Po takmer roku sa uzavrela ďalšia kapitola z histórie štúdia Telltale. Rozprávači príbehov v moderných adventúrach, ktoré sa sústredia skôr na filmový dojem ako hádanky, sa neuveriteľne rýchlo vyšvihli a začali hltať jednu veľkú značku za druhou. Už od svojich začiatkov sa sústredili hlavne na hry podľa licencie, pričom v decembri minulého roka sa pustili do doteraz asi najväčšej. Na základe Game of Thrones, seriálového hitu od HBO a známych kníh, sa rozhodli vytvoriť ďalšiu sériu, ktorá by bola zasadená do seriálových kulís, avšak fungovala by samostatne, s vlastným dejom a postavami.

Bolo to obrovské lákadlo pre hráčov, no aj veľké sústo pre autorov. Na ich Game of Thrones sme sa už pozreli v recenzii prvej epizódy. Celá séria sa teraz uzavrela a hoci úvod ukázal veľký potenciál, bol skôr vlažný. Dôležité ale je, ako funguje séria ako celok a keďže vašej pozornosti pravdepodobne neuniklo číslo nad touto recenziou, asi tušíte, že sa kolesá tohto súkolia niekde trochu zadrhli. Ukazuje sa totiž, že rok je dlhá doba. Až príliš dlhá na to, aby ste sa ako vývojár mohli spoliehať na koncept, ktorý ste si na začiatku nastavili.

Hra má svoje chyby a nie je ich málo. Má však aj veľmi silné stránky. Rozhodujúcim faktorom sa však zdá byť fakt, že konkurencia tento rok preskočila Telltale míľovými krokmi. Mali sme tu obdobnú sériu v Life is Strange a slasher Until Dawn, ktoré dokázali, že epizódny koncept v „interaktívnych filmoch“ dokáže fungovať oveľa lepšie. Ak to ale zoberieme úplne od začiatku, výletu do sveta Westeros sa dá len ťažko odolať. Najmä, ak ste fanúšikmi seriálu.

Pohybovať sa v medziach seriálovej licencie môže byť skľučujúce. Ibaže by ste si vytvorili vlastný príbeh, ktorý umiestnite do známych kulís. To je aj tento prípad, keďže v hre sledujete osudy rodu Forresterovcov. V knižnej sérii bol rod len spomenutý, no tu sa naplno rozvinul ako jeden z hlavných spojencov Starkovcov. A aj preto nie je takým prekvapením, že príbeh hry začína na svadbe Roba Starka. Medzi „hosťami“ sú aj Forresterovci a vy sa ako prvého ujímate Gareda, panoša starého lorda. A ako ste asi aj tušili, toto je postavenie, ktoré si nebude dlho užívať.

Ak Game of Thrones poznáte v ktorejkoľvek podobe, asi viete, že na rapídny vývoj deja nemusíte dlho čakať a prakticky akákoľvek udalosť sa vie behom sekundy zmeniť. Aj tu je to tak a postupne sa zoznamujete s ďalšími postavami. V Ironrathe musí na trón nastúpiť mladý lord Forrester, v King's Landing zas musí za svoj rod bojovať Mira, najstaršia dcéra. Sú to nové mená, nové tváre, ale čakajú ich známe osudy. Telltale na Forresterovcoch až príliš zrkadlia to, čo sa stalo Starkovcom. Čím ďalej v hre budete, tým bude paralela výraznejšia. Je škoda, že sa autori nepokúsili viac odpútať od toho, čo už dávno poznáme.

Hrateľných postáv je celkovo päť. V prvej epizóde vám budú pripadať také nemastné-neslané. Niečo v nich je, no ešte sa to neukazuje. Už druhá epizóda ale začína veľmi dobre. Na scénu vstupuje Asher, ďalší Forrester, ktorý si vás svojou charizmou okamžite získa, ale je veľmi platnou postavou aj v deji a konečne ho niekam poriadne posunie. Novým protagonistom aj antagonistom sekunduje aj niekoľko starých známych postáv. Gared nakoniec skríži cestu Jonovi Snowovi, Mira slúži Margaery a Ramseyho Boltona by ste najradšej...ale veď to viete. Všetkých dabujú seriáloví herci, čo dodáva hre na atmosfére a autenticite.

Každá epizóda je príbehom sama osebe, no funguje v rámci veľkého celku, pričom sa ale skladá z menších častí. Game of Thrones je takou príbehovou matrioškou. Niekedy funguje lepšie, inokedy horšie. Scenár má silné aj slabé stránky, pričom tou najslabšou je jeho čitateľnosť. Jednak je to kvôli tomu, čo sme už spomínali - hra rozpráva známy príbeh, len s inými postavami. Avšak ani zvraty, zrada a iné prvky nie sú práve najlepšie napísané. V dvoch z troch dejových línií vás niekto zradí a už dopredu viete, kto to bude. Hra je síce písaná tak, aby ste sa vždy rozhodovali medzi niekoľkými postavami a podľa toho aj upravovali svoje správanie k nim, no aj tak vytušíte, kto vám chce ublížiť a ako to autori maskujú.

