Séria Moto Racer je tu s nami už poriadne dlho, jej zrod si pamätáme ešte v ére prvej konzoly od Sony, pričom v tomto období sa na pultoch obchodov najviac ohrievala. Prvé dva diely série vyšli ešte na prvej konzole PlayStation a PC, pričom trojka sa pozrela iba na PC. Popri hlavnej - očíslovanej sérii sa do predaja dostali aj vedľajšie - Moto Racer World Tour pre prvú PlayStation, Moto Racer Advance pre Game Boy Advance a Moto Racer DS, ktorý sa ukázal Nintendo DS už v roku 2008. Hra sa v časoch minulých tešila veľkej obľube, a tak sa štúdio Anuman v spolupráci s vydavateľom Microids rozhodlio pre vytvorenie pokračovania, ktoré sa dostalo na aktuálnu generáciu konzol a PC. Prechod a obnovenie pôvodnej série zo zastaraného hardvéru na aktuálnu generáciu je pre vývojárov vždy niečo, čo nikdy nie je úplne jednoduché. A tak bolo jasné, že sa očakávalo, ako sa autori s touto úlohou popasujú tentokrát.

Moto Racer 4 kráča v šľapajách svojich predchodcov. Sú to šialené preteky, ktoré rozhodne nepripomínajú bežné okruhové súťaže. Je to typická hra s nervami a prekonávanie neprekonateľných rekordov, a to ako v kampani, tak aj v online časti, prípadne pri „blbnutí" s vašimi kamarátmi na rozdelenej obrazovke. Tvorcovia sa snažili pri vyvíjaní štvorky ponúknuť najmä to, čo pôvodné tituly robilo výnimočnými. Pocity z mojej strany sú skôr zmiešané, kedže štýl, ktorý hra prezentuje, pôsobí ako spred dvoch dekád. No ani po hodinách strávených na dvoch kolesách neviem, či išlo o zámer autorov, alebo nie.

Aj keď sú zrejme všetky hry predovšetkým o hrateľnosti, pri pretekoch a tituloch, kde sa rútime cestou vo vysokých rýchlostiach, to platí niekoľkonásobne viac. Moto Racer 4 dá pocítiť svoje špecifické ovládanie už na prvej zákrute. Rozhodne vám niekoľko minút potrvá, kým si naň zvyknete, no a niekoľko ďalších hodín sa budete zdokonaľovať a aj napriek tom nebudete stále dosť dobrí. V tomto smere sa tvorcovia držali starších titulov a je to aj cítiť. Fyzika je veľmi chabá, vo vzduchu prichádzate o desiatky kilometrov z vašej rýchlosti len tým, že pustíte plyn, ideálna stopa je striktne ideálna a ak sa jej nebudete držať, stratíte aj desiatky sekúnd, pričom turbo je kapitola sama osebe. Celý balík hrateľnosti, ktorý je ukrytý v Moto Racer 4 je podivný, cítiť z neho zastaranosť a je otázne, či to bol cieľ vývojárov, alebo ide iba o veľký omyl.

Čím viac času som strávil na trati, tým viac som mal pocit, že hrám hru zo začiatkov minulej dekády. A to práve kvôli štýlu hrateľnosti, ktorý dopĺňa aj niekoľko bugov či umelá inteligencia, ktorej by sa dalo vytknúť veľmi veľa. Práve staršie hry totiž boli špecifické tým, že sme pri dokončovaní jedného preteku vedeli stráviť aj niekoľko hodín. A to len preto, aby sme dokázali prísť na fígle, ktorými sa dá oklamať pochybný systém hry. Prípadne sme dúfali, že pomôžu náhody a čakali na to, kedy sa jazdec na čele zrazí s oproti idúcim kamiónom rovno pred cieľovou rovinkou, aby sme následne zlízali sladkú smotanu.

Práve toto definuje MR4 - trpezlivosť, pevné nervy a neustála snaha o víťazstvo. A ak to nejde, treba sa posunúť ďalej, odomknúť nových jazdcov, vylepšenia a skúsiť to znova. V hre je totiž dostupných viacero typov jazdcov, ktorí sú špecifickí svojimi prednosťami. Jeden môže byť rýchlejší a vie lepšie robiť triky, no iný zas má lepšie zrýchlenie a viac dokáže vyťažiť z turba. Každopádne na začiatku hry je vám k dispozícii len hŕstka z nich, pričom zvyšných si musíte odomknúť. A to práve v kampani.

Moto Racer 4 ponúka plnohodnotnú kampaň, ktorá pozostáva z niekoľkých tuctov pretekov. Tie sú rozdelené do viacerých kariet, pričom v každej z nich sa nachádza niekoľko druhov pretekov, ktoré sú ukončené veľkým šampionátom. V ňom sa jazdí hneď niekoľko okruhov, v ktorých získavate body za vaše umiestnenie a víťazom sa, pochopiteľne, stane ten, kto ich vyzbiera najviac. Aby ste sa však k tomuto šampionátu dostali, samozrejme, musíte dokončiť všetky ostatné preteky na danej karte. Celý systém hodnotenia je tu riešený vo forme hviezd - od jednej po tri - pričom váš cieľ si vyberáte už pred pretekom. Ak si teda zvolíte, že idete útočiť na prvé miesto, no skončíte na druhom, nesplnili ste úlohu. To hra automaticky berie ako prehru a udeľuje vám tri červené hviezdy.

