Toto je hra, kvôli ktorej ste si kúpili PlayStation 4. To je fakt. Hra bola ohlásená v roku 2013, no ešte predtým bola jej príprava akýmsi verejným tajomstvom. Aj napriek tomu, že ste si na ňu museli počkať, hneď na začiatku ste si pre konzolu bežali do obchodu. Zároveň ale je to aj hodnotenie, a to rovno v úvode recenzie. Toto je hra, kvôli ktorej sa naozaj oplatí mať PS4, ak máte radi rýchlu akciu, filmový príbeh a exotické dobrodružstvo. Ale to už dobre viete. Sú to veci, ktorými je séria známa a teraz ich dotiahla do dokonalosti. Naughty Dog tieto aspekty s pokračovaním tentoraz nenásobili. Akcia nie je megalomanskejšia, výbuchy častejšie a deštrukcia ničivejšia. Všetko je to jednoducho lepšie.

Niekedy skromnejšie, inokedy zas prepracovanejšie, občas epickejšie a v skvele vystihnutých momentoch aj emocionálnejšie - Naughty Dog dávajú zbohom hrdinovi, ktorý ich vystrelil medzi elitu. Je to rozlúčka vo veľkom štýle. Sú na nej starí známi, spolu s ktorými si zaspomínate na staré časy a nechýba ani trochu nového. Je to esencia toho, čo séria priniesla doteraz. Celé jej dedičstvo autori vyvarili v hre a neustále si užívajú odkazovanie naň. Ak ste predchádzajúce hry nehrali, prídete o obrovskú časť zážitku. A ako už samotný názov tak trochu prezrádza, Uncharted 4: A Thief's End bude koncom jedného zlodeja. Ale kto je ten zlodej?

Nathan Drake bol vždy poriadne narcistický a občas trefne sarkastický fešák. Srdcia hráčov si získal šarmom, ale aj trošku arogantným vystupovaním. To bolo kedysi. A musím povedať, že málokomu tak prospelo zostarnúť ako práve jemu. Nate je o 15 rokov starší a prejavilo sa to ako na šedinách, tak aj na vráskach na čele. Hlavne ale dospel. Stále síce prelieza polorozpadnuté hradby, skáče z veľkých výšok, ale už to nejde bez toho, aby si občas nepovzdychol, že to kedysi nebolo až také bolestivé. Nie je to ešte Danny Glover zo Smrtonosnej zbrane, ale už začína chytať podobné maniere. Ale svedčí mu to. Neohrozený dobrodruh je zrazu rozpoltený. Bez dobrodružstva jeho život nie je kompletný, no s ním už tiež nie. A celej situácii nepomáha ani fakt, že sa na scéne objavuje tvár, o ktorej si myslel, že ju už nikdy neuvidí.

Nate mal totiž brata. Je trošku divné, že sa o ňom v žiadnej predchádzajúcej hre (a zvlášť v istej časti trojky) nehovorilo, ale práve on jednak pôsobí ako katalyzátor deja, no taktiež aj ako prvok, ktorý sériu oživuje. Už piaty raz vlastne hráme to isté, no Sam Drake je dôvodom, prečo to Naughty Dog opäť raz zhltnete. Je starší, ale viac dravý, možno trochu viac emocionálnejší, no rovnako inteligentný a s podobným ostrovtipom ako Nate. Uncharted séria vždy stavala na dynamike medzi postavami a v tomto prípade je asi najlepšia. Na scéne sa síce objavuje pestrá zbierka bratských klišé a už dopredu tušíte, čo a kedy sa stane, no radi sa necháte unášať neustálym podpichovaním o tom, kto je väčší znalec, kto je krajší a podobne.

Práve Sam ako nováčik v sérii má na svedomí aj trošku rozťahanú naráciu v úvode. Uncharted 4 má vlastne až tri expozície, aby autori detailne predostreli vzťah oboch bratov, ich odlúčenie a aj ich aktuálnu situáciu. Potom sa už hra rozbieha na plné obrátky, no hlavne v prvej polovici trošku kríva tempo hry. Tá vás hádže z jedného konca sveta na iný, berie si čas aj na rodinné chvíľky a spomaľuje pri niektorých z mnohých odkazov na minulosť. Pravdepodobne práve to je dôvodom, prečo máte až na pár výnimiek z prvej tretiny/polovice hry taký mix, pričom z toho zvyšku si už zapamätáte viac výraznejších a silnejších momentov, kedy sú akcia, hádanky, lozenie a príbeh v krásnej jemnej rovnováhe.