Je tu ale jeden fakt, ktorý si budete užívať a to zvlášť s Mirou a Asherom, ktorý sa vracia z vyhnanstva v Essose. Môžete sa pokúsiť rozohrať vlastnú hru o tróny. Poťahovať za nitky, hovoriť niekomu do očí lichôtky a za jeho chrbtom plánovať niečo iné. Asher používa silu a istý druh šarmu. Mira na to ide tak, ako by ste v King's Landing čakali. Keď je treba, je zvodná, inokedy úprimná a Cersei by do očí nasľubovala hory-doly, len aby sa jej zbavila. Samozrejme, v skutočnosti toho veľa neovplyvníte, no aspoň z tejto oblasti hry máte dobrý dojem. Môžete reagovať a odpovedať tak, ako by ste to robili aj v skutočnosti a hrať naozaj vypočítavo.

Druhá strana mince je, že sú to práve autori hry, ktorí sa s vami hrajú veľmi vypočítavo. Ak poznáte Telltale hry, asi viete, že sa tvária, aké dôležité sú rozhodnutia v nich. V skutočnosti ale dej ovplyvňujú len minimálne. Tu a tam vám dovolia mierne odbočiť a hneď nato vás autori zase posunú na svoje koľaje, ktoré vedú k veľmi nepeknému osudu - ako inak. Túto ilúziu slobody veľmi skoro prekuknete a občas sa ani nebudete snažiť v tom limitovanom čase, ktorý máte k dispozícii, rozmýšľať nad jednotlivými možnosťami. Jednoducho niektorú vyberiete, výsledok bude aj tak nakoniec rovnaký. Zaujímavé ale je, že ak sa aj snažíte výrazne priebeh deja ovplyvniť, napríklad v súboji nechcete súpera zabiť, a tak ho namiesto hrudníka zasiahnete mečom len do ruky, v zostrihu „videli ste minule“ zrazu pozeráte na seba, ako ste ho zabili a hra pracuje s týmto záverom.

Hra navyše strašne plytvá rozhodnutiami, ktoré by mali mať dopad. Každú chvíľu pred vás hádže poznámku, že táto postava si zapamätá toto a iná tamto. Väčšinou sa len kyslo zatvári a o dve vety ďalej je už vaše rozhodnutie zabudnuté. V rámci každej epizódy je dôležitých rozhodnutí len zhruba päť a ani pri všetkých necítite ten skutočný dopad. Skutočne dôležité rozhodnutia prídu len v poslednej epizóde a aj tých bude pár. Autori si nechali v dvoch líniách výrazne otvorené vrátka, takže niekoľko rozhodnutí na svoj konečný dopad bude musieť počkať do prípadnej druhej série.

Dokonca sa v Game of Thrones, aj na pomery hier od Telltale, hrá prekvapivo málo. Quick-time eventov je tu hromada a prakticky len na nich je postavená akákoľvek akcia. Hrateľnosť stavia hlavne na dialógoch a rozhodnutiach a to ostatné je len taká vata, pri ktorej sa občas divíte, prečo autori niektorú pasáž nepoužili radšej ako animáciu, ale nechali vás na statickej obrazovke kliknúť na tú jedinú vec, ktorá je tam aktívna. Nie je to ani ryba, ani rak. Aktívne hranie je postavené na elementárnych činnostiach, čo mu na atraktivite nepridáva a dynamiku pasívneho sledovania narúšajú takéto zbytočné pasáže.

Od predchádzajúcich farebných hier sa teraz Telltale posunuli k temnejšiemu štýlu, ktorý vyvažuje už zjavne zastarané grafické technológie. Dokonca sa autori nebáli ani krvavých scén. Hra síce nevyzerá úplne najlepšie z technického hľadiska, no art ju občas zachráni. Oveľa lepšie je na tom zvuk a seriálovým hercom výborne sekundujú aj noví. Taktiež hudba si zaslúži pochvalu. A nechýba ani seriálová znelka. No aj toto dokonale ilustruje, akým rozporuplným zážitkom Game of Thrones od Telltale je. Najmä fanúšikom seriálovej predlohy hra určite má čo ponúknuť, no jej neduhy budete mať neustále pred očami. Cez niektoré sa prenesiete ľahšie, iné vám v krku spôsobia hrču, keď sa ich pokúsite prehltnúť.