Návraty bývajú príjemné. Platí to aj vo svete videohier. Tešili sme sa aj na návrat kozákov, pretože táto strategická séria nás v minulosti bavila. Cossacks 3 je tu, ale hra neprišla s veľkou slávou, ale skôr nenápadne, potichu, akoby sa bála vzbudiť veľkú pozornosť. Dokonca tu ešte nemáme ani príliv recenzií, ktoré sa obvykle objavujú už v deň vydania vychytených hier. A pritom tvorcovia poskytli novinársku verziu, ktorá sa objavila o niekoľko dní skôr. To všetko naznačuje, že s touto hrou niečo nie je v poriadku a možno nie je tým, čím by sme chceli, aby bola.

Úvodom sme vás možno trochu vystrašili, ale nemusíte sa báť, Cossacks 3 nie je vyslovená pohroma, ale miestami to v hre naozaj škrípe. Bez zbytočných prieťahov vám prezradíme, že je to zábava, ktorú ale narušujú nedostatky, bohužiaľ, také príznačné pre mnohých vývojárov z rusky hovoriacich krajín - v tomto prípade z Ukrajiny. Chlapci z GSC Game World sa snažili, ale to, čo miestami pokazili alebo nedotiahli, sa bude plátať ešte dosť dlhý čas - ak to teda jedného dňa má byť stratégia, akú hráči naozaj chcú.

Hlavným lákadlom hry sú historické ťaženia zo 17. a 18.storočia. V štandardnej verzii hry je ich okrem tutoriálu päť, v Deluxe edícii o jednu viac, čo síce znie dobre, ale každá obsahuje len hŕstku misií. Niektoré misie sú náročnejšie, iné menej, ale celkovo zaberú dosť času, takže sa nemusíte báť, že ich budete mať za sebou po dvoch večeroch. Pohľady do dejín rôznych národov sú obohatené symbolickými príbehmi podávanými vo forme jednoduchých textových okien. Vyskakujú priamo uprostred obrazovky a občas ponúkajú možnosť voľby. Žiadne predelové scény alebo pokročilé dialógy nečakajte.

Náplň samotných misií je vcelku pestrá a obvykle musíte splniť hneď niekoľko úkonov, kým to zavŕšite víťazstvom. Treba dobýjať nepriateľské tábory, brániť mesto, doručiť tovar a získať si spojencov. V niektorých scenároch staviate a rozvíjate kompletné sídla, v iných máte možnosť obmedzenej výstavby, napríklad bez  dôležitého mestského centra a len s niekoľkými osadníkmi. A sú mapy, kde nestaviate vôbec a čakajú vás rovno epické bitky s pripravenou armádou, ktorú už len musíte správne viesť a usmerniť. Po obsahovej stránke je to fajn a celé si to užijete vďaka manažmentu osídlenia a hlavne pôsobivým bojom.

Výstavba a rozširovanie vášho mestečka je klasika. Základom ekonomiky je mestské centrum, odkiaľ vypľúvate sedliakov a posielate ich do baní dolovať zlato, železo a uhlie, do lesa rúbať drevo a niekde poblíž rozbíjať kameň. Postavíte mlyn, okolo ktorého rastie obilie, ktoré, mimochodom, treba nechať dozrieť, kým ho môžu osadníci pokosiť a občas znovu zasiať. To vám úplne stačí na produkciu jedla, ale prípadne môžete využiť aj rybolov, ak je nablízku voda a možnosť postaviť prístav.

Nasleduje kováčska dielňa, baraky na pechotu, stajne na jazdu a budova na výrobu delostrelectva. V týchto vojenských objektoch priamo produkujete rôzne jednotky a každému druhu viete osobitne vylepšovať útok a obranu. V akadémii môžete investovať do zaujímavých vynálezov, ktoré zvýšia produkciu, účinok zbraní, ale napríklad aj vynájdete balón, vďaka čomu sa vám odkryje celá mapa. Je to cenný vynález, pretože permanentne vidíte všetko ako na dlani - vrátane pohybu nepriateľov. Inak sú územia mimo dohľadu vašich jednotiek a budov zahalené v tme. A potom je tu budova diplomatického centra, ktoré je vlastne náborovým centrom žoldnierov. Nechýba tržnica na výmenu surovín, chrám na kňazov - liečiteľov a možnosť postaviť obranné veže a drevené alebo kamenné hradby. 

Väčšinou stačí postaviť vyvážené sídlo a potom už len občas niečo pristavať či vylepšiť, všetko už funguje prakticky samo. Dôležité je mať čo najviac úžitkových budov, pretože potrebujete extrémne množstvo surovín na produkciu jednotiek, ale aj ich udržiavanie. Navyše kanóny neustále spotrebúvajú pri streľbe železo a uhlie. Podobných zaujímavých detailov, ktoré odlišujú Cossaks od  konkurencie, nájdete v hre plno a to ako v ekonomike, tak aj vo vojenskej oblasti.

Boje a spravovanie armád majú svoje osobité čaro. Bojuje sa so stovkami, ale neraz aj tisíckami vojakov, čo znamená, že ich (po jednom) musíte produkovať prakticky neustále a ako na bežiacom páse. Lenže niektoré druhy vylezú z barakov rýchlejšie, iným to trvá dlhšie. Určite vám napadne postaviť viac rovnakých vojenských budov, čo je síce dobrý nápad, lenže každá nová stavba rovnakého druhu je podstatne drahšia. Takže si nemôžete dovoliť napríklad sedem stajní, lebo za ne už platíte extrémne sumy. V menu hry odporúčam nastaviť nekonečnú produkciu označených jednotiek, inak sa poriadne naklikáte a ako som už spomenul, posily aj tak potrebujete prakticky neustále.