Samozrejme, menšie chybičky a nedostatky nájdete aj v tomto ohľade, no ťažko ich opísať bez spoilerov. Sú tu veci, ktoré kričia už hodiny dopredu, že sa stanú. Taktiež sa tu a tam správanie postáv zrazu otočí oproti tomu, ako ste ich poznali. Niekto sa začne zrazu správať iracionálne, len aby sa konflikt rozvetvil a podobne. Na druhej strane skvele funguje gradácia šialenstva hlavného záporáka, ktorý je v rámci série síce generický (naozaj, takýchto sme už videli štyroch), ale pekne sa vyšperkuje v závere. Najviac na mňa ale z celej hry zapôsobila Elena. Jej úloha je síce menšia, než bolo zvykom, no o to silnejší dopad má. Rovnako ako Nate aj ona je o roky staršia. Ich vzťah má úplne novú dynamiku a scény s ňou patria prekvapivo k tomu najlepšiemu, čo hra ponúka. Sú zväčša pomalé, no zodpovedá to tomu, čo je medzi postavami, pričom tempo hry zodpovedá aktuálnemu temperamentu ich vzťahu.

A Thief's End je najvyspelejšou a najdospelejšou hrou v sérii nielen vzhľadom na postavy, ale aj na atmosféru. Možno si to sčasti pýta pirátska tematika, no aj tak je hra často dosť ponurá. Aj vo vzťahoch, aj v tajomstve, ktoré pomaly rozpletáte. Nenechajte sa zmiasť slnkom zaliatym Madagaskarom plným sýtych pastelových farieb. Ani sa nenazdáte a topíte sa v blate či plazíte jaskyňami, kde sa pomaly začína rozplývať celá romantická predstava o pirátoch, ktorú v sebe každý z nás niekde má a aj hra s tým v úvode tak pracuje. Čakáte už len na moment, kedy sa niekde ukáže kŕčovitý Johnny Depp vo svojej pirátskej póze. Zrazu je to ale preč.

Dospelosť sa istým spôsobom pretavuje aj v tom, čo som už v úvode spomínal. Hra už nepotrebuje ohurovať. Áno, aj tu vás časom unavia predskriptované sekvencie, kedy už dopredu dobre viete, kde vás neudrží nejaká rímsa, zlomí sa pod vami most či vbehnete do tyla malej nepriateľskej armády. Autori s tým už ale pracujú striedmejšie a triezvejšie. Neutápajú sa v nekonečných megalomanských momentoch. Všetky tie lietadlá, visiace vlaky a horiace budovy sú preč. Hoci nie úplne. Aj tu vás čaká nejedna záchrana v poslednom momente, no konečne opäť zažijete spracovanie, ktoré vám rozpumpuje srdce, čo sa napríklad trojke už tak nedarilo. A tá jedna, úplne najväčšia záchrana, aká tu je, vám možno pripomenie Bayonettu, takže sa vám pri hraní objaví na perách aj menší úškrn.

Inak je všetko po starom. Akcia spoza krytu je presne taká istá ako v predchádzajúcich častiach, no pribudli nové zbrane. Osobne som si zamiloval kresadlovku, tá sa sem náramne hodí. Nate vie ale v boji použiť aj päste, pričom si opäť tu a tam povzdychne, že už to nie je to, čo bývalo. Niekoľko pasáží je výhradne len o poriadnej držkovej. Rovnakú porciu času ako so zbraňou ale strávite aj na rôznych rímsach a iných vhodne umiestnených výstupkoch, ktoré matka príroda vytvorila tak, akoby chcela, aby sa po nich nejaký sympatický dobrodruh vešal. Pri lození už niekoľko noviniek nájdete. Hojne si užijete lano, neskôr padne vhod aj nenápadná skoba. Ak máte strach z výšok, hre sa vyhnite. Tu sa totiž dostanete na neuveriteľné miesta (občas doslova).

Je snáď trendom aktuálnych hier, dokonca aj tých najlepších, že sa ich autori nedokážu popasovať so záverom. Ani nie tak po stránke príbehu. Príjemne ho zvládol Quantum Break, Uncharted 4 nezaostáva, aj keď oba sú pomerne tradičné. Skôr po stránke hrania. Quantum Break ponúkol generický súboj, Uncharted 4 tiež. Je síce eskalovaním témy a konfliktu medzi postavami, no nedá sa povedať, že by to bola nejaká veľká zábava. Záverom sa chcete len čo najskôr „prestláčať" (väčšinou ho tvoria QTE), nech už si len užívate zaslúžený epilóg, ktorým dáte zbohom milovaným postavám, aj keď...

