Budúcnosť je v hernom podaní málokedy idylická. Bez zachraňovania civilizácie by to predsa bola nuda. Kyberpunkové eposy vo vykreslení beznádejneho úpadku ľudstva bezvýhradne excelujú. Svetu podľa nich vládnu nadnárodné korporácie, zopár vyvolených sídli vo svojich zámkoch v oblakoch, prirodzená ľudskosť sa vyparila z povrchu zemského a mnohopočetná spodina živorí v neuveriteľných podmienkach. A nesmie chýbať tak trochu šialená umelá inteligencia dohliadajúca na každého neboráka s virtuálnou realitou ako návykovou drogou.

Nedávno sme vám priniesli recenziu retro adventúry Technobabylon, podareného kúsku z trochu iného žánru, avšak prostredím takmer totožného. A kyberpunk je tu znovu. Český projekt vývojárov z Dreadlocks sa pokúsil spracovať neľahkú tému, hoci plnú kyberpunkových klišé - málokto sa netešil. Nič nenaznačovalo tomu, že by sa táto torta od psíka a mačičky nemala podariť, veď na papieri to vyzerá na výbornú. Dvojrozmerná RPG s príchuťou plošinovky pôsobí správne lákavo, to áno. Avšak zároveň sa snaží ponúknuť taký komplexný zážitok, až je toho na nezávislé štúdio v konečnom dôsledku príliš veľa. Nedostaneme nič skutočne zábavné, dopracované do brilantného konca. Znovu sa potvrdilo to, že „menšie” hry sú skvelé práve preto, že sa nepokúšajú o ohromujúce divadlo, ale až do dokonalosti vybrusujú hrany kryštalicky jednoduchej zábavy.

Poďme však pekne od začiatku. Ak chcete trojáčkové orgie vo futuristickom háve, nie je Dex vašou šálkou implantátov. Tamto je starší Deux Ex, ktorý je na rozdiel od Dex farebný a prepracovaný (a skvelý). S pixelmi trčiacimi zo všetkých strán je aj tak trochu viac špinavší. Ale technické spracovanie nezohráva podstatnú úlohu. V Dex zabudnite na technologické chuťovky z budúcnosti, ako si ich predstavujeme dnes. Celkovo pôsobí prostredie viac mechanicky, hoci ani tu nechýbajú neónmi vysvietené lokácie. Svojou náladou pripomína Dex skôr Blade Runnera - železobetónové komplexy s mohutným skeletom, bežné predmety v inventári. Dokonca tu nájdete enormné množstvo papierových porno časopisov, tradičné stánky s jedlom, automaty na kondómy, materiály zo súčasnosti - všetko to poznáte, len je to trochu viac špinavšie, zanedbanejšie, neutešenejšie.

Potom tu máme príbeh, ktorý ničím neprekvapí a niekedy je, žiaľ, až zbytočne zamotávaný sekundárnymi úlohami. Napriek snahe začleniť ich prirodzene do fungujúceho sveta pôsobia osve zaujímavo, ale ako celok sú umelo nasekané do zástupu. Nepochopte to nesprávne: nie sú zlé, len by ich bolo potrebné lepšie dávkovať, postupne predhadzovať hráčovi, nechať mu čas, nech vstrebe všetky detaily z preplácaného textu. Menej je niekedy viac a cítiť to hlavne pri dialógoch, pri ktorých ste zahltení tonami slov. Redigovanie textu editorom bolo skôr vlažné a pre pútavosť by bolo vhodnejšie jednotlivé vety zoškrtať na príťažlivejšie minimum.

Stratiť sa v siahodlhých litániách nie je veľkým problémom a neskôr sa pristihnete pri tom, že to už len odklikáte a v menu si pozriete, čo máte vôbec robiť. Pritom mnohé rozhovory majú nesmierne zaujímavé pasáže, len sa strácajú v zbytočnej vate. Emócie, ktoré by sa dali voľbami v úlohách vyvolať, sú zakryté zbytočným balastom. Akoby autor zápletky zabudol na to, že nie je dôležitá kvantita, ale kvalita. Navyše je dialógové okno statické a nemení sa jeho veľkosť s rozsahom textu, ktorý zobrazuje, takže sa v tej malej obrazovke poriadne narolujete -predovšetkým za ďalšími možnosťami výberu otázok.

