Mario & Luigi je nenápadná, no pre fanúšikov známa séria z Nintendo produkcie. A nemenej výrazne sa do pamäti zapísala aj Paper Mario séria, ktorá naplno využíva papierový svet, 2D postavy a inú vrstvu fantázie. Novinka sa snaží obe série spojiť do jedného celku, pričom prevažuje jadro Mario & Luigi, ktoré už po rokoch pokračovaní potrebuje nový štýl ako soľ. Niektoré prvky ho vskutku vylepšujú, ale stále sú tu rovnaké brzdy, ktoré ho nedokážu vyšvihnúť na jeden z najlepších dielov série.

Celé roky sledujem zaškatuľkovanie Mario & Luigi série medzi RPG, no nestotožňujem sa s tým. Isté mechanizmy sú síce badateľné, ale o rozvoji postáv či príbehu nemôže byť reč v žiadnom prípade! To by sa tri štvrtiny JRPG mohli urazene postaviť a odísť. Nepomôže kúzlo hlavných postáv, ani ťahový súbojový systém. Mario & Luigi sa dá označiť za žánrový guláš, berie si prvky behačky, adventúry, rôznych minihier a občas sa mihne aj trochu RPG. Je to však dobrý spôsob, ako tráviť desiatky hodín s obľúbenými postavami a nehľadať iba najbližšiu plošinku či freneticky trieskať do ovládača, že vám už po dvadsiaty raz nevyšiel postup levelom alebo zdolanie toho hnusného preťažkého bossa. Séria sa však posúva vpred a niektoré atribúty mení, iných sa tvrdohlavo odmieta vzdať.

Príbeh začína v zaprášenej knižnici, kde Mario a Luigi naháňajú potkana. Ten sa zapatroší medzi knihy a keď ho odtiaľ chcú vyduriť, z police letí kniha, pri dopade na zem z nej vylezie banda papierových postavičiek a rozpŕchnu sa po celom živom svete. Vznikajú interesantné komplikácie a duality – zrazu máme dve princezné Peach, desiatky Goombas, viac Bowserov aj viac hrdinov, Mario i Paper Mario, Toadov na chytanie i záchranu a ďalších. No nečakajte šokujúce momenty v deji alebo výrazné šance pre dejovú líniu oproti iným dielom. Toto je očividná Nintendo klasika, ktorá nesie istý paradox: má zaujímavé a neraz vtipné dialógy, ťaží naplno z vytváraných situácií a na jednotlivé herné seansy sa môžete tešiť. Ale keď sa spätne obzeráte, dej je prostý a ak ste hrali dve-tri Mario hry alebo nebodaj pár Mario & Luigi predchodcov, bude to len stará vesta.

No znalci série budú potešení inou zmenou. Minulé diely sa tradične nevedeli dlho rozbehnúť - prvých pár hodín ste častejšie venovali dlhým tutoriálom ako vlastným zážitkom. Paper Jam Bros. v tomto smere volí nový, efektívnejší prístup. Iste, niektoré úvodné aktivity vám musí vysvetliť, ale reálne po 30-40 minútach nemáte pocit únavy a už sa dostávate do poriadneho diania. Intro je za vami, princíp a hrozby vo svete sú jasné a môžete sa pustiť do objavovania. Dlhé vysvetlenia nie sú úplne zrušené, ale zmenili sa na dobrovoľné čítanie v menu hry a nie povinnú výučbu v čase tešenia sa na aktívnu hru.

Hoci Paper Jam Bros. začne laškovať s variáciou dvoch svetov, rýchlo zistíte, čo sa od vás čaká a aká partia sa vydá do akcie. Trio odhodlaných rytierov má podobu Maria, Luigiho a Paper Maria. Každý má dedikované tlačidla na ovládanie: A, B, Y slúžia na skákanie, odstraňovanie prekážok či iné ťahy pri pohybe naprieč krajinou. Pekný element odlíši postavy, no zároveň akcentuje súdržnosť skupiny, najmä keď objavíte ešte tlačidlo X na tímové skákanie či výpady do istého smeru. Postavy sa dokážu zjednotiť aj pre zložitejšie úkony, ako ničenie veľkých skál, to je nádherná ukážka kooperácie. Pravda, silné sú aj individuality, najmä Paper Mario sa ukazuje byť vítaným obohatením. Nehovorí veľa, je tenučký, takže sa dostane do ťažšie dostupných pasáží a práve jeho príchodom sa statická hrateľnosť i výzvy Maria a Luigiho dostávajú na vyššiu úroveň. Trio ťahy sú zaujímavé čoraz viac: Trio Grab dostihne ďaleké plošiny i predmety, Trio Drill vás posiela vŕta a hľadať skryté steny i zakopané chuťovky. Trio prináša vítaný vietor do plachiet hrateľnosti tohto korábu – a to ešte nezačali potýčky.

