Pri pohľade na obrázky zo stratégie Transport Fever sa nejednému milovníkovi transportných hier rozžiaria očká nadšením. Porovnávanie s fenomenálnym Transport Tycoonom a prebranie pomyselného žezla novým kráľom sa priam núka, no bola by veľká chyba, ak by sme sa do handrkovania o tom, ktorá hra je lepšia, vôbec pustili. Napriek tomu, že kultový status legendy ostáva neohrozený, pri hraní Transport Fever sme sa bavili, hoci to občas škrípalo a lial sa z nás pot. Už len preto, že hra viac ako na navrhovaní optimálnych dopravných spojení tvrdo trvá na presnom dodržiavaní logistiky. Takže sa uberá iným smerom ako dodnes uznávaný a Transport Tycoon.

Ale dobre, poďme od začiatku. Sú tam vláčiky? Sú! A spájate koľajnicami rôzne body záujmu? Spájate! Takže by mohlo dôjsť k omylu, že máme vedľa seba totožné hry, no ono je to trochu viac zamotané. Tutoriál vás trochu ťažkopádne naučí, čo máte kde postaviť, kam kliknúť a čo za okná to na vás vlastne vyskakujú. Veľmi rýchlo zistíte, že počiatočnú neprehľadnosť vystrieda automatizovanie činností z vašej strany. Len tie okná by nemuseli vyskakovať, ako sa im zachce, hoci tu je možnosť ľubovoľne ich presúvať po celej obrazovke. Pochopením základov čo kde postaviť, ako naplánovať trasu a ktoré dopravné prostriedky použiť, sa to všetko len začína. Vy totiž viete, čo máte kde postaviť, ale treba rozmýšľať dopredu, či sa vám to vôbec oplatí a či sa po čase zo zarábajúceho exportu nestane čierna diera pre vaše bankové konto.

Základným charakteristickým prvkom hrateľnosti Transport Fever je, že všetko tu nejakú dobu trvá. Nestačí naklikať depá, nakladacie stanice či zastávky a s vytvorením ideálnej trasy a nakúpením dopravných prostriedkov čakať na zvyšujúce sa konto v banke. Teda ak sa nechcete rýchlo dostať do červených čísel. Verte nám, pri troche nepozornosti sa to stane a ani nepostrehnete, kedy sa vám z účtu stratili milióny. Nebudete vedieť prečo - len ste si odskočili na kávičku a vaše impérium sa zrútilo ako budúcoročný rozpočet nášho štátu v januári. Všetko niečo stojí, ale máme tu tycoon, takže je jasné, že platíte za vami postavené budovy (stanice, medzi ktorými prevážate tovar alebo ľudí, depá na rôzne druhy dopravy), cesty a koľajnice. K dispozícii máte železničnú, cestnú, lodnú a vzdušnú prepravu. Karty sú rozdané jasne: logistika a nutnosť dostať niečo z miesta A na miesto B.

Lenže ono to všetko niečo stojí a spraviť taký tunel vydrancuje nejednu kasu. Veď to poznáme, diaľnica do Košíc už roky stojí. Účty sa niekoľkonásobne predražujú a nutnosťou sa stane skúmanie terénu a hľadanie najvhodnejšej trasy, ktorá nemusí byť síce najkratšia, avšak na výstavbu lacnejšia. Tunely a mosty sú bezodnou dierou na financie. Nasleduje kúpa dopravných prostriedkov. Zaplatíte nemalý obnos pri ich zadovážení a taktiež pravidelne „cálujete" za ich údržbu. Nehovoriac o tom, že každý stroj má nejakú životnosť a vozový park je nutné po rokoch služby obmieňať. Už len preto, že plynúcim časom sa dostávate k modernejšej a tým pádom efektívnejšej výbave. Tieto princípy sú známe z hromady iných tycoonov: rušeň je rýchlejší, vagóny väčšie a vždy je predsa lepšie vymeniť koňmi ťahaný záprah za autobus.