Hlavným protagonistom je Dex, dievčina s modrými vlasmi. Prebudenie sa do krutého sveta ju neprekvapí, naučila sa, že je len jedna z mnohých postrádateľných. No stresujce je to, že jej ide po krku nadnárodná korporácia Complex, ktorá má pod palcom nielen vládu, ale aj celú metropolu Harbor Prime. Dex je totiž vyvoleným spasiteľom, ktorý môže vrátiť ľudstvu dávno zabudnutú slobodu a zničiť Complex. Skôr, než odhalí svoj hackerský dar (môže sa do systémov nabúravať bez toho, aby do nej niekto pichol kolík a nechala do seba prúdiť informácie - bez dvojzmyslov) sa bude musieť ponoriť hlbšie do konšpiráciami popretkávaného deja. Hackovanie prebieha vo forme arkádových Asteroids - malé bludisko, zopár nepriateľov a pascí. Príjemné odreagovanie od pobehovania po nehostinnom svete.

Lenže znovu platí neustále omieľané: namiesto otvoreného sveta mohli vývojári zvoliť radšej komornejšiu, hoci aj striktne nalinkovanú cestu. Bez skúseností s podobne náročným typom hier nie je jednoduché udržať nielen hráčovú pozornosť, ale zároveň brať do úvahy to, že sa každý môže vybrať inou cestou a jednotlivé dieliky komplexnejšej skladačky sa rozsypú do nesúrodého chaosu. Pôjdete tam, kam ešte nemáte, spravíte čosi, čo ešte nebolo v pláne alebo niečo naopak prehliadnete. A hlavne vás počiatočné nadšenie začne opúšťať, jednotlivé lokácie nudiť (hoci sú príjemné na pohľad, avšak nie, ak cez ne bežíte zas a znovu). Hra vás pustí všade a limitovaní ste výhradne nepriateľmi. „Exnúť" sa dá na mnohých mestách, Dex navyše aj raz za čas spadne späť do Windowsu.

Samotný RPG systém nie je príliš zložitý. Vylepšovanie postavy prebieha v tradičnej schéme zbierania skúseností za zlikvidovaných protivníkov a splnené úlohy. Ak to cinkne a ozve sa fanfára, postúpi postava o level vyššie a vy pridelíte bodík do jednej zo štyroch vlastností (melee, ranged, endurance, hacking) alebo schopností (lockpicking, charisma,...), po čase si začnete kupovať aj doplnky a začnú sa skutočné, kyberpunkové orgie. Dejový posun a rozdávanie úloh sa deje v tradičnom štýle izometrických RPG, takže sa nachodíte a kým spoznáte svet, otrávia vás všetky nahrávacie obrazovky medzi časťami mesta. Loading je až zbytočne zdĺhavý.

Obchodovanie a zbieranie koristi nie je výrazné, ale plní si svoju úlohu. Len škoda, že zbrane nie sú viac špecifické, ale buď sa oháňate päsťami (odporúčame) alebo strieľate z revolveru, brokovnice či útočnej pušky. Zozbierané množstvo odpadu aspoň premeníte na vždy potrebné kredity. Prehrabávanie sa v štatistikách a voľby vhodnej výbavy sú minimálne. Pritom práve tu sa ukrývajú bohaté možnosti, v ktorých by mohla Dex excelovať a ponúknuť hráčovi možnosť hlbšieho ponorenia sa do kyberpunkového sveta. Nestalo sa tak. Otváranie zámkov nie je žiadnou minihrou, ale len držíte pridružený kláves - teda ak máte dostatočný level na túto činnosť. 

