Cobalt je hra, ktorá začala svoju púť ešte v roku 2012. Vtedy bola vypustená do herného éteru v alfa verzii pod vydavateľským štítom Mojangu. Teraz je Cobalt konečne dokončený a dostupný na Steame za 20 eur. Ako dobre teda obstojí táto akčná plošinovka po dlhšom vývoji?

Cobalt je akýmsi podivným mixom singleplayer módu a multiplayeru, a taktiež obsahuje aj lokálnu kooperáciu. Pre jednotlivcov má k dispozícii príbehovú kampaň, kde hráte za hlavného hrdinu Cobalta, ktorý sa snaží vyriešiť záhadu zmiznutia ľudskej rasy z vesmíru. Multiplayer naopak poskytuje súťaživým typom možnosť preveriť si svoje reflexy a tradične obsahuje módy, ako capture the flag, deathmatch, teamstrike (Counter-Strike pozdravuje) a survival. Niekedy ale narazíte na serveroch na problémy s lagom, čo pri online hraní veľakrát znamená rozdiel medzi výhrou a smrťou a ostáva tak dúfať, že sa tieto problémy časom odstránia. Multiplayer sa odohráva v malých arénach na jednej obrazovke a na začiatku sa rozdelíte do tímov, kde si vyberiete zameranie svojej postavičky, ktorých je niekoľko a postupne počas kôl si môžete odomknúť lepšie a lepšie vybavenie.

Kyborg Cobalt začína svoju púť na palube lode, keď zrazu zachytí SOS signál z jednej planéty poblíž a rozhodne sa preskúmať ho. Postupne nachádza záhadný počítač ETAC a snaží sa rozlúštiť, prečo ľudia vymizli. Sledovanie príbehu je trochu chaotické, veľa sa toho totiž nedozviete, a tak vám neostáva nič iné, ako sa vydať na cestu. Väčšinou to znamená lineárny postup -  dostať z bodu A do bodu B. Ale herné levely majú aj svoje odbočky do rôznych strán, nielen vľavo či vpravo, čo je niekedy mätúce pri absencii mapy (jej časť vidíte iba krátko po vstupe na novú obrazovku). Po dôkladnom preskúmaní zistíte, že tieto odbočky sú väčšinou zbytočné a iba zdržujú, keďže zvyčajne obsahujú iba ďalšiu znôšku nepriateľov, čo práve nechcete.

Cobalt je pomerne krehký a veľa rán spočiatku nevydrží. Dokáže ale odrážať nepriateľské strely tým, že urobí kotrmelec. Pri svojom objavovaní taktiež nachádza nové brnenia a zbrane. K dispozícii má jednu zbraň na blízko (napr. krompáč alebo šraubovák), ktorá sa ale používaním opotrebuje a potom ešte rôzne pištole (tie sa, žiaľ, od seba veľmi nelíšia) a k tomu výbušniny (míny, granáty, výbušné vtáky atď.) a energetický štít. Samotná akcia je spracovaná dobre a strieľanie je pomerne priamočiare, ale čo ma dosť hnevalo, bolo, že hra obsahuje auto-aim. Pri hraní sa mi tak často stávalo, že som chcela zamieriť na určitých nepriateľov a hra mi to skrátka nedovolila, čo bolo otravné a dosť limitujúce. Pri bojoch s nepriateľskými robotmi a inou háveďou tiež príde vhod automatické spomalenie času, vďaka ktorému sa môžete efektne vyhnúť vybuchujúcemu granátu alebo spŕške guliek. Spomalenie sa spúšťa často a dodáva prestrelkám šťavu. Ak vy alebo vaši protivníci zomriete, tak sa rozletíte na malé častice, čo poteší a fyzika je prítomná aj pri posúvaní objektov alebo ich následnej deštrukcii.

Počas vášho pátrania narazíte na rôzne priateľské aj nepriateľské postavy a niektoré divoké zvieratká si dokonca môžete skrotiť a jazdiť na nich, čo vám taktiež poslúži ako dodatočná ochrana proti poškodeniu. Napríklad taký ozrutný škrečok vie narobiť šarapatu svojimi zubiskami, ale musíte dávať pozor, aby sa príliš nezranil, inak si musíte nájsť nového. Samotné krotenie sa uskutoční skokom na hlavu zvieraťa, čo je samo osebe dosť podivné. Nie vždy to funguje, takže niekedy namiesto skrotenia zvieraťa skončíte v jeho papuli. Skákanie, keď sedíte na zvierati, je ale z neznámych príčin možné len podržaním tlačítka, čo nie je veľmi intuitívne a robí zo skákacích pasáží nepríjemnú činnosť, ako sa napríklad trafiť do otvoru s obrovským škrečkom.

