Stáva sa, že vás niečo alebo niekto nase... ehm, nasrdí. Naštvú vás udalosti, susedia, politici, veci, občas vás môže hnevať aj celý svet. Tak ako antagonistu v hre Hatred. Vlasatému antihrdinovi všetko naokolo dvíha žlč až natoľko, že prekypuje nenávisťou. Jeho pohár trpezlivosti, či skôr nenávisti, jedného dňa pretiekol, a tak sa začal totálny masaker, ktorý zatieni aj Breivikovu krvavú výpravu.

Hatred je presne ten typ hry, kvôli ktorej sa na nás, hráčov, niektorí ľudia pozerajú cez prsty. Všetko v hre je zlé, negatívne, brutálne, zvrátené, plytké, možno až hlúpe a navyše neodôvodnené. A predsa je to zábavné - ale len pre tých, ktorí neriešia morálnu dilemu a nehľadajú v hre nejakú hlbšiu alebo vlastne akúkoľvek myšlienku a len sa nechajú unášať poriadne krvavou zábavou. Antagonista nenávidí a zabíja. Nič viac a nič menej. Nečakajte žiadny príbeh, ospravedlnenie zločinov ani pointu. Vezmite do ruky zbraň a vo virtuálnom meste ukojte svoje zvrátené zabijácke chúťky, ktoré ukrývate niekde hlboko v sebe, ale ako rozumní civilizovaní ľudia ich naživo nikdy (dúfajme) neprejavíte. V hre je to však dovolené a aspoň vypustíte trochu pary a zbavíte sa negatívnej energie. Alebo sa na Hatred hneď na začiatku vykašlite, ale hru neriešte, neanalyzujte. Načo?

Je jedno, ktorá obeť bola prvá. Jedného dňa skrátka vyleziete z domu a začnete zabíjať všetkých ľudí na ulici. Bez rozdielu a bez dôvodu. V skutočnosti hra nejaké ciele má, ale sú primitívne. Musíte zabiť štyridsať, v inej úrovni osemdesiat a v ďalšej stopäťdesiat civilistov, a pritom eliminovať dotieravých policajtov, členov armády a špeciálnych jednotiek SWAT, ktorí vás chcú, prirodzene, zlikvidovať. Strážcovia zákona prichádzajú neustále a nikdy sa ich nezbavíte. Čím viac zabíjate, tým viac policajných a vojenských áut dofrčí a vyskáču z nich dobrodincovia s pištoľami, puškami, ale neskôr aj bazukou.

Zabiť môžete každého a zničiť všetko. Nábojmi, granátmi, plameňometom. Pri sebe môžete mať tri zbrane a k tomu niečo výbušné na hádzanie. Výzbroj môžete a niekedy musíte meniť, keďže sa vám míňa munícia a nie vždy je tá správna poruke. Zbrane nájdete na policajnej stanici a zbrojnici, ale zostávajú aj po mŕtvych fízloch a vojakoch, niekedy aj „uvedomelých" civilistoch, ktorí  dokonca môžu zobrať zo zeme nájdenú pištoľ a brokovnicu a obrátiť ju proti vám. Takže radšej ich zabite a nešetrite... (Uf, znie to drsne) Niekedy môžete nasadnúť aj do policajného alebo vojenského auta - občas vyzbrojeného guľometom, ktorý ale použijete len vtedy, keď si presadnete a zastanete.

V prvých misiách ľudia hlavne utekajú, neskôr sa už začínajú brániť a aj ozbrojencov na strane zákona je čoraz viac. Musíte zabíjať, ale aj zdrhnúť, keď je priveľmi dusno, no aj tak sa zraneniam nevyhnete. Spôsob liečenia je len jediný a bude sa vám veľmi páčiť. Vaše zdravie sa regeneruje, keď akéhokoľvek človeka dorazíte mimoriadne násilným finišom. Váš cieľ môže byť zranený a v agónii, ale podmienkou je, aby ešte dýchal vo chvíli, keď mu bodnete nôž do krku, umlátite ho pažbou alebo uškvaríte plameňometom. Najistejšie je zastaviť utekajúcu „lekárničku" kopancom v rozbehu - vtedy máte istotu, že ste nešťastníka nezlikvidovali predčasne. Potom stačí jediný kláves a vychutnáte si brutálne, na celú obrazovku  zväčšené animácie, kde detailne vidíte, ako prebieha poprava.  