Koordinovanie hotových jednotiek je pohodlnejšie vďaka ich automatickému zoraďovaniu do základných formácií, keď označíte a presuniete celú skupinu. Funguje tu akýsi zjednodušený Total War systém - jednu alebo viac skupín premiestnite na určené miesto pomocou šablóny s nákresom formácií. Ak však chcete permanentný oddiel s pokročilými formáciami, potrebujete aj veliteľa a bubeníka. Oddiel môže mať rôznu veľkosť, vyžaduje však určitý počet mužov (36, 72...) a aj keď sa to zdá zložité, funguje to jednoducho. Keď je nablízku dostatok vojakov rovnakého druhu a bubeník, kliknete na menu veliteľa, zvolíte mužstvo a všetko sa to pekne dá dokopy. Oddiel sa dá kedykoľvek rozpustiť alebo doplniť, ak sú nablízku ďalší vojaci.

Priamo v boji sa vojaci (ak nestanovíte, že majú držať pozíciu) hrnú na nepriateľa bez ohľadu na formáciu a neraz je to poriadna mela. Vyzerá to však efektne, keď sa miešajú husári či kozáci so šabľami s mušketiermi a k zemi vo veľkom padajú desiatky až stovky tiel. A svoje spravia aj delá a kanóny, ktoré niekedy zabijú jedného vojaka, inokedy niekoľkých a neraz aj minú cieľ, hoci je to aj veľká budova. To ale pôsobí realistickejšie, ako keď majú všetci v iných hrách stopercentnú mušku. Čo už tak realisticky nepôsobí, je fakt, že artiléria strieľa bez obsluhy. Fyzika nie je najhoršia, ale napríklad po strelách nezostávajú krátery ani nezvalia zasiahnutý strom, hoci inak pekne vidieť deštrukciu budov a hradieb.

Vyslovenou slabinou je naozaj chabá umelá inteligencia. Nepriatelia síce niekedy podniknú neočakávané útoky, ale často nepohnute stoja a nechajú sa ostreľovať z diel. Alebo urobia nejaký nezmyselný presun či sa hromadia na určitých miestach a len vyčkávajú. Ak do nich však zabŕdnete, začnú byť aktívnejší. Ale zázraky od nich aj tak nečakajte -  ich sila nespočíva v inteligencii, ale v obrovskom počte. A to je aj spôsob, ako vyhrať - niežeby ste vôbec nepotrebovali rozmýšľať a taktizovať, ale najlepšie funguje vytvorenie mega armády, ktorá zroluje všetko, čo jej príde do cesty. Napriek tomu - alebo práve preto - vyzerajú boje dobre. Neraz sú naozaj epické a keď sa mlátia a ostreľujú nekonečné množstvá „pandrlákov" a hemží sa to ako v mravenisku, je to pôsobivé.

Pri dobýjaní miest nemusíte všetky budovy zničiť (len artilériou a explozívnymi zbraňami), ale mnohé z tých základných sa dajú obsadiť a prevziať - rovnako ako nepriateľské delá, a dokonca osadníci. Stačí, keď vaše jednotky stoja blízko nich a v dosahu nie sú nepriateľskí vojaci. Schladiť vás môže vyhľadávanie posledného nepriateľského vojaka na mape, ktorý bráni tomu, aby vám hra pripísala konečné víťazstvo. Nejaké tie menšie neduhy, ktoré sme už spomenuli aj vyššie, by sme hre určite prepáčili, v konečnom dôsledku prevláda to dobré a pozitívne. Dá sa zmieriť s tým, že po skončení misie  nemôžete okamžite „vliezť" do ďalšej, ale hra vás vždy vyhodí do základného menu, odkiaľ sa musíte preklikať späť ku kampaniam. 

Viac vás rozladí, že ak v misiách nedodržíte určité, zdanlivo bezvýznamné kroky alebo ich nevykonáte v  istom poradí, hra sa neposunie do ďalšej fázy. To znamená, že sa nič neudeje, kým neprídete na to, čo ste prehliadli. Napríklad hoci ste cieľové mesto ste už dávno dobyli a na nejakej lodi, ktorú ste neodložili na určitom mieste, vôbec nezáleží, hra od vás požaduje, aby ste to vykonali. Až potom vám prizná víťazstvo. Delá na pobreží nie sú schopné strieľať na lode, ale keď im označíte len oblasť a nie konkrétny cieľ, dokážu plavidlá potopiť. Podstatne závažnejší je bug, pri ktorom hra na tom istom mieste na mape vždy spadne, ak tam prídete s armádou z určitého smeru.

V deň premiéry nefungoval multiplayer, dnes už však beží, a tak sa sedem (prečo sedem?) hráčov môže stretnúť na jednom bojisku a vybrať si spomedzi dvanástich hrateľných frakcií. K hre priložený editor je ale stále nedotiahnutý, chýbajú tam základné položky a momentálne je nepoužiteľný. Je vidieť, že tvorcovia na poslednú chvíľu dolaďujú, čo sa dá, ale aj tak budú potrebné ďalšie záplaty.