Blikajúci kurzor na začiatku recenzie neveští nikdy nič dobré. Hlavne ak sedíte pred bielou obrazovkou a myšlienky vám utekajú sem a tam. Minútu, dve, desať. Nedokážete ani jednu poriadne uchopiť, prinútiť aspoň ju, aby sa konečne zastavila a pretavila do zrozumiteľného odkazu. Bez zbytočného prezrádzania konkrétnych zážitkov.

That Dragon, Cancer nepotrebuje číslo v hodnotení, ale má ho - pre pokoj čitateľovej duše. Vlastne ani siahodlhý text uzatvorený do ucelenej formy, v ktorej nájdete zrekapitulované zážitky, odporúčania, nástrahy a problematické situácie. Preto sa pokúsime vyhnúť komentovaniu prostredí a konkrétnych činností a herných prvkov. Je to exkurzia do osobného sveta rodiny Greenovcov, ktorý je intímny napriek často abstraktnému spracovaniu či minimalistickej hrateľnosti. Potrebujete vidieť dôkaz, že to, na čo sa pozeráte, je len prelud alebo sa musíte imaginárneho obrazu dotknúť, aby ste uverili, či je ten bubák skutočný? Hra - alebo skôr interaktívna poviedka - necháva okolo vás plynúť dej, často i bez vášho výrazného pričinenia, takže primárne sledujete, sekundárne niekam klikáte. To je celá hra a zábava.

Koľkokrát už vyhasol virtuálny život stlačením jediného klávesu? Koľko genocíd sme bez mrknutia oka spôsobili? Nespočítate to, nemusíte sa ani snažiť. A predsa je tu jeden, vlastne možno úplne zanedbateľný, veď sú ich denne tisíce, čoskoro nahradený novým, ktorého putovanie sledujete do neodvratného konca. Zatvárate pred ním oči, odvraciate pohľad, vo vnútri možno aj trochu zúrite. Ale je tu a sledujete, ako jeho svetlo pomaly vyhasína. Nikdy totiž nie je nič horšie, než vidieť svojho blízkeho v temnej náruči smrti. O to viac v prípade vzťahu rodič - dieťa. Nič to nezmení na tom, že je to život zložený z jednotiek a núl.

Možno sa len usmejete, na srdcervúce príbehy uja Vila totiž nie je skutočne nik zvedavý. Lenže čo ak, a to si teraz nebudeme zbytočne honiť svoje egá, je hra schopná svojou neinteraktivitou dotknúť sa hviezd a priniesť posolstvo také jednoduché a ľudské zároveň, ako je napríklad smrť. Neodvrátiteľnú, krutú, neférovú, ale definitívnu. Či sa s ňou dokážete zmieriť, nemusíte odpovedať, pretože akákoľvek chlapsky drsná odpoveď len zakrýva patetické nánosy bezvýznamných slov o vyrovnanosti s osudom. Prázdnych, neosobných a pritiahnutých za vlasy. Pohľad do osobného zrkadla vo svojom vnútri by možno niekoho pridlávil desivou ťažobou prázdnoty.

Nie je to adventúra, nie je to vlastne ani walking simulátor, pretože sa len obzeráte okolo seba a vnímate prostredie, niekam kliknete - podobne ako v staručkom Myste. Pozerať tu nie je na čo. Počúvate, čítate, vnímate, sledujete už neraz videnú zápletku. Znovu a znovu a znovu, vždy s rovnakým koncom. Napriek tomu sa ponárate do oceánu trpkého trýznenia, beriete do rúk kalich horkého sklamania a hltáte jeho obsah až do samotného dna. Niežeby ste chceli, ale chladný kokteil bez života vás začne priťahovať pre jeho animálnu surovosť a jednoduchosť. Jediné, čo vám teda ostane, je jednoduché: budete čeliť svojej nočnej more.

Pri hraní That Dragon, Cancer možno ostane vo vašom vnútri zabodnutý tŕň nepochopenia. Skutočného poznania určite nie, to vám neposkytne hra, ba ani film či kniha. A toto poznanie neprajeme nikomu zažiť, hoci sa aj medzi vašimi radmi nejeden taký istotne nájde. Sledovať život rodiny, ktorú zasiahla ako blesk z čistého neba smrtiaca rakovina, je zážitok nebezpečne sentimentálny. Nezávislí tvorcovia Ryan a Amy Greenovci z Numinous Games však čerpali zo svojho života a Joel bol skutočne ich dieťaťom. Môžete považovať That Dragon, Cancer za spoveď, ktorou zo seba chceli zmyť svoje chyby a kruté omyly. Alebo len niečo povedať. Čokoľvek. Niečo, čo by prerušilo to hrozné ticho, ktoré strieda nekonečný rev zúfalstva, čo by odstránilo tú prázdnotu po nenásytnej chorobe.

Dvojhodinový zážitok rozdelený do 14 kapitol, počas ktorých nemôžete ukladať svoju pozíciu, vás istotne nespasí a nespraví z vás dobrého človeka. Ani sa o to nesnaží, mnohé témy tu už boli prezentované mnohokrát. Takže čelíte poznaniu bezmocnosti, vnímate hľadanie dôvodu, prečo sa to stalo, sklamane sledujete postupujúci rozpad života nielen chorého človeka, ale, žiaľ, i života okolo neho. Akoby tumor nerozpínal svoje chápadlá len v nevinnej hlave pacienta, ale siahal aj po všetkých okolo neho. Úspešne. Každý z rodičov sa s touto krutou hrou osudu vysporiadava po svojom. Pre niekoho bude možno brnkanie na kresťanskú strunu a vieru v Boha trochu silnejšou kávou. Lenže je úplne jedno, v čo napokon veríte, očakávanie zázraku sa stane slepou uličkou. Hoci to sami dobre viete, vždy si v sebe nesiete iskierku nádeje. A čakáte, dúfate, modlíte sa a sľubujete nesplniteľné. Napriek tomu v úplne najtemnejšom kútiku duše dobre viete, že výsledok ostane totožný a nič sa nezmení.

That Dragon, Cancer nie je ani tak o hraní. Aj tie málopočetné minihiry, ktoré tu nájdete, sú primitívne a hrozne ovládateľné. Na to sa vykašlite. Prežite príbeh utrápených rodičov, ktorí stratili dieťa. Potom možno pochopíte, prečo v kostole nezapálite všetky sviečky a nezahráte skladbu na organe, ktorý po stlačení klávesu nevydáva nádherné tóny, ale posledné ozveny hádok a smútku. That Dragon, Cancer je emotívny zážitok s minimom interakcie, ale krásnym posolstvom rozumne odovzdávaným v alegóriách a nečakane emotívnych situáciách.