Nový Xenoblade je azda Wii U titul s najväčšími ambíciami. Popri všetkých Mario behačkách, Pikmin stratégiách či oprášených Zeldach má potenciál obsiahnuť všetko, čo súčasný videoherný priemysel toľko adoruje. Teda odvážny príbeh s dobrou premisou, obrovský svet, kde sa môžete strácať i nachádzať, kopu questov, chytľavý súbojový systém, grafiku, akú by ste na konzole s týmto výkonom nečakali. To všetko Xenoblade Chronicles X spĺňa – a predsa to nie je uspokojivý titul, ktorý by som zaradil do TOP10 roka 2015 a aj smelé porovnania s inými titulmi s otvoreným svetom akosi nedokáže vyhrať.

Hrateľnosť je alfa a omega, ktorú neovplyvníte ničím – ani keď hra zaberá 22,8 GB miesta, ktoré zožerie takmer celý HDD aj na Premium Wii U konzole. A s hrateľnosťou bojujem každý deň – každý nepárny deň sa lúčim so Xenoblade, aby som sa s radosťou vrátil. Ale každý párny ju musím vypnúť skôr, lebo ma už miestami nebaví a uvedomím si, že tie mechanizmy nie sú stopercentné. Na povrch vyplávajú mnohé otázky: prečo nie je táto hra lepšie prijateľná, že mi občas chýba tzv. PZP (pocit z postupu – sense of progression), ako chce simulovať MMO v off-line prostredí a úplne jej to nejde (hoci na drzáka vám vycapí nápis offline do ľavého vrchného rohu TV). Je to hra plná kontrastov, ale predsa tu sadlo toľko atribútov, že majitelia Wii U a milovníci JRPG by ju nemali minúť.

Veľké ambície si kladie už samotné intro a príbeh. V roku 2054 sa nad Zemou odohrala apokalyptická bitka mimozemských rás a rodná planéta bola zničená. Vďaka skorému exodu sa nám podarilo ujsť na obrovských lodiach do vesmíru, kde sme blúdili dva roky. Megaloď z Los Angeles napokon dorazila na planétu Mira kvôli ďalšiemu konfliktu vo vesmíre, kedy sa potvrdili naše posledné obavy: „emzáci" nás skutočne chcú doraziť do posledného človiečika. Na planéte Mira svitá nádej: metropola New Los Angeles prekvitá životom, funguje nová vláda i organizácia BLADE, čo sa snaží udržiavať poriadok, objavovať a neustále hľadať tzv. Lifehold, kde odpočívajú zvyšní obyvatelia transportovaní zo Zeme. Vy sa objavíte v príbehu ako stroskotanec zo záchranného modulu – muž či žena s vlastným menom, šikovný regrút BLADE, čo sa angažuje v ľubovoľnej aktivite, ktorá je prospešná pre spoločnosť. V jednotlivých príbehových kapitolách objavujete nielen flóru a faunu na Mire, ale aj to, že miznú niektoré jednotky a na planéte asi nie sme sami.

Príbeh z klasického pera JRPG scenáristu obsahuje zvraty a oplatí sa sledovať, ale nie je to absolútny zásah do čierneho. Dokonca sa nebojím napísať, že zo šiestich hier Xenosagy je zrejme najslabší. Jeho slabinou je podpriemerná dĺžka (príbeh možno preletieť za 30-40 hodín), súčasne aj voľba charakterov a interakcií. JRPG potrebuje nezabudnuteľnú skvadru, nie sotva prepracované postavy militantného naturelu. V istých momentoch mi pripomína Xenoblade Chronicles X filmového Avatara, čo je smutná vizitka, lebo cítiť silný západný vplyv a nemohúcnosť posunúť sa od zavedených archetypov. Banda generálov, vojakov a pomocníkov nestačí na epický dej. A je jedno, či si vytvoríte mužského alebo ženského hrdinu – moja Lu je chrabrá, ale sama... Je otázne, či je to nové smerovanie JRPG, ale žáner vesmírnej opery kedysi dokázal uchvátiť – väčšie šance dávam aktuálne Star Ocean 5.

A možno je to daň za skvostný otvorený svet, do ktorého autori vrazili absolútne všetku energiu a je to cítiť na každom kroku. Začínate v New Los Angeles, pekne spracovanej metropole rozdelenej do niekoľkých častí: administratívna, industriálna, komerčná i rezidenčná majú zmysel a obyvatelia plnia isté úlohy. Za bránami mesta čaká devíza XCX: päť obrovských kontinentov. Treba zistiť, kde driemu obri s levelom 92, na ktorých si možno netrúfnete nikdy a kde obyčajní „pinďúri" do desiateho levelu, ktorým stačí fuknúť jednu-dve rany. Spojitosť sveta je fascinujúca. Stačí na ceste z hlavného mesta zle odbočiť a namiesto nižších levelov čaká banda beštií okolo štyridsiateho levelu, čo pri trinástke nevydýchate. Nie je tu žiadny systém zón známy z MMO svetov, skôr dravá príroda, kde sa na jednej lúke pasie veľký gigant (aha, dinosaurus – level 72, tak nič, kráčaj ďalej) a poletujú mušky level 3. Kvintet kontinentov čaká na objavovanie a svetová mapa na Wii U gamepade je delená do zón podľa aktivít: niekde sadíte sondy, inde čaká jaskyňa. Čo je plus z pohľadu rozsiahlosti sveta. Už po 5-6 hodinách môžete začať využívať rýchle cestovanie medzi navštívenými lokalitami. Vandrovanie po svete je spočiatku krásne. Kým objavíte jednotlivé kontinenty, zamestná vás na dostatočne dlhé hodiny, ale zunuje sa, keď zistíte, že okrem mlátenia beštií niet čo robiť. Ak si chcete udržať hustotu úloh vysoko, treba sa presúvať skokmi.

