Séria Darksiders sa, žiaľ, nikdy nedočkala takej hráčskej odozvy, ako by si zaslúžila. Prvý diel, ktorý vyšiel v roku 2010, bol vynikajúci, druhý z roku 2012 rovnako, hra sa ale príliš do mainstreamu nedostala, inak by sa na trojku nečakalo tak dlho. Možno vyjde tento rok a možno vôbec, uvidíme. Vo Vigil Games každopádne robia všetko preto, aby značku Darksiders vrátili do hry. V praxi to znamená, že aj keď nevychádzajú nové tituly v sérii, aspoň sa na trh vracajú tie staré, avšak po facelifte, vylepšené, vyčačkané, jednoducho remastrované. V prípade dvojky sa tak stalo pred dvomi rokmi v edícii Darksiders II: Deathinitive Edition a prvý Darksiders sa vrátil na sklonku minulého roka v mimoriadne podarenej Warmastered Edition.

Lebo Darksiders si jednoducho zaslúži, aby sa naň nezabudlo, respektíve aby sa k tomuto nedocenenému klenotu mohli vrátiť aj hráči na aktuálnej generácii konzol. Z hľadiska hrateľnosti sa totiž nič zásadné nezmenilo. Ak by Darksiders bol úplnou novinkou, celkom by zodpovedal dnešným herným štandardom. Je to hra síce možno troška ťažšia, avšak bohato sa odmeňujúca strhujúcim zážitkom. A vďaka Warmastered edícii už aj znova vyzerá dobre. Lebo vizuál je mimoriadne dôležitý kvôli téme, či presnejšie kvôli príbehu.

Príbeh je totiž vlastne sám osebe dosť slabý.  V jeho centre je personifikovaná vojna, jeden to štyroch jazdcov apokalypsy, volajme ho War, nie síce v tej podobe, ako sa objavuje v zjavení sv. Jána, ale sme vo videohre, nie na kurze religionistiky, takže žiadny problém. War ale, samozrejme, má problém, vynechali ho, obišli, oklamali, jednoducho nezapojili, tak sa rozhodne zapojiť sám. Na Zemi zvádzajú ľúty boj anjeli a démoni a treba nastoliť rovnováhu a tento jazdec tam zohráva rozhodujúcu úlohu, takže raz paktuje s jednými, raz z druhými, ale sleduje pritom svoje vlastné ciele.

No nič, Darksiders nie je hra o príbehu, ten je tam iba na to, aby vznikol priestor pre divoké akčné besnenie, ktoré musí hráča namotať a, samozrejme, musí to dobre vyzerať. Výborne, efektne, štýlovo, pastva pre oči, grafika, čo musí ohurovať, aby zamestnala hráča natoľko, aby príbehu vlastne nevenoval pozornosť. Lebo keby bol Darksiders filmom, nešlo by o subtílnu umeleckú psychologizujúcu drámu, tematizujúce existenciálne parametre o konca sveta, ale bol by to blockbuster plný efektov, v ktorom strieka červená a vybuchujú veci. Jatky.

Tento spôsob videohrenej zábavy potom môže zakapať na jedinú vec – ak teda nevyzerá hnusne, čo nevyzerá, veď sa remastrovalo - a to na prílišnú repetitívnosť a z nej prameniaci stereotyp. A tu sa Darksiders ukazuje vo svojej najväčšej sile. Vďaka RPG prvkom totiž treba zlepšovať schopnosti, riešia sa aj puzzle a logické hádanky, ktoré nie sú primitívne, ale ani sa pri nich dlho neskysne, a do tretice sa bojuje rôznymi spôsobmi. Tu sa seká mečom, tam sa hádžu veci, malé i väčšie a dôjde aj na streľbu, pričom oponentov je kopa a sú takí rozdielni, že na nich treba skúšať rôzne taktiky. Okrem frenetického boja tu teda máme aj krytie, nedá sa len tak vybehnúť na steč a dúfať, že už to nejako ustojíme. Neustojíme.

Prechod hrou je síce lineárny, avšak skutočnosť, že náročnosť dramaticky stúpa, núti hráča prehľadávať lokácie a vracať sa na miesta, ktoré už prešiel, lebo každá novo objavená vec môže potenciálne pomôcť v ďalšom boji. Ten je v každom prípade alfou i omegou Darksiders, ide totiž o jednu z nemnohých hier, ktoré sa na začiatku hrajú prakticky celkom inak ako na konci. Rozširujú sa bojové možnosti i spôsob presunu, pribúdajú vychytávky, Darksiders je jednoducho hra, ktorá až do konca prekvapuje novými možnosťami.

Jedným slovom: výborné. Plastický premenlivý herný svet meniaci rôzne prostredia, skvelý, rozvíjajúci sa bojový model, monštrá, na ktorých sa výtvarníci vyslovene vybláznili, hlavný hrdina, čo mu nechýba charizma a onen apokalyptický príbeh to tak akurát rámcuje, pričom nestrháva na seba pozornosť a nenúti hráča premýšľať o tom, aká je to vlastne hlúposť.

Mimoriadne príjemná je i skutočnosť, že hráči, ktorí už Darksiders jednotku vlastnia, majú túto graficky aktualizovanú verziu automaticky k dispozícii a noví hráči, ktorým Darksiders v čase svojho vydania unikol, si hru môžu zadovážiť za veľmi prívetivú sumu.

Nie je veľa hier na Sectore, ktoré by sme vlastne recenzovali trikrát, Darksiders však medzi ne patrí, a to hlavne preto, že naozaj ide o hru, ktorú jednoducho treba vyskúšať.