie proti hrubej sile a podobne.

Všetky nákupy prebiehajú vymieňaním krvi, ktorú získavate zo zabitých príšer. Zozbieranú krv ale radšej čo najskôr využite, kedže ak zomriete, stratíte ju. V tomto momente však ešte nie je definitívne stratená, kedže ju môžete získať späť. A to buď po príchode na miesto, kde ste zomreli, alebo ju má príšera, ktorá vás zabila. Tú spoznáte tak, že jej svietia oči na ružovo. Každopádne, ak zomriete opäť, už sa s krvou môžete nadobro rozlúčiť, čo niekedy naozaj poriadne zamrzí, a preto radšej neriskujte.

Vzhľadom na časté prirovnávanie k Souls hrám by hráči predošlých hier asi očakávali možno až rovnaký súbojový systém. Ten sa síce podobá na systém zo Souls hier, no rozhodne nie je totožný. Autori ho mierne upravili, je akčnejší, a pridali do neho niekoľko nových prvkov. Tými najvýraznejšími sú strelné zbrane a možnosť „získať“ časť strateného života späť. Strelné zbrane boli pri oznámení dosť rozporuplnou novinkou, no tá, ktorej sa hardcore hráči najviac obávali, bola práve druhá menovaná. Predsa len, Souls hry sú známe veľkou obtiažnosťou a možnosť opätovného získavania už strateného života tak trochu vyvolávala obavy, že sa hra (aj) vďaka tejto novinke stane podstatne ľahšou. Na začiatok však treba upresniť, ako to celé funguje. Ak ste pri súboji zasiahnutí, ukazovateľ zdravia síce poklesne, no ak do niekoľkých sekúnd úder opätujete, stratené zdravie sa vám sčasti - alebo až úplne - vráti. Toto však platí iba pre posledný zásah, čiže ak ste zasiahnutí hneď viackrát, môžete si obnoviť iba toľko zdravia, koľko ste stratili s posledným zásahom. Ako primárny spôsob dopĺňania zdravia však slúžia elixíry, takzvané Blood Vial – tie získavate buď z príšer alebo si ich môžete kúpiť v sne. No pre upokojenie všetkých tých, ktorí by sa obávali nízkej obtiažnosti, môžeme skonštatovať, že nič také sa nekoná a Bloodborne je stále tou hrou, ktorá poriadne otestuje vaše schopnosti a pevné nervy.

Na druhej strane, Bloodborne je prístupný aj novým hráčom, ktorí predošlé Souls hry nehrali. Hardcore hráči, ktorí vyhľadávajú poriadne výzvy, si v Bloodborne určite nájdu to svoje, no nestratia sa ani tí menej skúsení. Je to však celé o tom zvládnuť úvod hry, spoznať väčšinu mechaník a pochopiť princíp. Musíte sa zmieriť s tým, že obrazovku „You Died“ budete vidieť častejšie, ako ste zvyknutí, no netreba sa hneď vzdávať. Dalo by sa tiež povedať, že Bloodborne je taký ťažký, ako si ho sami spravíte. Ak prechádzate cez určitú oblasť a hneď prvý nepriateľ vás dostal na kolená, nemusíte sa zbytočne trápiť a jednoducho sa vráťte späť, nazbierajte dostatočný počet krvi, vymeňte ju za niekoľko levelov a môžete bez väčších problémov pokračovať ďalej. Ani v takýchto prípadoch ale nemáte úplne vyhraté a stále potrebujete správnu taktiku a skúsenosti. Zvlášť keď sa na vás vrhne hneď niekoľko príšer naraz, nepomôže vám ani toľko diskutované získavanie zdravia z príšer a po pár úderoch vás hra uzemní s už dobre známou obrazovkou. 

