Dočkali sme sa. Je tu rok, v ktorom sa Ubisoft rozhodol nepustiť do obchodov ďalšie pokračovanie Assassin's Creed série a jesennú sezónu zastupuje len jedným titulom. Tým je práve pokračovanie hackerskej akcie Watch Dogs, ktorá sa dostala von po odklade ešte v prvej polovici roka 2014. Ubisoft však už pred vydaním hry tušil, že jeho plán s novou značkou nevyjde úplne podľa predstáv a internet sa začal prevracať hore nohami. Hra totiž na tom po technickej stránke nebola vôbec dobre, objavilo sa viacero chýb a navyše vizuálna stránka nebola na tom ani zďaleka tak, ako autori prezentovali pred vydaním. Postupné znižovanie kvality grafiky fanúšikov veľmi rozhnevalo a situáciu sa snažili riešiť po svojom - vlastnými úpravami. Po oznámení Watch Dogs 2 len krátko pred tohtoročnou E3 tak bolo každému jasné, že Ubisoft bude musieť tentokrát poriadne zabrať a podobným chybám sa oblúkom vyhnúť. Ak totiž chce so značkou pokračovať aj po druhej časti, nemá veľmi na výber.

Vo Watch Dogs 2 sa príbeh posúva z betónovej džungle Chicaga do rozmanitých slnečných oblastí San Francisca. Konkrétne ide o štyri lokality - Silicon Valley, Oakland, Marin a priamo San Francisco. Každá z týchto lokalít má svoje vlastné črty, odlišuje sa okolitým prostredím, samotnými stavbami a štýlom života jej obyvateľov. S novým prostredím musí, pochopiteľne, prísť aj nová hlavná postava, ktorou je Marcus. Ako Afroameričan to v Spojených štátoch nemal vždy jednoduché, no o tom hra tentokrát vôbec nebude. Marcus je totiž šikovný, inteligentný a hlavne dobrý hacker. Je členom rebelantskej jednotky, ktorá sa snaží zastaviť korporácie pred aplikovaním moderných technológií na získavanie všetkých údajov o obyvateľoch, ktoré majú byť zneužité na protiprávne účely.  

Rebeli si hovoria DeadSec a ich jadro pozostáva zo štyroch členov, ktorí predstavujú zaujímavý mix osobností. Okrem Marcusa je v hre šialený a impulzívny Wrench, inteligentná Sitara, ktorá sa snaží prinášať nové nápady, no a nakoniec bojazlivý Josh, ktorý zase zvládne a vyrieši každý problém pomocou klávesnice. Ubisoft vo Watch Dogs 2 celkom očividne nechcel nič riskovať, stavil na istotu a pustil sa tvrdo do vytvorenia hry, ktorá mala vyjsť v podobnom duchu pred dvomi rokmi.

Už na základe kombinácie postáv sa dá predpovedať zaujímavý príbeh. A aby sme zbytočne nechodili okolo horúcej kaše - práve príbeh je na tom prekvapivo dobre. Tvorcovia sa snažili skombinovať vážnosť problémov riešených vo svete Watch Dogs 2 s vtipnými pasážami a zaujímavými úlohami. Vašou veľkou métou je šéf obrovskej technologickej korporácie Blume, ktorá sa snaží presadiť hi-tech riešenia a pozdvihnúť životnú úroveň vďaka moderným technológiám. Samozrejme, technológie sú budúcnosť, a tak ich rozšírenie nebolo veľmi problematické. Za inteligentnými riešeniami sa však skrýva ďaleko viac ako iba zjednodušiť život a priniesť ľuďom lepší kontakt so svetom.

Trójskym koňom je centrálny operačný systém ctOS, ktorý je zároveň stavebným kameňom každého elektronického zariadenia. Ako som však spomenul už vyššie, práve vďaka tomuto systému sa Blume dokáže dostať k citlivým údajom obyvateľov mesta, ktoré následne využíva tak, ako by si to nikto z nás naozaj neprial. Watch Dogs 2 teda opäť otvára tému, ktorá nie je vôbec nereálna, každopádne teraz sa do tejto nepríjemnej, vymyslenej reality dostávame v solídnom prevedení.

