Podmanivá štylizácia herného univerza nie je tým najpodstatnejším, na čom záleží. Nerozhoduje o konečnom verdikte a odporúčaní, či je hra dobrá a stojí za váš čas a peniaze alebo nie. Ak máte pred sebou nádherne spracovaný titul, ešte to automaticky neznamená, že sa pri ňom budete skutočne i baviť a hrateľnosť poskočí do nebeských výšin. Nezávislí vývojári sa často snažia brnkať na umeleckú strunu. Žiaľ, niekedy sú ich nástroje rozladené.

Na titule Feist sa pracovalo dlhé roky. Vyzerá ako Limbo a porovnávaniu sa v žiadnom prípade nevyhneme, ale v konečnom dôsledku je úplne jedno, kto prišiel s nápadom spracovania ako prvý. Limbo vyšiel skôr a je lepší, hrateľnejší, viac podmanivý. To je základný a ten najdôležitejší fakt. Limbo si získal aj hráčov, ktorí indie tituly prehliadajú alebo k nim dokonca pociťujú vrodený (a nezmyselný) odpor. Skúsiť by ste ho istotne mali, inak vám pomedzi prsty unikne chytľavý hit, ku ktorému sa radi kedykoľvek vrátite. Čestné iskričkovské (obľúbený výraz za socializmu, pozn.red.). Feist sa snaží zlákať hráča obdobnými zbraňami a pri pohľade na obrázky sa mu to aj evidentne darí. Lenže ako sa už neraz stalo, prvý a letmý pohľad môže klamať. A Feist dokáže klamať telom na výbornú.

Isteže, aj tu beháte z jednej strany na druhú. Vašou jedinou úlohou je preskákať až na samotný koniec úrovne, ktorý je tamto napravo. Občas na vás vyskočia bubáci: niektorí poletujú, zdoláte ich jednou ranou alebo naopak ich musíte postupne zlikvidovať či naopak nalákať do pasce alebo najrozumnejšie je utiecť. Akčných pasáží je omnoho viac ako pri konkurenčnom dobrodružstve. Namiesto dobrodružného skúmania a hľadania cesty ako sa dostať ďalej, prezerania podmanivého prostredia, sa snažíte prežiť a vyhnúť protivníkom. Príklon k tradičnej plošinovke síce zvyšuje tempo hrania, avšak pomalší postup bol v prípade Limba správnejšou voľbou. Hra mala svojského ducha. Protivník z hry Feist vyzerá ako z nočnej mory dieťaťa, ale desí vás skôr tým, že sa s ním budete znovu trápiť ako jeho samotnou prítomnosťou.

Ako je okamžite vidieť, špecificky vykreslené prostredie je odeté do čierneho koloritu a farbami hýri jedine pozadie. Má to šmrnc, skutočne sa na to dobre pozerá, navyše nepotrebujete stroj za pekných pár stoviek – na rozbehnutie Feistu vám bude stačiť aj kávovar. Posúdenie úrovne umeleckého charakteru necháme na každom z vás, subjektívne vnímanie je pre každého odlišné. Nám podobné maľovanky v dvoch rozmeroch šmakujú a necháme sa nimi uniesť rovnako ako pri Ethanovi Carterovi či poslednom Zaklínačovi. Feist na obrázkoch vyzerá k svetu, no generické prostredie sa zbytočne opakuje, až začne postupne nudiť. Úrovne neponúkajú dostatočné množstvo ohurujúcich pozadí. Na začiatku by sa nadšenie dalo krájať, dýchne na vás podmanivá atmosféra, avšak časom rýchlo vyprchá.

