Nadšenie vykračujúce si ruka v ruke s obavami sa nás držalo po celý čas od oznámenia tretej Syberie. Žiaľ, oprávnene. Nemusíme hneď ukazovať prstom na podivnú synchronizáciu pohybu pier s hovoreným slovom či kvalitu technického prevedenia hry - to prenecháme recenzentom z Youtube. Nová Syberia nás totiž sklamala tam, kde sme to od pôvodne dvojdielneho dobrodružstva vôbec nečakali, a to aj celkovo v atmosfére a príbehu. Ale poďme poporiadku.

Skôr, než sa presunieme do pitvania, pripomenieme si predchádzajúce dobrodružstvá nostalgickým fňukaním. Benoit Sokal, belgický autor komiksov, má špecifický štýl a v hernom prostredí to na projektoch, ktorých sa aktívne zúčastňoval, bolo veľmi dobre vidieť a cítiť. Alebo vy nepoznáte okrem Syberie napríklad Amerzone, Sinking Island či Paradise? Nie, skúste sa na ne pozrieť a budete cítiť, že ide o iné adventúry ako ich bežne poznáte. To, prečo sme sa platonicky zamilovali do Kate Walker, právničky z New Yoru pátrajúcej po poslednom pozostalom majiteľovi továrne na hračky, ktorú chce jeho zamestnávateľ pribrať do korporačného biznisu, sa vysvetľuje trochu ťažšie. Možno preto, že pôsobila ľudsky, nevyzerala ako sexbomba z pánskych časopisov a jej putovanie za mamutmi v spoločnosti automatona Oscara a staručkého Hansa bolo zvláštne romantické.

Cesta, na ktorú sa Kate vydáva, na začiatku vôbec nerozťahuje svoje krídla do epických rozmerov. Nezachraňujete svet a priľahlé galaxie, ale napriek tomu vás túžba po slobode ženie ďalej. Kate v prvej Syberii prichádza do francúzskej dedinky Valadilène a je svedkom pohrebu poslednej majiteľky továrne, Anny Voralbergovej. Na začiatku je Kate právničkou so všetkým, čo k tomu patrí. Cynická, s mobilom na uchu a rýchlym štýlom života v zálohe. Civilizačné choroby, ktoré si mi už ani neuvedomujeme, pretože ich považujeme za samozrejmosť, narazia na tvrdú stenu: odľahlá dedinka je iná, svojím spôsobom rozprávková, pokojná, čas v nej plynie rovnako rýchlo ako v rušných uliciach New Yorku, no každú sekundu si dokážete užiť. Atmosféra nás dostala, bolo to čarovné, hoci sme sa snažili len získať závet, chceli si spraviť len svoju prácu a vrátiť sa späť do reality tvorenej televíziou, multimédiami a neustálym zhonom a stresom.

Ťažko popísať presne ten dojem, ktorý prelomí bariéru medzi obyčajnou adventúrou - tú hráte, lebo je fajn, bavíte sa - a Syberiou, ktorá bola jednoducho iná. Čarovná, okúzľujúca, pokojná, ale zároveň fantasticky jedinečná. Ak chodíte radi na víkend niekam preč, ďaleko od každodennej civilizácie, kde odložíte mobilný telefón, odpojíte sa od všadeprítomných internetov, myšlienky na pracovné excely ponecháte doma na poličke a len si užívate prírodu, prostredie, pokoj. Miesta, kde sa nik neponáhľa a nie je tak bezpodmienečne nutné všetko okamžite spraviť. Poznáte to? Tak potom viete presne, o čom je reč. Taká bola a pre nás aj stále je Syberia. Obdobne jej pokračovanie. Ak ste predchádzajúce dva diely nehrali, rýchlo to napravte. Už aj preto, že Syberia 3 sa s ničím príliš netrápi a vrhne vás do deja bez akéhokoľvek vysvetlenia v momente ukončenia druhého príbehu.

Kate sa nachádza na okraji zamrznutého jazera v kóme. Kočovnícky kmeň Youkolov putujúci na obrovských snežných pštrosoch ju zachraňuje pred istou smrťou. Miestna šamanka Kate zbaví prvotného nebezpečenstva, no napriek tomu potrebuje hlavná protagonistka lekársku pomoc a prebúdza sa na nemocničnom lôžku v meste Valsembor. Netreba dodávať, že inšpirácia sovietskym industrializmom hrá v architektúre znovu prím a podľa toho to v špitáli aj vyzerá. Megalomské, chladné konštrukcie prevažne z betónu sú vo výraznom kontraste s kočovným životom Youkolov, ktorým sa snažíte pomôcť v ich putovaní - pštrosy môžu privádzajú svoje potomstvo na vybranom mieste a cesta k nemu nie je jednoduchá. Všetko sa točí okolo Youkolov a odpratávaní prekážok z ich cesty, niekedy až trochu nelogických či zbytočných.

