Slávny detektív, ktorého stvoril Arthur Conan Doyle, už riešil rôzne kriminálne prípady v niekoľkých videohrách.  A máme tu ďalšiu. Frogwares nás teda opäť zavedú do Londýna, kde na adrese 221B Baker Street netrpezlivo čaká geniálny mozog a jeho verný doktor Watson (a pes Toby) na príležitosť vydať sa za novými záhadami, ktoré treba objasniť.

Prvý prípad v hre sa uvedie štvanicou, ale následne sa vracia na úplný začiatok, keď do príbytku detektíva vstupuje chlapec, ktorému sa stratil otec. Zdanlivo nenáročná kauza sa uberá celkom zaujímavým smerom a vrcholí akčným záverom, hoci dej je dosť predvídateľný. Asi najzaujímavejším prípadom je vyšetrovanie vraždy, ktorá je spojená s mayskou kliatbou a archeologickou expedíciou. Prináša do hry štipku exotiky a v niektorých pasážach sa cítite skôr ako Indiana Jones.

Nasleduje trochu výbušné pátranie v ďalšom prípade, ktorý trochu viac priblíži zákutia Londýna aj s jeho podsvetím. Na rad príde aj zdanlivá nehoda na ulici, za ktorou sa však skrýva viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Finále už patrí osobnému prípadu Sherlocka Holmesa a začína sa vlastne už v úvode titulu, nenápadne sa tiahne celou hrou a je prijateľnou spojnicou medzi všetkými ostatnými prípadmi. Veľký detektív, paradoxne, pozorne vníma všetky ostatné kauzy, ale podceňuje svoju vlastnú, hoci je už dávno jasné, že sa schyľuje k niečomu zlému - najmä keď narazíte na neprehliadnuteľné znaky okultizmu.

Hrateľnosť ponúka už známe prvky a princípy, ktoré dobre fungovali v predošlých hrách so Sherlockom, avšak prináša aj nové možnosti. Nie každý hráč bude nadšený z toho, že sa hra viac posúva do akčnej roviny na úkor vyšetrovania. Stále treba hľadať stopy a vypočúvať svedkov, ale tentoraz je viac priestoru venovaného dynamickým pasážam, kde ide skôr o šikovné prsty ako o drezúru mozgových buniek. Pripravte sa teda na naháňačky niekedy spojené so stealth prvkami alebo dokonca parkourom a nemusí to byť len v úlohe veľkého detektíva. Tentoraz pomôže nielen chlpatý Toby, ale aj chlapec z ulice alebo ovládate Holmesa aj Watsona. To už sa ale týka skôr hlavolamov, ktoré dostali približne rovnaký priestor ako akčné sekvencie.

Zvyčajne sa jedná o minihry, ktoré niekedy ani priamo nesúvisia s prípadmi, ale hráč sa im môže venovať, aby sa dostal na neschodné miesta alebo prekonal bariéry. Môže, ale nemusí. Všetky minihry (až na pár výnimiek) sa totiž dajú preskočiť, čo potom ale výrazne uľahčuje už aj tak pomerne nenáročný postup, ktorý zvládne aj adventúrami a detektívkami neodchovaný jedinec. Práve nepovinné puzzle pridávajú do hry viac či menej náročné výzvy, ktoré robia z oddychovej hry trochu tvrdší oriešok (samotné zvýšenie obťažnosti veľmi nepomôže). Budete mať tendenciu niektoré minihry preskočiť, napríklad pri opakovaní tú s pakľúčmi, ale určite tak neurobte pri všetkých, inak sa ochudobníte o časť zážitku, bez ktorého hrou iba rýchlo preletíte.

Do kategórie minihier patrí spomínaná obligátna zábavka so šperhákmi a zámkami, používanie predmetov na laboratórnom stole v správnom poradí, ako to môžete poznať z jednoduchých Flash hier,  porovnávanie predmetov, dešifrovanie písma, v podstate aj vyhľadávanie doplnkových informácií o konkrétnych veciach a ľuďoch v archíve podľa sekcií či označenie určitého miesta na mape na základe indícií. Ale okrem toho si aj zašportujete pri bowlingu, budete balansovať na úzkom prechode vysoko vo vzduchu či odpočúvať rozhovory. Neraz sa to deje formou  špecifickej aktivity aplikovanej na viac činností - musíte udržať dva pohyblivé ukazovatele v označenom priestore, k čomu potrebujete na PC myš aj klávesnicu.

Súčasťou tej naozajstnej detektívnej práce je skúmanie predmetov na rôznych miestach, kam sa prepravíte bričkou (vtedy sa hra nahráva, no môžete si listovať v denníku alebo  použiť dedukčnú mapu), ale zvyčajne ešte musíte po vlastných prechádzať niekoľkými uličkami a nájsť podľa údajov a pomocou mešťanov správny dom. Takéto prechádzky v podstate slúžia na navodenie tej správnej atmosféry pri potulkách dobovým Londýnom. Na určenom mieste si poobzeráte (pokojne aj zo všetkých strán) a niekedy aj privlastníte rôzne veci a na základe toho sa dopracujete k ďalším stopám a nitkám vedúcim k páchateľovi.  Nemusíte sa báť, že niečo prehliadnete, na to je určené tlačidlo, ktoré vás upozorní na dôležité maličkosti, ktoré si možno inak nevšimnete. Zvyčajne vás hra ani len nepustí ďalej, kým na danom mieste neanalyzujete všetko potrebné.
 
