Virtuálna realita sa rozbieha. Teda, aspoň to tak vyzerá a aj keď najväčšie firmy už priniesli na trh svoje produkty, na masy výraznejšie mieri zrejme iba PlayStation VR od Sony. Na to, kedy sa virtuálne okuliare stanú bežnou súčasťou výbavy každého hráča, si budeme musieť ešte nejaký ten čas počkať, ak teda vôbec také obdobie nastane. Väčšiemu rozšíreniu, samozrejme, bráni vyššia cena, no zároveň by hodnotu daného príslušenstva mal určovať aj softvér - hry, ktoré ho budú predávať. Medzi takéto tituly sa chce zaradiť aj Alice VR od poľských vývojárov Carbon Studio a snaží sa zaujať najmä pekným vizuálnym spracovaním a jednoduchou hrateľnosťou. A aj keď tvorcovia chceli vytvoriť titul, ktorý by mal patriť medzi tie kvalitnejšie s podporou virtuálnej reality, nečakajte žiadny rozsiahly zážitok.

Aby som to zbytočne nenaťahoval a išiel s kožou na trh - Alice VR sme nehrali so žiadnymi okuliarmi virtuálnej reality, ale na klasickom, plochom monitore. O tom, s čím máte Alice VR hrať, vás hra dostatočne oboznámi už v menu. Na bežnom monitore to však nijako neprekáža a smelo sa môžete pustiť do hry. Tá sa síce na prvý pohľad môže zdať iba ako obyčajný zhluk úrovní bez väčšej nadväznosti, no Alice VR ponúka aj príbeh. Na palube vesmírnej lode sa prebúdzate z kryospánku po tom, čo na lodi nastal poplach. Nemáte dostatok paliva na ďalšiu cestu, a tak sa musíte vydať na najbližšiu planétu a nejaké nájsť. Na planétu pôvodne idete s úmyslom palivo kúpiť od jej obyvateľov, no po príchode zisťujete nemilú skutočnosť, že je úplne prázdna, bez jedinej duše a jediné čo tu nachádzate, sú rôzne pozostatky robotov. Príbeh je síce jednoduchý, s jasným cieľom, no v tomto koncepte postačuje a plní svoju úlohu. Navyše sa tvorcovia pri tvorbe hry inšpirovali Alicou v krajine zázrakov.

Vďaka tomu, že je hra stavaná pre virtuálnu realitu, je jej ovládanie veľmi prosté a nikdy nič komplexné od vás nevyžaduje. Čo vás však možno ako prvé zaujme po jej spustení, je grafické spracovanie. Hra sa totiž začína v interiéri, na spomínanej vesmírnej lodi, kde je grafika skutočne na veľmi dobrej úrovni. Pôsobivé spracovanie, ktoré vás dostane hneď na začiatku, sa však z nejakého zvláštneho dôvodu postupne vytráca a úroveň Alice VR ide prudko dole. Hra pôsobí veľmi dobre na lodi, keď sa však dostanete na planétu, jej spracovanie je skôr chabé. Každopádne takáto postupnosť v hre je prítomná takmer v každom aspekte.

Z pohľadu hrateľnosti na vás tvorcovia nijako netlačia, nechajú vás prechádzať sa po chodbách lode, pričom vás doslova vedú za ruku až k správnym dverám. A toto neustále ukazovanie správnej cesty je prítomné v celej hre. K cieľu totiž vždy vedie len jediná cesta, ktorá je navyše jasne vyznačená. Napríklad v chodbe je prítomných viacero dverí, no tlačidlá pre otváranie sú vypnuté na dvoch, takže v podstate ani nemáte priestor na chyby. Princíp celej hry je postavený na objavovaní, stláčaní tlačidiel a lúštení menších hlavolamov. Jednoduchosť je, samozrejme, braná ako daň za virtuálnu realitu, kedže do komplexnejších hádaniek sa autori pravdepodobne púšťať nechceli. Predsa len na okuliare virtuálnej reality nemusia byť všetci hneď zvyknutí a príliš veľkými výstrednosťami by mohli autori mnohých odradiť.

V druhej polovici hry sa totiž budete musieť pohybovať nielen po rovnej zemi, ale aj po stenách, či dokonca dole hlavou, čo vo virtuálnej realite určite pôsobí veľmi dobre. Pri skúmaní prostredia sa veľakrát budete musieť dostať do stiesnených priestorov, pričom práve v takýchto prípadoch musíte využiť zmenšovanie Alice. Po jednom kliknutí sa vám svet okolo zdá obrovský a to, čo bolo predtým malé, je zrazu niekoľkonásobne väčšie ako vy. V inom momente sa však budete môcť zväčšiť do gigantických rozmerov, čo ako demonštrácia vo virtuálnej realite má patričný efekt.

Keď v hre pokročíte a dostanete sa na planétu, tam sa už dostaví pocit voľnosti, no ten je spočiatku iba naoko. Až v neskorších fázach hry prichádzajú situácie, pri ktorých sa môžete aj stratiť a na vyriešenie hlavolamov musíte zapojiť vaše mozgové závity. No aj to je iba také rozptýlenie, aby sa nepovedalo. Musíte si napríklad poskladať cestu alebo vyriešiť puzzle na spojazdnenie generátora. Celou hrou vás sprevádza hlas, ktorý vám dáva inštrukcie pri hľadaní palivových nádrží, teda presnejšie iba ich pozostatkov, ktoré je možné získať na planéte. Občas vo mne vyvolával pocit GLaDOS z Portalu, no v tomto prípade sa nesnaží o žiadne vtipy, iba vás veľakrát zneistí, či to, čo robíte, je naozaj správne. No môžete si byť istí, že áno.

Po príchode na planétu dostávate do rúk vozidlo, ktoré sa na PC ovláda trochu podivne, no vo VR by to zrejme malo väčší zmysel. Do vozidla síce nastupujete stlačením klávesu, no vystúpiť z neho môžete len stlačením tlačidla na palubnej doske. To isté platí pre naštartovanie, pričom tu nájdete aj dva prevody pre rýchlejšiu alebo pomalšiu jazdu. Podobné vozidlo môžete využiť aj v zmenšenom stave, no v orezanej verzii. Čo ma však nemilo prekvapilo, boli bugy, a to práve v súvislosti s autom. Ak jazdíte rovno a bez nárazov do skál, nič sa vám pravdepodobne nestane, no akonáhle prídete do kontaktu s okolím, začnú sa diať podivné veci. V tom lepšom prípade sa začne obraz mierne triasť, čo vo VR nemusí byť príjemné, no v tom horšom začne auto rotovať vo vzduchu a to už je extrém, ktorý by vám úplne s prehľadom vynahradil niekoľko hodín vo virtuálnej realite. Stalo sa mi aj to, že ma hra z auta vyhodila bez toho, aby som vedel dôvod, pričom keď som sa pozrel za seba, auto letelo niekde ďaleko za kopce. 

Alice VR rozhodne nie je hra, ktorú by ste si mali kúpiť, ak nevlastníte okuliare pre virtuálnu realitu. Ak však máte možnosť zahrať si ju s Oculusom alebo HTC Vive, ide o podstatne zaujímavejšiu záležitosť. Natíska sa však otázka, či sa oplatí obetovať sumu, za ktorú autori hru aktuálne predávajú. K záverečným titulkom sa totiž dostanete už po dvoch hodinách, ak ste dostatočne šikovní aj skôr, čo je skutočne málo. Navyše ak zoberieme do úvahy bugy, po Alice VR siahnite až potom, keď dostane nejaké záplaty a bude k dispozícii s výraznejšou zľavou.