Základom je otvorené mesto, ktorého ulice sú prepletené úlohami a rôznymi činnosťami. Príbehová časť vo Watch Dogs 2 pozostáva z hlavných a aj vedľajších misií, pričom kým sa dostanete len cez hlavný príbeh k záverečným titulkom, zaberie vám to minimálne pätnásť hodín. Vstupnou bránou do mesta je váš telefón, ktorý je upravený tak, aby bol stále pripojený k DeadSecu. Práve z telefónu si teda vyberáte celkom ľubovoľne tie misie, ktoré chcete aktuálne hrať. V jednom zozname sa vám tak zobrazia spolu, bok po boku, hlavné/vedľajšie úlohy, ktoré väčšinou pozostávajú z viacerých častí. Ako príklad môžem uviesť situáciu, keď sa v meste odohrala ďalšia nelegálna činnosť a vy ju musíte vyriešiť. Ako prvé teda musíte prísť na to, kto je za tým, následne prísť páchateľom na stopu a nakoniec ich zastaviť. Za každú dokončenú časť získate odmenu. Pre vás je dôležité hlavne získanie väčšieho záujmu obyvateľov o vašu skupinu a tým šírenie osvety.

Stavba misii je v hre taktiež veľmi dobre zvládnutá. Síce tu robíte od začiatku až do konca v podstate stále to isté - beháte po mape, zneškodňujete nepriateľov, hackujete počítače a získavate dáta - ale situácií, kedy ma hra vyslovene nudila, bolo naozaj minimum. Variabilita činností, riešenie rôznych situácií, skvele zvládnuté postavy, neustála obmena prostredí vďaka veľkým lokalitám a kontakt s novými postavami zabezpečuje, aby ste sa nenudili. Pocit repetitívnosti sa však začal stupňovať niekde pred koncom hry, a to pre stále totožný typ „puzzle" prvkov. Na získanie prístupu do určitých serverov totiž musíte správne pospájať odbočky obvodov, aby sa dostali informácie až k danému serveru. Zo začiatku je to sranda, ale postupom času sa obťažnosť a najmä rozsiahlosť zvyšuje, takže aj keď vás to baví, keď riešite asi dvadsiatu „skladačku", hranica medzi zábavou a podráždenosťou je už veľmi tenká. 

Aby bol zabezpečený dostatok vedľajších činností v meste, so svojou postavou môžete chodiť do obchodov a kupovať jej nové oblečenie. Kaderník a ani posilňovňa tu síce nie je, no namiesto toho tu nájdete vedľajšie úlohy v podobe pretekov s elektrickými motokárami či motokros. Pri týchto lákavých aktivitách si tak môžete kedykoľvek vyvetrať hlavu a aspoň na chvíľu sa odpútať od svetových problémov. Hra, samozrejme, ponúka aj iné vedľajšie úlohy, ktoré sa občas stavajú na úrovne hlavných. Je ich tu však dosť, čo potvrdzuje aj herná doba. Ak totiž plánujete dohrať Watch Dogs 2 na sto percent, vyčleňte si na to aspoň 25 hodín. Hra vás ani nemusí nútiť urobiť niečo mimo hlavnej náplne, rozhodnete sa pre to aj sami.

Okrem už spomínaných vedľajších úloh sa ďalšie činnosti spájajú priamo s vašou hernou postavou a jej skúsenosťami. Marcus svoje schopnosti vie rozvíjať cez získané body za splnené misie. Tie sa líšia z misie na misiu, no tieto body sú vám nanič, ak nemáte k dispozícii potrebné plány. Niektoré vylepšenia pre vaše hackerské možnosti si odomknete aj bez nich, respektíve ste potrebné plány pozbierali možno aj nevedomky, no pre tie hodnotnejšie sa budete musieť vydať na ďalšiu nebezpečnú výpravu. Schopnosť nabúrať sa do vrtuľníkov či vypnúť bezpečnostné zariadenia sa vám neraz hodí.

S technológiou 3D tlače sa teraz stretávame čím ďalej tým častejšie, no vo Watch Dogs 2 ide o úplne bežnú vec. Priamo v základni DeadSecu totiž nájdete výkonnú 3D tlačiareň, v ktorej si môžete za získané peniaze vytlačiť rôzne zbrane či veľmi cenné zariadenia. Vaše základne sa postupným hraním ďalej rozširujú po celej mape, čím získavate možnosť rýchlejšieho presunu medzi bodmi v okolitom prostredí. Každopádne v spomínanej tlačiarni dostanete na úvod zadarmo auto na diaľkové ovládanie, ktorým sa dostanete na miesta, ku ktorým Marcus neprelezie, prípadne je to veľký pomocník pri vchádzaní do lokalít, ktoré sú priveľmi strážené. Veľkou výhodou je, že s týmto autom dokážete hacknúť niektoré zariadenia aj fyzicky. Ďalšou vychytávkou je dron, ktorý síce nie je vhodný na fyzické nabúravanie do systémov, no poskytne skvelý rozhľad nad okolitým prostredím a prehľad nad aktuálnou situáciou. Možno je škoda, že práve zbrane v hre môžu pripadať skôr zbytočné. Využíval som ich v minimálnej miere, pretože vždy bolo lepšie riešiť misie potichu. Pri priamom boji nemáte veľkú šancu uspieť.