Skúmať môžete aj ľudí, s ktorými sa dostanete do kontaktu. Profil každej osoby získate študovaním znakov na tele dotyčného alebo v jeho blízkosti, ale niekedy sa pritom môžete aj pomýliť a výsledok bude chybný. Má chlapec zápal spojiviek alebo sú jeho oči červené od plaču? Aj zdanlivé maličkosti môžu pomôcť pri ďalšom vyšetrovaní, keď sa napríklad aj vďaka nim pri nie veľmi košatých rozhovoroch naskytne možnosť položiť extra otázku, ktorá môže osloveného vykoľajiť alebo usvedčiť zo lži. Mimochodom, tu si tvorcovia pomohli QTE, takže treba rýchlo zareagovať, inak bude príležitosť fuč. A potom sú tu ďalšie pomôcky, napríklad Holmesova predstavivosť. V tomto režime vidíte siluety chýbajúcich predmetov, o ktorých ale niečo tušíte alebo si dokonca dokážete na základe výpovedí svedkov prehrať celú situáciu tak, ako sa mohla odohrať, len niekedy treba označiť kroky v správnom poradí.

Poznatky získané z výpovedí osôb, nálezov a informácií nadobudnutých výskumom či údajmi z archívu, zužitkujete v režime dedukcie. Na obrazovke sa objavia stopy, ktoré môžete spájať na základe ich súvislostí. Pritom aj podľa zmeny farby vidíte, či medzi nimi skutočne je spojitosť, alebo nie. Takto sa vytvárajú body prepojené nitkami, ktoré postupne smerujú k určitému záveru. Na konci je jednoznačná obžaloba domnelého vinníka aj s morálnou voľbou, ako s ním chcete naložiť. Ale pozor, keď stopy vyhodnotíte nesprávne, môže to viesť k nespravodlivému obvineniu. Niekedy je preto vhodné znovu si preštudovať stopy a zmeniť svoje voľby, čím sa môže vytvoriť úplne iný reťazec a obžalovaná bude celkom iná osoba. V závere každého prípadu definitívne potvrdíte, že si stojíte za svojím rozhodnutím (môžete porovnávať svoje voľby s komunitou a overiť si výsledok) a hra plynule pokračuje ďalším prípadom. Vaše morálne rozhodnutia aj identifikácie vinníkov pritom ešte budú mať dohru.

Spestrením postupu sú rôzne doplnkové aktivity, ako je zmena oblečenia, ktorá je občas povinná, aby sa Holmes dostal na špecifické miesta. Hoci aj v úlohe kňaza, ktorý má zapudiť diabla, čo síce znie dramaticky, ale v skutočnosti je to asi najvtipnejšia pasáž hry. Na jednej strane je The Devil's Daughter stále pútavou detektívkou, ale chvíľami sa budete cítiť ako v celkom inej hre. Niektoré akčné vložky (zrejme po vzore moderných televíznych spracovaní) majú svoje opodstatnenie, iné sú zbytočné. Hra je až príliš zahltená QTE pasážami, v ktorých musíte rýchlo reagovať a pohotovo stláčať správne klávesy, čo sa zjavia na obrazovke. Snaha o čo najviac aktivít je síce vítaná, ale niekedy kontraproduktívna a miestami odvádza pozornosť hráča neželaným smerom.

Grafika hry je slušná, i keď priestor na určité vylepšenia by tu bol. Jednotlivé lokality ale vyzerajú dobre, či už interiéry budov, historické časti Londýna, ale aj kanalizácia, temné kobky a cintorín, kde taktiež povedú stopy podozrivých. A všetko môžete vnímať z pohľadu prvej alebo tretej osoby. Práca s denníkom a dôkazmi je intuitívna a pohodlná, s ovládaním by ste nemali mať problém na klávesnici ani gamepade. Ak ste hrali predošlé časti Sherlocka Holmesa, určite si všimnete zmenu v dabingu, ktorá sa týka aj samotného detektíva. Nový hlas mu pristane a ozvučenie ďalších postáv je v niektorých prípadoch lepšie, inokedy horšie. Hudba je ťažká, snaží sa byť neustále tajomná a dramatická, čo ale chvíľami pôsobí až zbytočne depresívne. Celková atmosféra je však dobrá a tvorcovia sa naozaj snažili. Plusom pre mnohých hráčov na PC sú kvalitné české titulky.

Diablova dcéra je solídnym prírastkom do kolekcie Holmesových dobrodružstiev, i keď dosť nápadne pripomína predošlú časť. Tentoraz to však už nie je detektívka v tradičnom ponímaní, hoci vyšetrovanie stále hrá prím.  Pokojne môžeme hovoriť o akčnej adventúre, ktorá chvíľami celkom zabudne na „adventúrenie" a tlačí sa medzi akčné tituly, kde jej to nie vždy pristane. Pre hru je príznačné množstvo QTE a minihier, medzi ktorými vyniknú hlavne tie logické. Našťastie sa nestratili ani detektívne prvky, ako je vytváranie profilov osôb, dedukcia,  rekonštrukcia udalostí a hľadanie stôp. Je z toho mix, ktorý má niekoľko prímesí a určite sa oplatí zahrať, ale možno nie všetko v hre vám zachutí, navyše vo finále už jej dochádza dych.