Dôvod, prečo je Transport Fever hrateľnosťou odlišný od Tranport Tycoonu, je fakt, že nestačí postaviť stanicu k farme a ďalšiu k mestu či spojiť dve zastávky v strede obytnej zóny. Ak nebudete mať koho prevážať, nepomôže vám nič. Nájsť vhodné komodity je základom, rovnako prispôsobiť kapacity prevážaného tovaru. Ak vozíte surovinu do továrne, ktorá ju vyžaduje, je všetko v poriadku, no ak má plné sklady danej komodity a potrebovala by iné, vami vozený tovar neprijme a automaticky prerábate. Ani v lome neprodukujú viac rudy, ak sa im hromadí v skladoch. Nutnosť sledovania celej logistiky je kľúčová. Spočiatku však budete mať úplne iné problémy, a to naštartovať aspoň zopár trás, ktoré si na seba dokážu zarobiť. Vôbec sa nebude zaoberať prepravou lukratívnej suroviny z baní na jednej strane mapy do továrne na strane druhej.

Ak sa rozhodnete využívať už vybudovanú infraštruktúru (cesty), zistíte, že sú úzke a kým sa konské záprahy (pri začiatku, v polovici 19.storočia) niekam dostanú, nejakú chvíľu to trvá. Niekedy aj dve, tri, celú večnosť. A po celý čas sa musíte finančne starať o ich údržbu a platiť za vybranú časovú jednotku. Koľajnice? Dobre, to máte iste hlboko do vrecka, pretože naschvál vám v ceste stojí kopec. Obchádzať to a so súčasnou technikou doplácať na časovú penalizáciu alebo si to strihnete skrz a zistíte, že ste síce na druhej strane, no zadĺžení po uši? A potom znovu: lokomotívy niečo stoja, vozne niečo stoja, pravidelne platíte za ich údržbu. Zistíte, že každú investíciu si musíte premyslieť, aby vás nepoložila na kolená. Kým sa dostanete do kladných čísel a vaša virtuálna kasa bude po čase konečne aj prijímať, nielen rozdávať, potrvá to poriadnu dobu. Aj preto, že v Transport Fever všetko neskutočne dlho trvá.

Napriek maximálnemu zrýchleniu sú začiatky nesmierne nudné. Nemôžete príliš vyskakovať. Tak spojíte len tu lom a vo vedľajšom meste továreň. Kým sa všetko rozhýbe, len pomaly sledujete a odhadujete ďalšiu investíciu. Postupy sa, samozrejme, začnú opakovať, no stále nad vami visí hrozba obnovy dopravných prostriedkov. A čo ak dopyt po niektorej komodite poklesne na nulovú úroveň, vy si to nevšimnete a začnete prerábať behom chvíľkovej nepozornosti? Práve preto sa Transport Fever napriek vizuálnej podobe a zdanlivej zhodnosti žánru rozchádza s TT v nezanedbateľných maličkostiach s dynamicky meniacim sa dopytom a ponukou a nepovažujte ho za adekvátneho nástupcu.

Dobre, podnik sa vám rozbehne, zarábate, naliali ste si koňak a s cigarou v kútiku úst sledujete svoje fungujúce impérium. Čo potom? Zefektívniť to celé, samozrejme! Začnete zisťovať, že vláčiky sa občas správajú stupídne, vyžadujú uvoľnenú práve túto koľaj, hoci by stačilo prehodiť výhybku a vziať to alternatívnou cestou. Aplikácia semafórov nie vždy funguje a logistika kolosu sa začne zbytočne zamotávať. Niekedy to vyústi až do toho, že začnete mašinky manuálne zastavovať, otáčať ich (chvalabohu to ide jedným klikom, realitu tentoraz oželieme) a kvôli absurdnej prkotine investujete do síce finančne náročnejších, ale v konečnom dôsledku fungujúcich alternatív.

