Nezávislých tvorcov hier sa za posledných niekoľko rokov objavilo nespočítateľne veľa. Každý z nich sa chce zapísať do vývojárskej mapy čo najjagavejším písmom a každý má k tomu vďaka stále prístupnejším vývojárskym nástrojom aj možnosti a priestor. Podarí sa to mizivému percentu. Vyberať originálne kúsky z obrovského vreca generických kópií je dnes nesmierne náročné, originálne nápady dochádzajú skôr ako sa stihnú objaviť - a to aj samozvaným umelcom na voľnej nohe. Český tím Amanita Design si však stále drží svoju tvár a Samorostom 3 dokazuje, že indie vývojári nie sú len v abstraktných pixeloch.

Hru od našich západných susedov spoznáte medzi stovkami projektov. Bez najmenšieho zaváhania a na prvý pohľad. Teda, ak ste od nich už niečo hrali. Ak nie, v tom prípade vám odporúčame doplniť si základné herné vzdelanie (Samorost  1 a 2, Machinarium, Botanicula) a možno ostanete prekvapení. Čo hry od Amanity charakterizuje? Špecifické technické spracovanie, ktoré vyrazí dych zmyslom pre až absurdné detaily, absencia tradičného modelu podania príbehu a rozvíjania zápletky, špecifická atmosféra s nádychom roztomilosti a žánrové zasadenie do jednoduchšieho 2D adventúrenia vo Flashi. V jednoduchosti je sila a Amanita dokáže jednoduché herné prvky pretaviť do pútavej a nenásilnej zábavy pre všetky vekové kategórie.

Ohrnutie nosom možno akceptovať výhradne v prípade, ak neholdujete nezávislým projektom. Nechcete si hranie skôr užívať, klikať na veci, ktoré síce nemajú význam v zmysle napredovania príbehu, ale majú len pobaviť. Nie je nič lepšie, ako sa nechať lapiť do siete pohodovej atmosféry. Samorost 3 sa neprezentuje ako trojáčkový bestseller, ale len komorný, ohromujúci zážitok, pri ktorom si nielenže oddýchnete, ale aj nenápadne nasávate pozitívnu náladu prostredníctvom atmosféry celej hry. To šlo projektom od Amanity vždy. Pri ich hraní vás nik zbytočne nedeptal morálnymi rozhodnutiami, ktoré by nikdy nikto z nás nechcel riešiť v reálnom živote, ale skôr nás vývojári nechali plaviť sa po pokojnej rieke čírej hrateľnosti a zároveň bujnej fantázie s ponukou ohromujúcich kulís naokolo.

Základná myšlienka spočíva v putovaní, nie napredovaní po striktne pripravenej ceste. Hrdina – trpaslík zasnene hľadiaci na nočnú oblohu s cieľom spoznávať všetky tie neznáme miesta je nesmierne roztomilý, máte radosť z jeho až detinského potešenia z vyriešenej hádanky, prirastie vám k srdcu svojou naivitou. Postupne odomykajúce sa planétky navštevujete vo svojom vesmírnom korábe, no kým sa dostanete ďalej, musíte vyriešiť mnoho logických rébusov či adventúrnych problémov. V rámci otvorenosti je možné sa na planéty a mesiace vracať. Aj Samorost 3 zaujme – podobne ako predchodcovia – predovšetkým roztomilým príbehom, v ktorom je základom sledovanie zdolávania prekážok s vašou pomocou, pričom negatívne emócie sú zatláčané do absolútneho ústrania. Nepriateľ ako taký tu v skutočnosti neexistuje (dobre, trojhlavý drak nie je práve domáci maznáčik, ale nejdete mu od začiatku po krku), nemôžeme ukázať prstom na žiadnu z bizarných postavičiek a tvrdiť, že ona je tá najhoršia.