Umelá inteligencia nepriateľov je citlivá aj na takúto špecifickú techniku vo svojej blízkosti, no ak ju náhodu spozorujú, Marcus je stále chránený. Vo Watch Dogs 2 si môžete nastaviť úroveň obťažnosti od ľahkej po realistickú. Hru som hral väčšinou na strednej, no skúšal som aj realistickú, pričom ani pri tejto som umelú inteligenciu nedokázal vyprovokovať na základe zvukov. Pri najťažšej obťažnosti je ale AI celkovo háklivejšia na pohyb. Samotnej inteligencie to ale nepriateľom veľa nepridá, a hoci napríklad reagujú na mŕtvych kolegov, mobilizované hliadky nie sú nejako mimoriadne nebezpečné. Maximálne ma dostala situácia, keď som spustil obrovský poplach a hľadalo ma množstvo jednotiek vrátane privolaných posíl. No hneď ako sa poplach skončil, všetky hliadky sa behom sekundy skrátka vyparili.

Hrateľnosť je vo Watch Dogs 2 na dobrej úrovni. Hackovanie vozidiel, ľudí a nakoniec aj dopravy funguje akosi prirodzene, no a pri streľbe si môžete v nastaveniach sami zvoliť, či chcete mať aktivované automatické mierenie alebo nie. Jazdný model nie je výrazne prepracovaný, no svoj účel plní obstojne. Čo si autori mohli odpustiť, je pohľad z kokpitu auta, ktorý vyzerá komicky a z môjho hľadiska je absolútne nepoužiteľný. Kamera je takmer nalepená na volante, váš rozhľad je minimálny, čo v kombinácii so základným jazdným modelom nepôsobí dobre ani ako žart. O podobnom nedostatku zo strany tvorcov by sa dalo hovoriť aj pri niektorých zvukoch áut. Okrem hry pre jedného hráča je v ponuke aj multiplayer a kooperácia priamo v príbehových misiách. Práve multiplayer som však nemal možnosť vyskúšať, pretože kvôli problémom sa Ubisoft túto časť hry rozhodol dočasne vypnúť.

Hru som hral vo verzii pre PlayStation 4, o ktorej sa už pred vydaním písalo v súvislosti s problémami so snímkovaním. Prepady tú skutočne sú, pričom najviac sú citeľné v meste pri rýchlej jazde. Vtedy hra viditeľne trhá, no ak mám pravdu povedať, nijako výrazne mi to nekazilo zážitok. Aj napriek tomu je to ale neprehliadnuteľný problém, ktorý by mal Ubisoft vyriešiť. Grafická stránka hry na PS4 je priemerná, a teda nijako neoslní, ale ani neurazí. Kedže ide o hru v otvorenom svete, zníženie grafických detailov a kompromisy vo všetkých aspektoch sú pochopiteľné. Napríklad také doskakovanie aj výraznejších objektov v diaľke nie je nič výnimočné, pričom podobne a ešte horšie je na tom LOD. Čo ma však vyslovene prekvapilo a nie je to ani tak problém výkonu, ale samotnej hry, keď som dorazil k bodu spustenia misie na aute alebo inom dopravnom prostriedku, po ukončení prestrihovej scény a opätovnom vrátení do hry bolo moje vozidlo fuč.

Ubisoft sa s Watch Dogs 2 snaží zbúrať všetky predsudky, ktoré vyvolal nie príliš šťastným vydaním prvého dielu. Bez váhania môžem povedať, že po hernej a príbehovej stránke sa to autorom tentokrát podarilo. Watch Dogs 2 naberá správne tempo už v úvode, ponúka zaujímavé postavy a solídne napísaný príbeh. Nechýba množstvo akcie, rozmanitých úloh a veľký otvorený svet, ktorý má čo ponúknuť. Hlavný príbeh sa mi podarilo prejsť za približne 17 hodín a San Francisco na mňa stále čaká s ďalšou porciou obsahu. Dobrý dojem z hry sťahujú dole technické problémy a nefunkčný multiplayer (ďalší patch by ho mal opraviť a znovu spustiť).

Update: Čo sa týka PC verzie, optimalizácie sa nemusíte báť a grafika je veľmi dobrá. Rovnako ako ovládanie. Bližšie sme si o nej rozpísali tu.