Vedľajšou, no aj tak pomerne obľúbenou funkciou hry je možnosť online kooperácie a PvP. Bloodborne teda ponúka aj online časť, ktorú si môžete zvoliť hneď na začiatku. Ak sa nezapájate do kooperácie, no aj tak hráte online, po svete sa vám budú zobrazovať pomníky ostatných hráčov s odkazmi, no aj s krátkou ukážkou toho, ako zomreli. Správy môžete označovať ako falošné alebo správne – nie všetci hráči totiž chcú ostatným pomáhať, a tak sa veľmi ľahko môže stať, že sa vás pokúšajú iba nalákať do pasce. Vráťme sa ale ku kooperácii. Zapínate ju počas hrania, a to zazvonením na zvonec z inventára. Bloodborne ponúka dve možnosti kooperácie, kde pomocou zvonca Beckoning Bell voláte do sveta druhých o pomoc, zatiaľ čo so Smart Resonant Bell ju zase ponúkate druhým. Spájanie sa s náhodnými hráčmi je poväčšinou pomerne zdĺhavé a na pripojenie spoluhráča si počkáte aj niekoľko minút. Ideálne preto je, ak sa na kooperácii dohodnete s kamarátom. To urobíte tak, že si v nastaveniach zvolíte obaja rovnaké heslo, na základe ktorého vás hra spojí.

Bežný hráč by sa mal dostať k záverečným titulkom po odohraní viac ako štyridsiatich hodín. Po tejto stránke sa tak hre nedá nič vyčítať. Treba ale počítať s tým, že je to veľmi individuálne a dosť záleží na vašich schopnostiach. Pokojne tak hrou môžete prejsť aj za menej ako dvadsať-tridsať hodín, no taktiež môžete mať za sebou štyridsať hodín a budete iba v polovici. Po dokončení hlavnej časti sa ale nič nekončí. Bloodborne totiž ponúka náhodne generované Chalice dungeony, ktoré v sebe skrývajú obrovský potenciál a hlavne znovuhrateľnosť. Takto vygenerované dungeony môžu byť navyše zdieľané aj s ostatnými hráčmi z celého sveta. Tým pádom sa môže herná doba natiahnuť aj o ďalšie desiatky hodín - nudiť sa rozhodne nebudete.

Po vydaní sa Bloodborne nestretol iba s chválou, ale aj kritikou, ktorá bola zameraná na technickú stránku hry. Dá sa povedať, že hry od From Software nikdy príliš nevynikali dobrou optimalizáciou či grafickým spracovaním a pri Bloodborne je situácia podobná. Aj keď sa nad grafickou stránkou hry nebudete rozplývať, vôbec neurazí a na niektorých miestach skôr príjemne prekvapí. Niekedy však vášmu oku neunikne doskakovanie objektov, čo na jednej strane nie je nič hrozné, ale s takýmito nedostatkami by sme sa už v súčasnosti nemali stretávať. Po technickej stránke je to teda o niečo horšie a aj napriek tomu, že sa snímkovanie snaží držať na čísle tridsať, klesanie nie je niečo, na čo by ste narazili len výnimočne. Paradoxom je, že sa s ním nestretnete iba pri veľkých súbojoch, ale aj na relatívne prázdnych miestach. V drvivej väčšine prípadov však nejde o nič hrozné, čo by malo negatívny vplyv na hrateľnosť. Preto udeľujeme prvé miesto v kategórii neduhov dlhým nahrávacím obrazovkám. Pridlhé sú najmä tie, ktoré naskočia potom, ako zomriete, čo vzhľadom na obtiažnosť hry môžeme považovať za problém číslo jeden. Na aktualizácii, ktorá by mala nahrávacie časy skrátiť, sa údajne pracuje, tak snáď to nezostane iba pri slovách a čoskoro sa jej dočkáme.

Milovníci RPG hier už majú za sebou desiatky hodín v Bloodborne, v obchode už boli po druhú PlayStation 4, piaty DualShock a na obrazovke im svieti postava s levelom 170. No tým, ktorí nad kúpou hry váhajú, pričom tam niekde vo vnútri majú pocit, že toto je záležitosť, ktorú by chceli skúsiť, odporúčame - choďte do toho. Keď prekonáte náročný úvod a získate potrebný prehľad či zručnosť, za odmenu dostanete desiatky hodín preplnených zábavou, akciou, napätím a skvelým pocitom po dosiahnutí úspechu.