Nášho hrdinu lákajú svety tam hore, chce po nich putovať a vašou úlohou je to, aby ste ho dostali ďalej a ďalej, skúmali neznáme, pomáhali, opravovali, zabávali sa. Najprv si postavíte svoje vesmírne plavidlo na domovskej planéte, ktorú už dobre poznáte z minulosti. Cestovanie prebieha odpútaním sa na orbitu planéty a stopnutí si obiehajúceho mesiaca, ktorý vás zas odnesie do nových svetov. Samotný obsah činností sa málokedy opakuje a neustále sa pred vami otvárajú nové a zábavné možnosti. Čaká vás skladanie rozbitého predmetu, skákanie po lianach a ich posúvanie, skladanie príbehu z kariet, bludiskové minihry, rozumujúce hlavolamy, opakovanie melódie. Na princípy každého rébusu najprv prichádzate, potom sa pri jeho rozlúsknutí bavíte. Už to, na rozdiel od minulosti, nie je len o klikaní po obrazovke, Amanita pridala na samotnom hraní a nie len sledovaní.

Grafické spracovanie je úžasné. A bodka. Alebo výkričník či akékoľvek interpunkčné znamienko. Berte to ako fakt, o ktorom sa nediskutuje. Jednotlivé pozadia zložené z digitálnych fotiek manuálne pospájané a pospájané až s chorobnou precíznosťou, sú úžasné - práve preto, že sa na nič skutočné nepodobajú, nestavajú na level dizajn reality, ale lákajú do snových svetov. Hýria nespočtom detailov, každá z viac než 40 obrazoviek má špecifický ráz a náladu. Kocháte sa nimi - a to úplne inak ako napríklad vo Firewatch. Fantázia grafikov pri tvorbe obrazoviek pracovala naplno. Z úplne každej cítiť lásku, s ktorou k jej vytvoreniu vývojári pristupovali. Nenájdete tu žiadne slabé miestečko, kde by ste postrehli poľavenie v túžbe dotknúť sa hviezd a dokonalosti. Práve jedinečný štýl, s ktorým Amanita pristupuje k naplneniu svojich vízií, robí hry z jej produkcie až neskutočne živé. Nie animáciami, prostredie je často bez vášho pričinenia statické, ale svojou vnútornou krásou.

Hudba je správne minimalistická - aspoň na bežné počutie. Jedná sa skôr o zhluk na prvé počutie nesúrodých tónov a nástrojov doplnených o upravený dabing rôznych pazvukov. Všetko však začne vždy do seba neskutočne hravo zapadať a rozohrá sa symfónia jednoduchosti vyrážajúca dych. Hollywoodsky trhák stavia na pompézny orchester, no tu nám k dokonalému pôžitku stačia pospájané vzorky nie príliš mainstreamových nástrojov a zvukov. Každá zo skladieb, ak ich tak môžeme nazvať, má prostú, no nesmierne chytľavú melódiu a skôr ide o popevky. Dabing tu nie je, lebo postavičky nerozprávajú, ale len gestikulujú a vydávajú rôzne citoslovcia či skomolené slová. Tak ako dobre Samorost 3 vyzerá, tak bravúrne aj znie.

Hoci môže hrdina cestovať len po vyznačených trasách, vďaka inteligentnému kurzoru málokedy zablúdite. V treťom Samorostovi nám nechýbalo ani zobrazenie aktívnych predmetov. Jednak je takmer vždy dopredu jasné, na čo môžete kliknúť a čo použiť a jednak toho zas až tak veľa na obrazovke nie je. Problém, ktorý musíte vyriešiť, je často obmedzený na jednu či dve obrazovky a nikdy nie príliš zamotaný. Možno len ten kurzor by mohol byť trochu väčší. Inventár nájdete v hornej časti obrazovky a ak môžete niektorý z predmetov použiť, farebne sa zvýrazní, takže nemusíte skúšať krkolomné kombinácie. A vo vrecku nenosíte nikdy nič, čo nepoužijete hneď vedľa.  