Torzo RPG systému pôsobí len ako prívesok k siahodlhým dialógom. Nepomáha ani neohrabaný súbojový systém, ktorý mohol všetko zachrániť. Udial sa pravý opak a každý ďalší stret s nepriateľom môže byť vnímaný ako nutné (a nudné) zlo. Účinok strelných zbraní je slabší, než by sa patrilo a lepšie je protivníka zúfalo umlátiť. Ukrývanie sa za prekážky využijete ojedinele, stealth je zbytočným a nezáživným prvkom. Vždy nejakú ranu schytáte a jediným východiskom je postupné ukrajovanie zdravia nepriateľa a rýchle presuny kotúľmi do strán. Dex vtedy pripomína skôr klasickú arkádu a kto kedysi drvil staré disneyovky (najlepší a najnedocenejší je i tak Captain Claw), vie presne, koľká bije.

Strieľajúceho nepriateľa dostanete do úzkych tak, že ho klepnete a tým prerušíte jeho útok. Zasekne sa, pozerá ako obarený, začne robiť nezmyselné veci, uteká preč a znovu k vám. Nude a frustrácii nepomáha ani bizarná AI. Namiesto toho, aby sa nepriatelia arkádovým spôsobom vrhli na bezbranné žieňa, pobehujú zo strany na stranu, bez akejkoľvek stratégie a neútočia vo vhodných momentoch. Pripomínajú splašené myšky a často ich budete naháňať s cieľom zasadiť im finálny úder. Elegantne dorazíte protivníka aj zábavnosť. Automatické ukladanie pozície po prechode lokáciami občas zbytočne frustruje, ale dá sa to prežiť.

Technické spracovanie s pixelovým základom vám buď sadne, alebo budete ohrňovať nosom. Animácie pohybov sú skromnejšie, lezenie po rebríku spraví z Dex reumatickú dámu tesne pred dôchodkom. O to však nejde, dokonca ani o dabing, keďže máme tú česť s nezávislým projektom a dokážeme mu mnoho odpustiť. Z rozhovorov srší slabší výkon dabingových hercov, ktorým chýba ten správny feeling, no nie je to zas ani odrapkaný text a počúvať sa to dá. Horšie však je, že na prvý pohľad dizajn prostredia vcelku poteší a zaujme, no neustálym pobehovaním po nemeniaciach sa častiach mesta začnete odhaľovať jeho slabiny. Nič si poriadne nezapamätáte, iba ak prázdne chodby - každú miestnosť ste už niekde videli. Všetko je až neuveriteľné fádne, nezaujímavé, sterilné a prázdne. Niektoré miesta sú skutočne impozantné, ale chýba im ten potrebný ohurujúci efekt a sú príliš statické. Aj dvojrozmerná hra dokáže zaujať, avšak na podobné drobnosti sa v Dex nehľadelo, pričom práve tie dokážu hráča nenápadne osloviť a upútať.

A presne taká je celá Dex - vo všetkom nevýrazná. Ale predsa si hru spustíte a dáte jej znovu šancu. Nápadov bolo neúrekom, ale každý z nich je len rozbabraný, nedokončený. RPG prvky? Áno, sú tu, panák zbiera „expy" a leveluje, ale ten progres je neuveriteľne plochý a súbojový systém absurdne nudný a frustrujúci. Príbeh je popísaný tisíckami riadkov textu, to áno, ale polovica je zbytočná vata. Pixelová grafika má svoje čaro, na začiatku si vás získa, avšak repetitívnosť prostredia a jeho celková nevýraznosť podkopáva nohy atmosfére.

Dex je fajn hra, zabaviť sa pri nej dá, avšak vývojári mali veľké oči, stavili na komplexnosť, ktorá ich napokon zadlávila. Ak hru získate niekde v zľave za pár Eur, na víkend vás zabaví, avšak nečakajte, že by ste si ju hrdo vystavovali vo svojej zbierke alebo na ňu spomínali počas dlhých zimných večerov. Mnohých bude mrzieť aj absencia lokalizácie, no časom by sa to malo zmeniť.