Lebo zatiaľ čo púť po jednotlivých svetoch núka fajn behačku v trojici, veľká porcia zábavy prichádza v ťahových bojoch. Prichádzajú pri úmyselných stretoch s nepriateľmi i hádzaní bossov do deja, no málokedy sa zunujú, keď postupne objavujete nielen základnú paletu úderov, ale najmä spoločné útoky bratov. Sú tu vítané klasiky ako Jump a Hammer, ale je to opäť Paper Mario, čo príde zachrániť súboje od nudy. Napríklad Copy Ability mu umožní vytvoriť päť kópií seba samého, takže v danom ťahu je perfektne účinný. Od tenkého fičúra by ste nečakali takú paseku – sám má málo zdravia, padne celkom vhod, že nepriateľom uberá solídne HP a postará sa o seba. Kópie skáču s vašou pomocou, aj kladivom sa slušne oháňajú a útoky bravúrne obohatia osvedčenú ponuku.

Súbojový systém navyše ráta aj s trio útokmi, ktoré menia nepriateľov na papier, Trio raketa ich pošle do steny a Trio Kite zavesí na šarkana a uletia fuč. Vtedy sa spoja hrdinovia, aby zaistili čo najvyšší zásah, kým nespadnú nepriatelia na zem. Je to celkom variabilná, nevídaná zábava a vtedy je statická či ošúchaná hrateľnosť série zrazu preč. Je neuveriteľné, koľko noviniek dokáže priniesť jediná postava a v tom tkvie sila Nintenda v jednotlivých pokračovaniach. Keď sa jeden nápad jasne ujme, čaká vás hostina nápadov a dlhé hodiny zábavy. Čo možno nedokázali minule sny v Dream Bros., to sa darí len jednému Paper Mariovi. Do súboja môžete navyše pridávať účinok bojových kariet (útok i obranu) i Star Points na presnejšie útoky. Samozrejme, to sú už klasické atribúty, ale pravidelne osviežujú boje.

Okrem bežných bojov sa dostanete k takzvaným papercraft bitkám. Vtedy stojíte na veľkom Mariovi alebo Luigim a snažíte sa nabíjať i soliť útoky. Možnosti pohybu sú skôr minimálne, sledujete aj ukazovateľ energie, ktorá sa pri útočení míňa a postupne ju treba čerpať na určených miestach. Keď na ne prídete, čaká vás rytmická minihra a potom späť do akcie. Papercraft bitky navyše tasia veľkých nepriateľov, sú zábavné a hoci sčasti nemotorné, pripomínajú fajnovú paródiu na papierového Gundama.

No nový Mario & Luigi sa nedokázal zbaviť rozličných vedľajších úloh – a tie už také originálne nie sú. Zachraňovanie papierových Toadov sa stáva jednou z frekventovaných úloh, ale úprimne, hoci je systém ich zhromažďovania prepracovaný (objavujete ich, beriete z pazúrov Bowsera i pomocníkov) a slúži významnejšiemu účelu (Toadette chce postaviť mašinu), je to prázdny žrút času. To isté platí aj pre iné minihry, ktoré simulujú preteky či iné herné žánre. V praxi niekedy naberiete aj viac misií naraz, aby ste sa ich rýchlo zbavili. No niekedy zistíte, že ich zdržiavanie má hlbší zmysel. Napríklad záchrana Toadov je pretavená aj do príbehovej línie, takže sa im nevyhnete. Ale niekedy je vedľajšieho obsahu veľa a slúži ako dôkaz, že autori už nedokážu všetko varírovať. Paper Mario síce zachráni pohyb po svete i boje, ale už nič viac. Minihry sú zbytočné, polovica misií tiež a nie príliš inšpiratívne vyznieva aj dizajn svetov a levelov. Už ste boli v lese, na púšti, na snehu i vo vode – a teraz sa tam vrátite zas!

Paper Jam Bros. prináša viaceré novinky pre nováčikov: Easy Mode pomôže oslabiť nepriateľov, Assist Mode predvída, kto bude útočiť a hra vás nechce trestať za zdĺhavý postup. Na druhej strane nie je tento diel najľahší, vyššia obtiažnosť bossov či celkovej druhej polovice je dôvodom, prečo skúsiť aj niečo ľahšie, ak si nebudete dať vedieť rady.

Grafika má rozhodne svoje čaro, hoci viaceré svety ste už kedysi prechádzali. Práve papierová línia sa krásne mieša s tou klasickou a pomáha aj 3D efekt – nie je na škodu ten slider tentoraz posunúť nahor, lebo niektoré sekvencie v oblakoch či kontrast 2D/3D tu padne vhod. Soundtrack je energický, zvuky klasické, v oblasti produkcie sa niet na čo sťažovať.

Iná vec je hrateľnosť. Séria Mario & Luigi potrebuje nové nápady ako soľ. Minule to boli sny, tentoraz papierová enkláva, ktorá dopadla trošku lepšie. Hra je dynamickejšia, nezdržuje toľkými povinnými tutoriálmi a Paper Mario je vítaným osviežením. No otrepané prostredia a vedľajšie aktivity zdržujú. Aby som zodpovedal obavy kolegov z minulosti... K Matúšovemu preview treba dodať, že pomalý rozbeh je preč, ale obohrané princípy zostali. A k Spacejunkerovej recenzii Dream Team Bros - áno, viacerí predchodcovia sú stále silnejší ako 3DS diely.