V hornej časti obrazovky ďalej nájdete aj nastavenia hry či ponuku s nápovedou. Intuitívnosť je zabezpečená skvelými a zároveň jednoduchými hernými prvkami, takže po klávesnici nemusíte siahnuť. Zaseknúť sa nie je žiadny problém – viete, že sa musíte posunúť ďalej, no na začiatku netušíte ako alebo sa vám nechce hľadať riešenie. Časom vám z krátkych gagov bude jasné, čo sa od vás žiada, no help systém pomôže takmer vždy a minimálne naznačí riešenie - náčrtkom, kde vidíte, čo by ste mali vyskúšať. Mnohokrát odhalí aj konkrétne riešenie, aby ste netápali, takže po pomocníkovi nesiahajte automaticky, ochudobníte sa o celkom zábavné rébusy. Niekedy však padne menšia rada vhod. Napríklad ako zahrať správne melódiu. Často ponúka pomocník len náznaky, navyše si nápovedu musíte vždy pred použitím odomknúť rozlúsknutím jednoduchého hlavolamu s otáčajúcimi sa súčiastkami.

Tempo hry je pomerne vlažné, ale vy sa vlastne ani nechcete nikam ponáhľať, hrateľnosti to vôbec neškodí. Dej jednoducho plynie od jednej hádanky k druhej a vy si užívate plnenie úloh práve preto, že sa bavíte a nie aby ste to celé už konečne mali z krku. Atmosféra je pohlcujúca pre relaxačný feeling z hrania – nikam sa neženiete, skúšate, čo sa stane, ak kliknete tam a potom hentam. A ono to dačo spraví, spustí sa animácia. Alebo nie a vy dumáte a klikáte ďalej, aby sa teda niečo stalo. Prečo je taká primitívna činnosť taká príťažlivá a zábavná? V iných hrách by sme už obhrýzali stôl od nudy, no prostredie Samorostu 3 je také podmanivé, že nás žitie v jeho svete bavilo. Navyše sme sa mohli do obľúbených hier vracať, nemuseli sa hnať stále dopredu, pretože sa nič iné nedalo vykonať. Taký pokojný a príjemný relax s pohárom vínka v ruke.

Vytvoriť čosi podobné netrvá istotne týždeň. Ani rok. Amanite to trvalo rovných päť. Z každej obrazovky sa budete tešiť, skúmať ju, radovať sa z jej dokonalosti, užívať si svojskú roztomilosť a hravosť sálajúcu aj z toho najposlednejšieho pixelu ukrytého tamto v rohu. Prečo? Pretože Samorost 3 je skvelá hra. Presne taká, akú si sami zahráte radi, no pustíte ju aj človeku, ktorý hrám vôbec neholduje. Ukážete mu krásu virtuálnych svetov a verte, že neexistuje nik, kto by nepodľahol. Určite by sme chceli väčší nášup, no megalomanské chúťky o nekonečnej zábave by sme mohli vytiahnuť vždy a zakaždým žiadali viac a viac. Taktiež nám trochu vadilo, že už začaté akcie nie je možné spolu s animáciami preskočiť, trpaslíkovi dlho trvá, kým niekam príde a podobne. To však už ťaháme z päty.

Samorost 3 je nespochybniteľne úžasný zážitok, ktorý sa ťažko k niečomu prirovnáva alebo popisuje. Herný svet vás očarí, vyrazí dych a niekedy necháte hru len tak bežať, aby ste sa mohli kochať prostredím. Potom je tu však druhá strana: tých niekoľko hodín má cenovku takmer dvadsiatich Eur. Či je to akceptovateľná odmena pre tvorcov, musíte posúdiť sami, no isté je, že Samorost 3 prehliadnuť nemôžete. Prišli by ste o skvelý zážitok, ktorý vám žiadna iná hra neposkytne.