Únik z nemocničného zariadenia vám predstaví všetko: spoznáte Kurka, vodcu karavány Youkolov, ktorému vojaci nepriamo amputovali nohu a čaká na protézu, no jej výroba sa naťahuje a vás navyše nechcú pustiť z ošetrovne. Liečebné metódy pripomínajú v niektorých prípadoch mučenie, doktorom nedôverujete, po krku vám ide nielen podivne despotický plukovník, ale aj súkromné očko z New Yorku, pretože je Kate obvinená z vraždy a sprenevery. Mnoho nechápete, ešte viac toho, žiaľ, nie je ani vysvetlené a nejedna postava je v deji zbytočne stratená, nevysvetlená, neskôr nezapájaná. Prečo to celé komplikovať, keď je ústredný motív niekde úplne inde a scenárista nedokázal pracovať so všetkými príbehovými linkami tak, aby ich aspoň trochu zamotal a potom víťazoslávne rozplietol? 

No ako sa postupne dostanete svojím dôvtipom na slobodu, prisľúbite Kurkovi pomoc. Do Valsemboru sa ale tak jednoducho nedostanete, najprv musíte pomôcť Youkolom so znečistenou vodou, ktorá ich drží v blízkosti mesta, zoženiete si priepustku do centra Valsemboru, kde urýchlite výrobu protézy, spoznáte kapitána obrovskej lode Krystal a zoženiete tak odvoz snežným pštrosom cez jazero, ktoré nezamrzlo. Plavba loďou prinesie ďalšie prekvapenie, kým zavítate do novej lokácie Baranour. Krajina okolo vás sa mení, za všetkým je v pozadí príbeh, ktorý robí prostredie smutným, depresívnym, ale napriek tomu v ňom nájdete aj tých správnych ľudí vykresávajúcich povestnú iskierku nádeje.

Ako sa príbeh vyvíja, natrafíte na stopy minulosti Hansa, jeho automatoni pomáhali v mestečku Baranour. Po nehode v jadrovej elektrárni, ktorú sa zodpovedné úrady snažili ututlať, sa evakuácia nepodarila podľa predstáv. Ale na to všetko si už prídete pekne sami. Vždy, keď sa posuniete smerom dopredu a vidíte sa bližšie k cieľu, vystúpi do popredia nečakaný problém, chytíte sa za hlavu a znovu sa pustíte do lúskania príbehu. Žiaľ, mnohokrát to pôsobí až príliš neprirodzene. Aby toho nebolo málo, riešenie problému ako takého nebýva príliš náročné, indície vám dajú menšiu nápovedu, čo máte robiť a len málokedy sa zaseknete. Horšie je, že sa od vás očakáva neustále presúvanie sa z jedného konca momentálne prístupnej oblasti na druhý a potom zas späť, znovu sa po jednom rozhovore vrátiť, niečo ísť niekam vziať, znovu zopakovať tortúru a takto si to ešte zopakujete len preto, aby sa spustila animácia.

Väčšinu času tak strávite paradoxne nie lúskaním hádaniek a namáhaním si šedej kôry mozgovej, ale behaním. Prostredie ako také má špecifický Sokalov štýl a je na čo sa pozerať. Napriek tomu je krajina okolo občas mŕtvejšia, než by sa na dnešnú dobu patrilo. Napriek tomu je Syberia 3 krásna hra. Ak ju teda sledujete na obrázkoch. Horšie je to v praxi. Nepochopte nás zle, stále je to Syberia, len to putovanie je niekedy až príliš únavné a pôsobí ako zbytočné naťahovanie času. Atmosféra predchádzajúcich dielov sa úplne nevytratila, avšak je zbytočne podkopávaná plytkejším príbehom a nepomáha tomu ani inak famózny Baranour, ktorého architektúra je skvelá. Poznáte Pripjať? Viete o čom je reč, takže od zábavného parku cez metro po historické centrum - to všetko je krásne, ale zároveň tak trochu stráca ducha Syberie. A stále len beháte tam a späť.