Jedným z najdôležitejších hodnotiacich bodov, ktoré v podstate rozhodujú o výslednej kvalite stratégie, je jej ovládanie a interface. Ovládacia lišta je umiestnená už tradične v spodnej časti obrazovky. Obsahuje všetko základné, no uvítali by sme klávesové skratky alebo konkrétne ikony, ktoré by sme si mohli vytiahnuť na inak prázdne miesta. Taktiež je po postavení konkrétnej budovy nutné znovu vchádzať do menu pri stavbe inej, napríklad pri budovaní ďalšej stanice. Viac nás hnevala neprítomnosť tlačidla späť (Undo), ktoré by sa hodilo hlavne pri výstavbe koľají. Ich stavenie je síce pomerne intuitívne a nemusíte klikať políčko po políčku, avšak niekedy sa nemusíte trafiť do finálneho miesta alebo zle kliknete, prípadne sa pôvodný návrh predraží. Lenže už bude neskoro, trať leží a ak sa vám nepáči, môžete ju (za poplatok) zbúrať.

Mnoho ovládacích prvkov a ikoniek je príliš miniatúrnych a každá nová ponuka sa otvára v separátnom a presúvateľnom okne. Je pekné, že môžete sledovať a vytvoriť si na hernej ploche raj plný okien sledujúcich vaše impérium, no na druhej strane musíte každé zavrieť. Niekedy je to otravné, no naopak sme kvitovali linkovanie dôležitých produktov, takže sa veľmi ľahko dostanete ku konkrétnym veciam. Len by to celé mohlo byť viac komfortnejšie a oku lahodiace. Občas sme nevedeli presne spojiť koľajnice, respektíve ich napájať, ale nie je to nič, čo by nespravilo zoomovanie a jeden-dva kliky navyše. Nechýba ani zásoba grafov, aby ste vedeli, kto kde a ako prerába, kde sú náklady vyššie ako tržby, vyťaženosť trasy a podobné chuťovky, ktoré vám poradia a názorne ukážu, ako na tom ste.

Presun do troch rozmerov kvitujeme, avšak roztomilosť napríklad takého druhého Railroad Tycoonu nám tak trochu chýba. Niežeby hra vyzerala zle, no presnejšie by sme vizuál popísali ako ten, ktorý neurazí. Krajinka je príliš sterilná a monotónna na to, aby sme sa kochali prírodnými úkazmi, v mestách je to zas síce viac rozmanité, no zároveň mŕtve a minimalistické. Izometrická grafika má jednoducho čosi do seba, ale ideme s dobou. Avšak výsledkom je to, že je hardvérová náročnosť niekedy zbytočne vysoká. Ozvučenie a hudba sú skôr nenápadné, ale preto, aby sme sa bavili, nepotrebujeme práve hviezdy, ale audio dostačuje obdobne ako video zložka.

Transport Fever je pokojnou a pomalou hrou. V kampani vás neotravuje konkurencia, dostanete úlohu a snažte sa ju splniť. Zadanie je vždy jasné, ale na to, aby ste boli úspešní, sa nemôžete hneď vrhnúť na primárny cieľ, ale treba si zarábať inými projektmi. Voľná hra dovoľuje mnoho nastavení a ak vás frustruje príliš obmedzené konto, je možné hrať aj so stále plnými vreckami. Možností na cestách, trati, vode či vo vzduchu je neúrekom. Modely jednotlivých strojov sú detailné, je ich mnoho, avšak škoda preveľká, že sa to pri vyššom množstve vozidiel hýbe na inak mŕtvych a prázdnych mapách omnoho ťažšie. Bádanie čo kde spojiť, na čo sa zamerať, ktoré linky kam presmerovať, kde investovať do modernizácie (napr. elektrifikácia železničných tratí a pod.), to všetko má svoje osobitné čaro.

Neustále musíte bdieť a sledovať, čo sa kde deje, preto je Transport Fever viac ako krásna stavebnica skôr manažérsky produkt. Dá sa na to pozerať, no ten opojný pocit dobre vykonanej práce ako pri Railroad Tycoone 2 či Transport Tycoone sme nemali. Ale hodí sa na dlhé zimné večery, hru určite skúste, len nečakajte náhradu legendy. Ak by sa vám málilo, komunita a priama podpora úprav sa už postará o doplnenie potrebného obsahu. Len sa netreba báť a pozvoľna sa musíte učiť princípy fungovania dopravnej spoločnosti, ktorá stojí viac na správnej logistike ako hrajkaní sa s vláčikmi. Na jednej strane škoda, na druhej tu máme biznis stratégiu, ktorá vám nič neodpustí, no, žiaľ, ani nič nevysvetlí.