Uncharted bol vždy v prvom rade blockbuster s obrovským rozpočtom a ako taký sa zameriaval na akciu a dynamiku. Najmä druhá polovica hry ale predstaví niekoľko nápaditých hádaniek. Možno nie sú také náročné ako niektoré v predchádzajúcich častiach, nad ktorými ste museli dumať dlhšie, no príjemne hru spomalia a popri akcii a lezení ponúknu ja trošku iný zážitok - aspoň na chvíľku. Niektoré hlavolamy sú založené na fyzike, iné zas na dôvtipe. Pri všetkých ale pomáha neodmysliteľný zápisník, v ktorom si môžete ľubovoľne listovať a odhaľovať v poznámkach skryté pomôcky. Riešenie nikdy nie je ďaleko a nikdy vás ani nepotrápi, stačí sa len obzrieť.

Aká by to bola hra o lovcovi pokladov, keby ste sa trochu nevenovali aj honbe za drahocennosťami. Samozrejme, vysnívanou korisťou je poklad, ktorý skryl Henry Avery. No aj po ceste k nemu narazíte na množstvo menších bonusov, ktoré vás prinútia odbočiť z hlavnej cesty a pokúsiť sa dostať niekam, kde by mohlo byť niečo skryté. Nájdete tu hromadu pokladov, zápiskov a poznámok, ktoré môžete uloviť. No tentoraz Naughty Dog pridali aj nepovinné dialógové možnosti. Keďže je už hra emotívnou rozlúčkou s hrdinom, môžete si zobrať pár minút oddych a jednoducho s niekým pokecať o minulosti, súčasnosti a aj budúcnosti. Len škoda, že ku každému nájdenému predmetu autori nevymysleli aspoň nejaký detailnejší popis.

Ako asi z opisu v recenzii tušíte, je tu naozaj veľa obsahu. Autori sa dušovali, že bude viac otvorených prostredí, no v skutočnosti to predstavuje len zopár širších koridorov a alternatívnych odbočiek. Skutočný dojem voľnosti zažijete len vo chvíľach, keď šoférujete auto alebo čln. Aj napriek tomu hra má dosť priestoru na túlanie. Nie je to priamo otvorený Tomb Raider, ale aj tak tu na prvé prejdenie strávite nejakých 14 hodín a ešte stále vám nejaký ten poklad na objavenie zostane. Fanúšikovia sa k hre isto vrátia, ostatných môže motivovať napríklad odomknutie rôznych vizuálnych efektov a filtrov, ktoré zmenia vizuálny ráz hry - či už na 8-bit, dúhový svet alebo mnohé ďalšie.

Podobná pridaná hodnota a odomykateľné súčasti nie sú jediné veci, ktoré vás prinútia vrátiť sa k hre. Uncharted séria okrem príbehovej rozbehla aj multiplayerovú časť, ktorá je z minulosti slušne etablovaná a vo štvorke stavia na pevných základoch, kde sa síce pravidlá nezmenili, no drobné zmeny spozorujete, vďaka čomu sa zápasy hrajú mierne odlišne. Čaká vás pestrá paleta postáv na výber pre obe strany a aj máp, ktoré sú menšie, no členité. O strety na nich nie je núdza, aj keď sa skôr sústredia na typické miesta, na ktoré si rýchlo navyknete. Akcia je snáď ešte rýchlejšia ako v kampani, využijete okrem zbraní aj lezecké schopnosti a hlavne lano sa stane neoceniteľným spoločníkom. Pomoc ale v MP môžete získať aj v inej podobe. Môžete do svojho tímu povolať partiu Sidekickov, ktorých kontroluje umelá inteligencia a majú rôzne úlohy. No taktiež môžete použiť aj mýtické predmety so špeciálnymi schopnosťami.

Uncharted 4 je najkrajšou konzolovou hrou a dokazuje to už od úvodu, kedy sa preháňate po nočných strechách a aj keď z tejto pasáže srší detská hravosť, architektúra a dizajn sú veci, z ktorých by sa mohli poučiť aj autori niektorých hororov. A potom príde pastelový Madagaskar, pirátska zátoka a ďalšie prostredia, ktoré vyzerajú skvele. Čerešničkou na torte sú postavy, ktoré sú prepracované vynikajúco. Aj tu sa ale vkradlo niekoľko nedostatkov. Vzdialené statické pozadia stále vyzerajú umelo, no to si ani nevšimnete. Oveľa horšie je enormné nasadenie bluru v niektorých momentoch v hre, kedy je pri tej vysokej dynamike strašne rozmazaná. Taktiež zrnité tiene výborný dojem z vizuálu ťahajú dole.