Všetko by sme to bez problémov akceptovali, nebyť problémov. Žiaľ, niekedy fatálnych a nie je ich len pár. Začneme technickým spracovaním: s Unity vývojári jednoducho nevedia pracovať. Niežeby po vizuálnej stránke bolo niečo so Syberiou zle, to si Sokal ustrážil, avšak rôzne technické chyby výrazne narúšajú a otravujú hrateľnosť. Hardvérová náročnosť je vzhľadom na výslednú kvalitu grafiky niekedy až neúnosná. Nahrávanie nových lokácií trvá často dlho, pohyb nie je vždy plynulý a hra občas spadne, dokonca nám raz úplne skolabovala poškodením súboru. Synchronizácia pohybu pier s hovoreným slovom bola kritizovaná ešte pred vypustením hry a nič sa nezmenilo. Ale do toho rýpať netreba, ide predsa o adventúru a nijako to adventúrenie nepoškodzuje.

Ani dabing na tom nie je práve najlepšie. Kate Walker berieme, ponechala si svojský, upokojujúci hlas. Avšak niektoré ostatné postavy sú na tom horšie - napríklad mladý hlas výrobcu Simona Steinera vôbec nekorešponduje s jeho stareckým vzhľadom. Pôsobí to ako päsť na oko - alebo skôr kliniec do ucha. Krásny rozprávkový príbeh sa triešti, vytrháva spoza obrazovky do krutej reality. Príkladov sa dá nájsť viac, ale radšej to zakončíme pozitívne. Hudba je znovu famózna: chorály, orchester, to všetko je vynikajúco skombinované a dáva atmosfére epický charakter. Napriek tomu, že sa vlastne na obrazovke nič nedeje, máte vďaka hudbe pocit z dobre odvedenej práce.

Čo si vyslúži maximálnu kritiku, je ovládanie. Hra nás už na začiatku upozornila na to, že si ju užijeme s ovládačom, čo pre adventúru nie je najlepšia vizitka. Princíp je totožný napríklad s Grim Fandangom či tretím Broken Swordom: pohyb postavy ovládate klávesami a k dispozícii je aj kurzor, ktorým beháte po obrazovke. Nefunguje to, ale vôbec a niekedy ani len trochu. Pohyb má istú zotrvačnosť, s ktorou musíte neustále počítať. Kate robia problémy schody a často sa len tak motáte okolo miesta, kde chcete skončiť. Pri zmene kamery musíte držať pôvodný smer a až potom ho modifikovať, inak sa postava otočí a ide späť, takže sa znovu prepnete do pôvodnej lokácie s inou kamerou.

Na tieto neduhy sme nadávali pred 20 rokmi pri prvých third person akčných hrách a je to tu znovu. Bežíte ku kamere, blik, pohľad sa zmení, teraz doľava, no to by ste len chceli, takže sa Kate zvrtne a už trieli späť. Navyše sa aktívne miesta objavia až v momente, kedy je Kate v ich blízkosti. Nájsť to správne miesto je niekedy nepríjemné a ak netušíte, že tam môže niečo byť alebo nenápadný biely bod prehliadnete, môžete sa zaseknúť. Napokon to skončí tak, že sa motáte všade okolo a čakáte, či vám na obrazovke niečo nevyskočí, ale kým sa postava zastaví, už je neskoro, takže sa musíte vrátiť, no to Kate nevie tak rýchlo. Samotný kurzor je navyše bielej farby, stráca sa na pozadiach.

V konečnom dôsledku sme často zápasili skôr s hrou samotnou, jej kostrbatým ovládaním, technickými problémami ako s rébusmi samotnými. Príbeh nemá dostatočný spád, aby dokázal tieto nezanedbateľné chyby posunúť do úzadia a neustále nás otravovali. Pritom je Syberia 3 celkom zaujímavá a aj zábavná adventúra. Len jej akoby došiel dych alebo sme očakávali, s podporou zaslepujúcej nostalgie, čosi pútavejšie. Keďže sa tvorcovia rozhodli do mechanických pohybov implementovať konzolové ovládanie a nemysleli na PC hráčov, musíte mnohé pohyby (otáčanie, posúvanie…) vykonávať pohybom myšky. Je to neuveriteľne otravné, neintuitívne a frustrujúce. Pri vyššie spomínaných situáciách je ponorenie sa do zápletky náročné a takmer nemožné.

Nemôžeme prehlásiť, že je Syberia 3 zlá hra. Nie je ani nekvalitnou adventúrou. Má zaujímavý príbeh, ktorý však, žiaľ, bez akéhokoľvek resumé pokračuje tam, kde pred 13 rokmi skončil. Ak by autori využili pôvodný engine, nesnažili sa experimentovať s ovládaním, bola by tretia Syberia skvostom. Milovali by sme ju. Takto je to síce dobrá adventúra, ale pre jej nedostatky zistíte, že stále len dobrá. Nie skvelá, nie kultová, ale len fajn, taký bežný nadpriemer.