Ďalším problémom je, že hra obsahuje životy a iba niektoré checkpointy ukladajú vašu pozíciu a dovoľujú vrátiť sa na loď. Hra vás často hodí naspäť k vzdialenejšiemu checkpointu, kde sa naposledy uložila, čo po x-tej smrti zamrzí a uvítala by som, keby bol respawn radšej nekonečný (ako napr. v Super Meat Boy). Cobalt nie je až taký ľahký a opakovane sa mi stalo, že som určitú pasáž skúšala aj viackrát. Na začiatku som sa snažila vždy pozabíjať všetko, čo bolo na obrazovke, ale veľmi rýchlo som zistila, že tento postup nie je práve efektívny, lebo všetci nepriatelia sa obnovujú a sú generovaní náhodne. Lepšie je nepriateľom sa vyhnúť a preskočiť ich, než neustále bojovať. Inak riskujete, že prídete o náboje a bojovať päsťami, aj keď sú železné, nie je práve ideálne. Našťastie nájdete miesta, kde si svoje zásoby viete doplniť v samoobslužných obchodíkoch za nazbierané bodíky, ktoré vypadávajú z nepriateľov.

Jedným z najväčších záporov hry je ale ovládanie na gamepade, ktoré je prapodivne nastavené a mne absolútne nesadlo (na klávesnici je to ale ešte horšie). Kotrmelec urobíte stlačením LT, strieľate RT, nabíjate RB, zosadáte zo zvierat a potvrdzujete LB (hra niekedy robí presný opak toho, čo chcete). X, Y a B zas slúžia ako menu na výber vašej zbrane (na blízko, na diaľku alebo výbušnina) a A je tradične skok. Celé je to dosť komplikovane rozmiestnené a zvyknúť si na to mi trvalo pomerne dlho a malo to za následok plno zbytočných smrtí (hlavne keď zabudnete na odrážanie guliek s LT). Takisto pri rozhovoroch s priateľskými postavami je ovládanie rovnako krkolomné. Na iniciovanie rozhovoru je potrebné stlačiť ľavú páčku, zvoliť si odpoveď na otázku cez X a potom znova stlačiť ľavú páčku na pokračovanie v rozhovore. Je to naozaj otravné a nakoniec nebudete chcieť kvôli tomu s nikým hovoriť.

Výtvarný štýl hry určite nie je škaredý, ale zas ani nijako extrémne oslnivý (na rozdiel od takého podobne ladeného Oblita) a niekedy je zložité odlíšiť, na ktoré plošinky môžete vyskočiť a na ktoré nie. Niektoré lokácie nevyzerajú až tak veľmi vábivo (hlavne tie v odtieňoch šedej), ale iné, ako napríklad také jaskyne, hýria pestrými farbami a podivnými svetielkujúcimi rastlinami, na ktoré sa dobre pozerá. Hudobná stránka neurazí, ale je pomerne nevýrazná, teda až na hudbu v menu. Nahovorenie nie je a dialógmi sa len preklikávate alebo čítate záznamy udalostí z počítačov, ktoré nájdete. Okrem toho hra tiež obsahuje aj rôzne minihry, ako napríklad posúvanie jazýčkov pri otváraní zámok, napodobňovanie zvukov pri aktivácií dverí a iné, ktoré spestrujú inak pomerne akčné dianie na obrazovke. Ak sa vám zunuje multiplayer či príbehová kampaň, môžete si tiež skúsiť zahrať výzvy, v ktorých ide o čas na špeciálnych mapách (najlepšie sa asi dajú prirovnať k Sonicovi). Musíte sa čo najrýchlejšie skotúľať alebo preskákať na koniec levelu a výsledné časy si môžete porovnávať s kamarátmi.

Cobalt je solídny počin a vidieť, že autori na hre odviedli dosť veľa práce. Ponúka veľkú variabilitu obsahu pre osamelých aj súťaživých hráčov. Musím sa priznať, že ma spočiatku hra veľmi nezaujala, ale po čase ma začala dosť baviť, len škoda tých mínusov. Samotná štruktúra levelov s mnohými zbytočnými odbočkami by mohla byť o niečo lepšia a neintuitívne ovládanie, či už na gamepade alebo klávesnici, tomu nepomáha, ale stále ma niečo ťahalo pustiť si hru znova a dozvedieť sa koniec príbehu. Ďalším lákadlom môže byť, že hra obsahuje kooperáciu a editor máp, či už pre singleplayer alebo multiplayer. Ak máte radi hry na štýl Metroidvanie a časté vetvenie levelov vás neodradí, potom vás akčný Cobalt zabaví.