Čiže rovnako ako môžete výhrou získať, tak môžete pri prehre aj stratiť. Hviezdy sú pritom pre vás dosť dôležité, kedže práve získanie určitého počtu hviezd je spolu s dokončením predchádzajúcej série pretekov podmienkou pre odomknutie tej ďalšej. Pri takomto type hodnotenia si teda dvakrát rozmyslíte, do čoho pôjdete a na čo ste dostatočne skúsení. Preteky pozostávajú z klasických časoviek, v ktorých musíte dosiahnuť určitý čas buď v jednom, alebo až troch kolách. Popasovať sa musíte aj s bežnými pretekmi proti umelej inteligencii a nechýba ani klasická eliminácia, kedy sa po určitých časových intervaloch vyhadzuje z hry ten, kto je v danom momente posledný. Moto Racer nie je ani tak o rôznych typoch pretekov, ako skôr o ich štýle a dizajne tratí. Na okruhoch na vás číhajú vysoké priepasti, dlhé visuté mosty alebo prekážky priamo v ideálnej stope. Hra vám navyše nič nedaruje a od začiatku je skutočne náročná. Získať tri hviezdy je v neskorších fázach hry na prvýkrát priam nemožné, kedže máte čo robiť, aby ste získali aspoň jednu.

Každé menšie zaváhanie sa kruto trestá a každá sekunda je pre vás zlatá, a to aj keď hráte o bronz. O to viac teda vedia nahnevať chyby samotnej hry. Neviditeľné steny, nezmyselné hádzanie späť na trať či nepochopiteľné pády sú naozaj momenty, za ktoré by ste najradšej vývojárov poslali skratkou niekam... Navyše sa mi niekoľkokrát stalo, že mi hra v polovici preteku zamrzla a spadla do menu PS4. A to ani nehovorím o umelej inteligencii, ktorá je viditeľne zvýhodňovaná. „Komické" sú situácie, kedy sa naťahujete o prvé miesto s jedným jazdcom. Ten však nabúra a vy si už myslíte, že takú veľkú stratu nebude vedieť dobehnúť a víťazstvo je vaše. No to je omyl. Do troch sekúnd ho máte opäť za chrbtom, ak teda na chrbát už nepozeráte vy jemu. Presekať sa kampaňou do úplného záveru vás bude stať nielen kopu nervov, ale aj strašne veľa času.

Pri každom preteku ale treba myslieť aj na to, že vás hra štedro odmení za získané skóre pri vykonávaní trikov. Ak dosiahnete potrebné skóre, dostanete dva body na vylepšenie vašich jazdcov. Systém ovládania motoriek sa obohacuje o nové prvky postupom v hre. Hraním totiž získavate nové znalosti v robení trikov a tiež vylepšenia, napríklad turbo, vďaka čomu budete vedieť premeniť na rýchlosť aj hladké pristátie na obe kolesá po veľkom skoku.

Multiplayerová časť je v hre skôr do počtu a aj keď ponúka niekoľko režimov, málokedy máte s kým hrať. Pri mojom pokuse s niekým sa spojiť som sa dostal do hry po približne 20 minútach čakania, a aj to som odjazdil dva preteky a súper sa odpojil. Hranie na rozdelenej obrazovke už má väčší zmysel a, samozrejme, aj využitie. Čo je ale nutné tiež spomenúť, Moto Racer 4 podporuje na PlayStation 4 virtuálnu realitu. Každopádne po tom, ako sa titul predvádza po technickej stránke aj pri normálnej hre a klasickej obrazovke, som možno aj rád, že som nemal možnosť skúsiť túto vymoženosť.

Moto Racer 4 síce beží na Unreal Engine 4, no grafická stránka je dosť biedna. Na hru sa dá pozerať, zvyknete si, no pri súčasnom štandarde grafického spracovania výrazne zaostáva za ostatnými hrami. Textúry sú veľmi jednoduché, nasvietenie je na tom podobne a o kvalite modelov motoriek, jazdcov či celých tratí ani nemusím hovoriť. Doskakovanie objektov a načítavanie textúr v „lepšej" kvalite tu nie je ničím výnimočným. Slabšia grafika však naráža aj na nie veľmi dobrý technický stav hry. Tá síce beží väčšinou pri 60 fps, no ak sa na obrazovke zjaví naraz viac jazdcov, snímkovanie často klesá výrazne nižšie, čo už naozaj nie je príjemné. Pozitívne je možno iba to, že sa to deje predovšetkým pri štarte a počas pretekov už len minimálne.

Ďalšie pokračovanie hry Moto Racer je dosť rozporuplné. Na jednej strane ponúka celkom slušnú porciu zábavy, ktorá vás pocitmi z hrateľnosti vráti o niekoľko rokov späť. To nie je vyslovene zlé, no množstvo chýb, umelá inteligencia, slabá fyzika a zastarané spracovanie po grafickej, ale aj technickej stránke z celkového dojmu poriadne uberá. Síce nejde o chyby, kvôli ktorým by sa hra nedala hrať, no vedia nahnevať. Každopádne ak dokážete prehryznúť tieto problémy, akceptujete slabšie grafické spracovanie a hrateľnosť spred niekoľkých rokov, zistíte, že sa v skutočnosti dobre bavíte.