Popravami obetí sa viete doliečovať neustále, ale občas nepriateľom skrátka podľahnete. Môžete sa oživiť a pokračovať, kde ste prestali, ale len ak máte v zásobe nejaký respawn. Tieto body na oživenie sú však vzácne a získate ich iba plnením vedľajších úloh - „návštevou " prezentácie nového mobilného zariadenia, spálením peňazí v banke, spôsobením nehody vlaku, zastrelením politika či vyľudnením kaviarne. Ak po úmrtí nemáte žiadny respawn, celú misiu musíte začať odznova, pretože hra neobsahuje automatické ukladanie postupu v boji ani checkpointy, kde by ste sa len tak zadarmo oživili. Vynútený reštart celej misie po polhodinovom zabíjaní môže pekne naštvať, takže je každá vedľajšia úloha dobrá a respawny nad zlato. Zvlášť kvôli svojskému zálohovaniu postupu  je však vyslovene hlúpe, keď sa oživíte priamo uprostred nepriateľov, kde môžete rýchlo prísť o cenný život.

No aj napriek úmrtiam a reštartom zdoláte všetkých sedem misií hry pomerne rýchlo. Krvavá cesta do finále vedie z mesta cez kanalizáciu, vlakové nádražie a vojenskú základňu, až do jadrovej elektrárne a trvá tri-štyri hodiny. Ak si zvolíte vyššiu obtiažnosť, môžete sa potrápiť dlhšie. Na najľahšom stupni sú pritom prvé misie pomerne nenáročné, no postupne pritvrdia. Takže sa nemusíte hanbiť, ak napokon skončíte na prvej obtiažnosti, kde vám popravené obete dodajú viac zdravia a začínate s lepšou výzbrojou.

Tvorcovia sa snažili ponúknuť čo najjednoduchšie ovládanie hry klávesnicou a myšou alebo gamepadom. V podstate sa im to podarilo, streľba a mierenie je intuitívne, môžete sa aj skrčiť a vtedy máte väčšiu šancu na zasiahnutie vzdialeného cieľa. Výmenu zbraní a kopance zvládnete. Trochu nepraktický je automatický preskok cez prekážky a okná počas behu, ktorý nie vždy spoľahlivo funguje - lepší by bol samostatný kláves na skok. V boji oceníte možnosť zasiahnuť človeka aj na veľkú vzdialenosť, no na druhej strane nepoteší, že vás nepriatelia zacielia aj z polohy mimo obrazovky, kam nedovidíte. Môžete ich však zaregistrovať aspoň na minimape, kde  červené body označujú polohu bežných ľudí a zvýraznené body s krúžkom ukazujú pozíciu ozbrojencov, na ktorých si treba dávať pozor. Kým bežní civilisti pred vami väčšinou utekajú, vojaci a policajti vás naopak prenasledujú a dajú sa vylákať z úkrytov.

Pre lepší prehľad v boji  odporúčam v nastaveniach zmeniť farbu, prípadne tvar, zameriavača zbrane. V takmer monochromatickom svete biely kurzor ľahko prehliadnete, lepší je červený či žltý. Navyše si môžete zapnúť režim, kde bojujete v podnapitom stave a tvorcovia ponúkajú aj obstojnú českú lokalizáciu, hoci obsahuje skomolené výrazy.

Hatred má pozoruhodnú grafiku. Izometrický pohľad zobrazuje detaily miesta, kde sa práve pohybujete, vidíte aj  vybavenie miestností, zdemolované obydlia a stovky mŕtvych tiel. Hoci sa základný kolorit obmedzuje na odtiene čiernej a bielej, monochromatický svet ojedinele dopĺňajú farebné objekty, ako sú reklamné pútače, stopy krvi alebo neprehliadnuteľný oheň. Dobre pôsobia aj doplnkové efekty, napríklad trasúce sa telo vojaka, ktorý práve schytal zásah a ešte pritom vypáli nekontrolovanú dávku zo samopalu. Zbrane sa správajú realisticky, takže napríklad brokovnica má veľký rozptyl a kratší dostrel ako pištoľ. Spolu s drsnou rockovou a metalovou hudbou to vytvára fantastickú atmosféru. Len škoda, že hra nie je práve najlepšie optimalizovaná, čo sa v niektorých lokalitách prejavuje kolísaním framerate a niekedy nepríjemným sekaním. Občas môžete naraziť aj na bug s lietajúcou postavou či autom a raz mi hra spadla a kvôli nedomyslenému ukladaniu postupu som musel takmer dokončenú misiu začať úplne odznova.

Hatred je titul s opodstatnenou nálepkou 18+, ktorý sa nesnaží byť perfektný, len chce byť drsný a zábavný. A pre niekoho takým aj bude - pre niekoho nie. Neočakávajte nič iné iba masaker a zas len masaker - bez moralizovania, hlbšieho zmyslu a predsudkov. Ak vás bavil Postal, nemali by ste byť sklamaní. Koncept hry je v podstate primitívny, ale prevedenie, atmosféra a dizajn levelov výborné. Vždy lepšie ako simulátor kozy. Len to mohlo byť dlhšie a o niečo lacnejšie. Na základe vašich preferencií a očakávaní si hru buď užijete, alebo ju zavrhnete - v takom prípade môžete rovno využiť novú možnosť na Steame a vypýtajte si späť svoje peniaze.