Retro je v móde, no v prípade tejto hry je to tak trochu už dvojnásobné retro. Joakim Sandberg a vydavateľ MP2 Games po niekoľkých rokoch priniesli svoju akčnú platformovku v automatovom štýle aj na aktuálne platformy Nintenda. A nielenže hra vyzerá retro. Port pre Nintendo vychádza až 8 rokov po pôvodnom vydaní, čo je teda naozaj veľký odstup. Na druhej strane však dokazuje, že sa pred tými 8 rokmi podarilo priniesť naozaj zábavný a nadčasový titul, ktorý stále funguje. A rovnako ako vás na ňom budú stále baviť tie isté veci, bude vám aj prekážať presne to isté, čo ste ťažko prehrýzli predtým.

Ak je pre vás hra novinkou, o to lepšie, aj keď okrem zábavy musíte počítať aj s niekoľkými nedostatkami. Aj napriek tomu je ale Noitu Love: Devolution titulom, ktorý zaujme na prvý, druhý a aj tretí pohľad. Je to napríklad aj názvom. Čo vám vznikne, keď ho prečítate odzadu? Takto nenápadne produkt hráčom predostiera svoju premisu, ktorá pre samotné hranie nie je nijako zvlášť dôležitá, ale musíte mať predsa nejakú zámienku na to, aby ste hromadne likvidovali stovky nepriateľov. No nie?

Hra je pokračovaním akčnej retro platformovky takej obskúrnej, že ak ste o nej doteraz nepočuli, je to normálne. A aj keď na jednotku príbehovo nadväzuje, ak to nebudete brať príliš vážne, nebude pre vás neznalosť predchodcu prekážkou. Sto rokov po udalostiach jednotky sa vracajú známi nepriatelia, ktorí chcú opäť zničiť svet, no keďže starý známy hrdina už nejakú dobu leží pod zemou, na scénu musí nastúpiť nová nádej ľudstva, ktorou je hrdinka Xoda Rap. Tá sa ocitá v strede neľútostného boja proti hordám „enemákov" a v guláši s cestovaním v čase. To vám hra predhodí až v samotnom závere a nie je to zlý zvrat, len by sa možno skôr hodil do trochu inej hry.

Aj keď sa Noitu Love: Devolution javí byť jasným zástupcom 8-bitových akcií, má niekoľko vlastných špecifík, ktoré hru odlišujú. Podobné tituly sú šité na mieru klasickým gamepadom či ovládaniu na automatoch, no už PC verzia stavila skôr na ovládanie myšou. To puristov zo začiatku mohlo odradiť, no malo svoje kúzlo. Úrovne nijako nevybočujú zo štandardov stanovených side-scrolling mechanizmami, ibaže raz za čas nerolujú len zo strán, ale aj vertikálne. O to väčším prekvapením je práve ovládanie, ktoré s takýmito hrami rozhodne nemáte späté.

Možno to bude sprvu trochu boj so samotnou hrou. Recenzovali sme 3DS verziu a tam to je ešte o niečo väčší boj. Hra je typická dynamikou, neustále na vás útočia niekoľkí nepriatelia súčasne a zo všetkých strán, no vy nehráte na väčšom vrchnom displeji handheldu, ale hráte na spodnom, ktorý je dotykový. A práve možnosti dotyku tu hra využíva aj na ovládanie. Ľavou rukou svoje 3DS držíte a ovládate pohyb postavy. Pravou rukou potom po displeji čmárate príkazy pre jednotlivé akcie, ako je jednoduchý útok, silnejší útok či dokonca štít, ktorý vás na určitom mieste displeja ochráni pred útokmi nepriateľov.

Avšak pri tom všetkom, čo sa na obrazovke deje, je to naozaj pomerne náročné. Ťuknutie niekam na displej totiž označuje aj smer útoku. To isté platí pre potiahnutie na nejaké miesto na displeji. Nemusím asi rozpisovať, že sa často budete pliesť a nevykonáte takú akciu, akú by ste chceli. Ale to vám nevadí, stále si užívate boj a hrateľnosť, v ktorej sa neustále niečo deje. Nad tým, že vás to občas stojí kúsok života, mávnete rukou. Časom si to osvojíte a zvládnete aj náročné situácie, kedy musíte počas akcie presne skákať pomedzi všemožné prekážky a popritom bojovať s nepriateľmi zo všetkých strán.

Nepriateľov je tu naozaj mnoho druhov a každé zo siedmich prostredí má svojich vlastných. Niektorí sú skôr tradiční a jednoduchí, iní sa skrývajú za delom, ďalší útočia zhora a pri niektorých tú ranu občas musíte schytať, aby ste sa dostali cez ich obranu. Krásne zodpovedajú dobre navrhnutým prostrediam, ktoré vás oslovia aj svojou rôznorodosťou a pestrosťou, pričom tu a tam badať jasné inšpirácie v niektorých klasikách z dôb dávno minulých. Nemusíte sa ale báť, že by hra niekedy spadla do stereotypu. A nielen to.

Hra dokáže aj prekvapiť, a to najmä v skvele navrhnutých súbojoch s bossmi. V rámci levelov občas narazíte aj na silnejších nepriateľov a po prvý raz si možno myslíte, že už to je boss. No opak je pravdou. Práve na tých sa totiž originalitou a nápadmi nešetrilo. Každý zo súbojov je svojský, musíte spoznať slabé miesta protivníkov a aj schému útoku a obrany, no a popritom si užívate, že jeden boss pripomína rytmické hry, iný zas ruskú ruletu alebo televíziu. Len je smola, že sa autori nepopasovali s nastavením náročnosti, ktorá krívala už v pôvodnej verzii. Celá hra je dosť ľahká, no záverečný boss vám dá poriadnu facku. Keby to radšej tvorcovia postupne stupňovali, dojem by bol lepší.

Audiovizuálna stránka ulahodí oku, ak máte radi retro a s nostalgickou slzou v oku spomínate na doby 8-bitov. Tam niet čo vytknúť. Hra zaujme aj nízkou cenovkou, no ani tá nevyváži krátku hernú dobu, ktorá je niekde okolo hodiny - jednej hodiny. Áno, k hre sa dá vrátiť, vyskúšať niečo nové, zvýšiť obťažnosť, či si vybrať inú postavu, no to majú byť len bonusy. 8.99 €  nie je veľa, no aj tak by ste za to chceli o niečo viac. No to je asi jediná veľká chyba Noitu Love: Devolution, čo je inak skutočne kvalitná hra, ktorá si určite zaslúži viac pozornosti, ako sa jej pravdepodobne dostáva.