Čo v takom obrovskom svete robiť? Príbeh nie je tradične konzistentný a autori ho rozbili priamo do story misií. Každá kapitola deja obsahuje jednu, kde sa posuniete ďalej a narazíte na nejaký zvrat či tajomstvo. Jednou z najsilnejších postáv sa stane vaša mentorka Elma, ktorá vás najprv nájde a potom sekunduje v misiách. Story misie sú najlepším, čo hra ponúka, prepletené animáciami a podporené veľkým rozpočtom. Druhou kategóriu sú takzvané affinity misie, ktoré odhaľujú putá medzi postavami v istých reáliách. Podmienky na postupné napĺňanie i prijímanie misií sa kopia: najprv dosiahnuť určitý level, neskôr požiadavka na objavenie územia, posun v zóne; zdanlivo malé ciele pri prijímaní misie sa rozložia takmer na celý deň hrania. Affinity misií nájdete niekoľko desiatok a sú vhodným doplnkom. Súčasne systém limituje počet paralelných story a affinity misií na jednu. To je dobré riešenie, inak by ste sa v sledovaní stratili. Niežeby bola výsledná podoba deja absolútne kohézna, autori obetovali tradičné putovanie skupiny kvôli ideám a reprezentácii celého ľudstva, ale udržíte si prehľad o dianí.

Hustotu úloh zvyšujú aj basic a normal misie, ktoré slúžia na hrabanie skúseností i spoznávanie sveta. Nachádzate ich priebežne v uliciach mesta či divočine. Alebo ich beriete viac naraz na BLADE paneli, ktorý slúži ako centrála. Väčšinu misií absolvujete iba raz, niektoré sa opakujú. Normal sú prepojené aj na zadávateľa, zatiaľ čo basic vystihujú tri kategórie: zber, boj a komunikáciu s ostatnými ľuďmi. To je celkom dobrý spôsob, ako vás nechať putovať v meste, ale súčasne sa pripravte na banalitky, ako opravu kávovaru alebo zber zajačikov na opačnej strane mapy. Sociálne i zberateľské misie sú fajn oživením medzi súbojmi, príbehom a grindovaním, ale treba si uvedomiť, že niektoré si zoberiete, no skôr ako o 10-15 hodín nebudete mať predmety na ich splnenie, čo je trošku iritujúce. Navyše máte limit 20 questov a niekedy ani nemáte šajnu, čo od vás hra chce – nepomôže šípkou na mape, indíciou, ničím. To je ďalší neduh Xenoblade Chronicles X - nie je príliš priateľský voči novým hráčom. Zato veteráni, čo majú 150 hodín na vandrovanie, budú ochkať blahom, že nedostali nič na podnose.

Po druhej príbehovej misii vás čaká výber jednej z ôsmich špecializácií BLADE. Môžete sadiť sondy, objavovať stroskotané kúsky, venovať sa obrane mesta či útokom v divočine. Voľba nie je kľúčová, na ostatné úlohy sa môžete podujať v rovnakom čase, ale dej si od vás pýta zaradenie. Vybrať si môžete aj triedu v bojovom systéme – t.j. ako budete mastiť nepriateľov a špecializovať sa v potýčkach.

Súbojový systém je real-time, dynamický a na rozdiel od iných JRPG sa postávanie na mieste trestá. Je lepšie pobehovať po bojisku a hra vám priamo odporúča útoky zozadu či zboku. Fyzické útoky sú od začiatku účinné, ale treba si nájsť správny flek – paľba z pištole je stávka na istotu, ale nemá najprv takú silu. Základné zbrane sú iba udržiavajúcou metódou boja, dôraz sa kladie na techniky arts, ktoré získavate postupným rastom levelu a ešte aj tie dokážete vylepšovať. Arts nie sú neobmedzené, neraz treba čakať, kým sa istý útok nabije – či ide o vypálenie granátu, silnejší náboj, liečenie alebo branie cudzích vlastností na vlastné triko. Súbojový systém vám prejde do rúk rýchlo, dlhšie sa orientujete v arts a najmä kombinácií postáv. Netreba sa zbytočne dupľovať, ale správne rozložiť úlohy a súčasne aj sledovať, čo sa deje s výbavou. Po každom zvýšení levelu treba kontrolovať predmety, poradie arts a pripravenosť partie. Keď budete postupne meniť členov partie (čo okrem Elmy budete kvôli affinity misiám), opakované zoskupenia či zváženie efektivity padnú vhod. Súbojovému systému takmer niet čo vytknúť - je robustný, pestrý, obsahuje množstvo kombinácií, len nestíha vysvetliť všetky atribúty, takže si treba doštudovať manuál či príručky o hre. Intuícia je síce fajn, ale nebude stačiť v neskoršej polovici hry, keď zrazu utŕžite veľa porážok za sebou. To stúpla obtiažnosť a nestačíte reagovať.