Na Feist sa napriek tomu dobre pozerá, avšak v momente, keď chytíte do rúk gamepad (alebo klávesnicu, je to jedno, ovládanie je stále trochu kostrbaté, nepresné a nemáte ho pevne v rukách), sa herná nirvána rozplynie behom okamihu. Hoci Limbo nepatril medzi eposy s bravúrne napísaným príbehom, atmosféra dostačujúco motivovala k ďalšiemu postupu hrou. Vedeli ste, prečo idete ďalej a bavilo vás putovať od obrazovky k obrazovke, dotiahnuť to do úspešného záveru. Feist je naopak priskoro nudný, nezáživný. Bez vysvetlenia sa ženiete vpred, ani netušíte, prečo by ste sa k tomu mali ďalej nútiť. Nepohltí vás úvodné prostredie lesa či neskôr upršané bažiny alebo temné jaskyne. Všetko vnímate len ako ďalšiu úroveň, ktorú je potrebné prekonať, no chýba motivácia, náznak základnej myšlienky. A to nestačí ani na tie 3-4 hodinky trápenia sa s Feistom.

Chlpatá guľa uniká pred podivnými stvoreniami, avšak to je asi tak všetko. K pohlcujúcej atmosfére to nestačí, svet tváriaci sa neuveriteľne originálne je vyprahnutý, nepôsobí tak živo, ako by sa žiadalo. Limbo v tomto ohľade vyhráva na plnej čiare a bez veľkých problémov. Väčší dôraz kladený na akciu hre viditeľne uškodil. Komornejšie spracovanie sa osvedčilo v Limbovi a Feist akciu jednoducho nezvláda natoľko, aby bola hrateľnosť plynulá. Ovládanie nie je dostatočne pružné, bojovať je možné výhradne predmetmi, ktoré nájdete cestou. Je ich málo. Nevadilo by to aj napriek početnej prevahe protivníkov. Avšak pohyblivosť nepriateľov je omnoho vyššia ako vaša, aj skákanie je akoby spomalené. Nájsť vhodný moment kedy a kam skočiť, sa stane základnou potrebou. Nikdy tento skill nezvládnete na 100%, nebudete všetko stíhať. A potom sa začnú problémy - zomierať budete s väčšou frekvenciou, ako by bolo vhodné.

Frustrujúce momenty sa zbytočne kopia. Často sa postup hrou stáva otázkou náhody. Progres k ďalšiemu checkpointu nedokážete vopred odhadnúť: raz vám to ide bez väčších problémov a inokedy sa zbytočne trápite. Uložená pozícia sa po vypnutí hry zresetuje a hodí vás na začiatok úrovne, takže výbušné vypnutia hry vás vyjdú draho. Aj tak sme sa niekedy neubránili zúfalému exitu priamo do systému tvrdým Alt+F4. Pretože to niekedy lezie až neuveriteľne na nervy. Pomalý a obozretný postup nejde dokopy so spracovaním a samotným herným systémom arkády. Spravíte chybný krok a znovu sa musíte vracať o niekoľko obrazoviek späť, takže sa všetko naučíte naspamäť. Skúšate, pozeráte na loading trvajúci niekoľko sekúnd, aby ste si to o chvíľu neskôr potupne zopakovali.

Ak pri nezávislých tituloch často pripomíname, že technické spracovanie nie je rozhodujúcim faktorom, podľa ktorého by sme mali posudzovať celkovú kvalitu hry, pre Feist je práve tým, čo ju dvíha hore. Okrem nádhernej grafiky je to aj audio. Hudobná vložka je síce nenápadná, avšak ambientné ozvučenie dokáže zaujať. Nejde o hudobné motívy ako také, ale zvuky, ktoré oživujú úrovne. Ťažko to však pomáha hrateľnosti a zábave pri hraní ako takej. Tam je to ťažkopádne, často frustrujúce.

Feist je pekná hra, ale podobne hrateľných ich máme mraky a zábavnejších taktiež hneď niekoľko. Investícia do tohto titulu len pre jeho look je tým jediným, čo by vás mohlo zlákať. Na nepríjemnosti, ktoré sa neskôr začnú drať na povrch, sme vás upozornili.