Kľúčovou vlastnosťou hrateľnosti i súbojov je získanie prvého mecha menom Skell. Na jednej strane sa hra presúva do väčších rozmerov: so Skellom sa pustíte do väčších monštier, beriete nové výzvy a vandrujete rýchlejšie po svete. A prvé misie so Skellom sú sviežim vetrom do hrateľnosti, ktorá má občas tendenciu stagnovať. Po dekáde hodín zistíte, že Skell vlastne prináša iba iný pohyb, lietanie či väčšie kanóny a odlišné arts, ale v jadre to je iba evolúcia. Jeho získanie je istý krok v hrateľnosti, ale nesľubujte si od neho príliš veľa – čakať budete aj 30-40 hodín.

Je veľa vecí, ktoré v Xenoblade Chronicles X pútajú pozornosť – a grafika medzi ne určite patrí. Asi je na pohľad nereálne sledovať taký epos na výkonovo slabšej konzole, ale hra vás omráči mnohými veľkými filmovými sekvenciami, výhľadmi na rozmanitý svet, farebnou paletou a mierou detailu. Wii U žmýka pre XCX výkon úplne naplno a najradšej iba z HDD (kto má disk, radšej si na HDD uloží 10 GB z data packov). Ale grafika skutočne stojí za to a je to malý technický zázrak, že obrovský svet tohto kalibru beží hladko, bez sekania či bugov (fakt platí, že Zaklínač 3 i Fallout 4 sa majú čo učiť). Jediným nedostatkom je malý font písma. Na TV je ho neraz strašne veľa a písmenká sú poriadne blšky. Pri zvukovej produkcii oceňujem anglický dabing, ktorý sa síce vzdialil od originálu a niektoré prízvuky sú také RPG typické, ale zvyknete si. Horšie je to so soundtrackom, ktorý v meste dookola vyhráva dáky vokálny iritujúci song a po čase sa zunujú aj melódie v teréne.

Veľkou devízou Xenoblade Chronicles X je aj štýl hrania. Takmer polovicu času som odohral iba na gamepade. Je to úžasná možnosť, ktorá vás síce čiastočne oberie o grandiózne výhľady z TV, no je to súčasne maximálne funkčná súčasť pre seansy, kedy si TV nevybojujete. Väčšinu diania gamepad zobrazí veľmi dobre, ešte aj s krpatými písmenkami a jediný dôvod pre umelé prepínanie nastane pri snahe sledovať svetovú mapu. Pokiaľ totiž hráte na TV, celý displej gamepadu je rezervovaný pre mapu jednotlivých kontinentov, mesta i sektorov – aj rýchle cestovanie na jeden dotyk. Keď hráte iba na gamepade, väčšinu času vidíte svet, hrdinov a súboje, no dočasne sa chcete prepnúť aj na mapu. Je to stále funkčné riešenie a jediným neduhom je rýchle vybíjanie gamepadu, inak je to parádne hranie.

Xenoblade Chronicles X má istotne veľké ambície, no nedokáže všetky stopercentne naplniť. Núka obrovský svet, ktorý je bez technických chýb a môžete v ňom tráviť mesiace času a vždy nájdete niečo nové. Jeho veľký dejový štart napriek niekoľkým zvratom postupne vyšumí, aby ste sa mohli venovať vedľajším úlohám a porcii obsahu po jeho konci. Súbojový systém je znamenitý, po získaní Skella sa ukáže jeho nová rovina (väčší, v jadre zhodný). Novinku môžete hrať na veľkej TV obrazovke i na gamepade. V sérii Xenoblade na Nintendo konzolách je pocitovo slabší kvôli celkovej náplni. Rýchlo sa vynoria otázky, či ste ochotní venovať 60, 120 či 200 hodín do obsahu – je ho tu dosť, ale má význam? Bude vás baviť? Prečo ste po troch hodinách niekedy úplne otupení? To sú devízy, ktoré k JRPG či MMO hrám úplne nepatria a podpisujú sa pod výsledný ortieľ. Subjektívne výkriky, že je to najlepšia RPG hra roka, sú akceptovateľné, no pre žáner to už nie je ten krok vpred ako Xenoblade Chronicles na Wii v apríli 2012. Je to bohatšia variácia na výkonnejšom systéme, nie revolúcia.