Príbehy rozprávané bez slov sú skvelé, len musíte vedieť ako na to a zamerať sa na vhodné publikum. V hrách to funguje a z rukávu vám môžeme vytiahnuť hneď niekoľko krásnych prípadov: Limbo, Abzû, Inside, Journey, Brothers - a radšej stačí, aby sme zostali v žánrovom zaradení dnes recenzovanej hry. Little Nightmares je nadpriemerná hra, ktorá má chyby, ale dokázali sme jej ich bez výčitiek svedomia odpustiť.

Na začiatku neviete nič, len to, že ovládate to malé dievčatko v žltom pršiplášti, ktoré sa prebudilo do desivej nočnej mory. Neuvidíte jej tvár a ako postupne prejdete cez 5 úrovní, uvedomíte si, že je to tak možno aj lepšie. Niežeby si s jej vizážou zahrala príroda nepeknú hru, ale tajomstvo obaľujúce hlavnú protagonistku je tak pevnejšie a vaša fantázia môže naplno rozohrať dobre známu naháňačku za odhalením všetkého, čo stojí v pozadí.

Six, ako sa naša hlavná hrdinka volá, je uväznená v obrovskom komplexe The Maw, ktorý sa každý rok vynára spod morskej hladiny, aby nabral nové duše. A malé deti. To, že je Six bezbranná a väčšinu času budete utekať alebo sa ukrývať pred nepriateľmi, len podporuje dusnú atmosféru. Všade naokolo vládne tma, ktorú rozriedite škrtnutím zapaľovača, ale niekedy sa pristihnete pri tom, že by bolo lepšie nič nevidieť a nevedieť. Cesta, ktorej výsledkom je útek z nedobrovoľného väzenia, má vplyv aj na Six, no to si sami odhalíte pri 3-4 hodinovej ceste. Niekedy to drhne, inokedy zas ani nedýchate.

Dej sledujete zboku - ako v klasickej plošinovke, no prostredie je trojrozmerné. S tým je spojený nepríjemný fakt: odhad vzdialenosti alebo smerovania skoku je ťažšie predvídateľný. Niežeby ste frustrujúco zomierali na každom druhom rohu - to nie, na to je Little Nightmares benevolentnou a pomerne jednoduchou hrou - no občas to zamrzí, ak sa musíte vracať alebo prechádzať dlhšiu pasáž pre nevhodne zvolené checkpointy. Nie je to však nič vážne, len sa trochu kúskuje inak vynikajúca plynulosť v napredovaní.

Budete to však ignorovať, a to pre jednoduchú vec, ktorá vás vtiahne, vyžmýka a nepustí: samotné prostredia. Je ich málo, možno by sme prijali jednu - dve ďalšie úrovne, niekedy sú trochu zbytočne prázdne a fádne, ale to len preto, že na iných obrazovkách necháte oči a užívate si ich. Celkovo je svet spracovaný ako časom zabudnutý svet, v ktorom má svoje miesto temnota, smrť, bieda, skaza a špina. Pozrite sa na obrázky a sami pochopíte. Z každej úrovne sála špecifická atmosféra.

Všetko je umocnené tým, že Six je malým dieťaťom, zatiaľ čo obyvatelia The Maw sú pre ňu obrovskí, gigantickí, nechutní a hnusní. Každý level má vlastného bossa, pričom nie je vašou úlohou vyslovene ho poraziť, ale prekabátiť, uniknúť mu. Ak už dôjde na násilie, bude mať svoj zmysel a nebude vaším pôvodným plánom. Či už to bude kuchyňa, jedáleň alebo väzenie, je lepšie nepopisovať všetky obrazovky alebo miesta, ktoré nás ohúrili, lebo na vlastné oči pôsobia omnoho lepšie. Dôležitý je dojem z toho, aké je všetko okolo vás veľké a nebezpečné.

Six vie utekať, skrčiť sa, liezť, a to jej vlastne aj stačí. Bežíte klasicky z jednej strany na druhú, občas šplháte hore. Hrateľnosť je prísne lineárna, tých niekoľko odbočiek je len provizórnych a malých, nájdete v nich zberateľské predmety. Aktivujete spínače, otáčate kolesami, húpete sa na lanách, posúvate predmety. To všetko vám ide od ruky bez toho, aby vás to niekto učil v tutoriáloch, jednoducho na to prídete sami. Zaseknúť sa, samozrejme, môžete, no riešenie leží vždy pred vami, len nebliká krikľavými farbami.

Náročnejšie je to s protivníkmi. Pôsobia hnusne až odpudivo, budete ich nenávidieť od prvej sekundy. Písať o ľudských netvoroch je možno trochu krkolomné, no ich bizarné spracovanie len podtrhuje fakt, že tu nie je všetko také, aké by malo byť. Je to ako nočná mora. Aj preto má Little Nightmares mierne hororový nádych. Nie však taký, že by vás niečo vyslovene neustále strašilo, skákalo spoza rohu, ale bojíte sa, napätie sa dá pri zvukových prejavoch krájať. Hlavne ak je ten svet okolo vás taký veľký.

Stealth pasáže, počas ktorých sa snažíte nevzbudiť pozornosť strážcov, si vyžadujú nacvičenie presne zadefinovaných akcií. Prídete na ne sledovaním prostredia. Dôležité je nevzbudiť pozornosť: preto sa skrývate pod stolíky, chodíte opatrne po tichých kobercoch, snažíte sa nestrkať do predmetov a nevyvolávať tak hluk, zakrádate sa za postavami v momente, kedy sa vám otočia chrbtom. Nikdy to nevydrží až do konca, takže budete musieť utekať a vtedy budete Six pomáhať aj hýbaním vlastným telom.

A začnete trochu nadávať na ovládanie. Nedá sa nakonfigurovať a pôvodné nastavenie nie je práve najšťastnejšie zvolené. Hranie na gamepade má do prirodzenosti ďaleko, hlavne ak musíte utekať (v PS4 verzii to bol štvorec, ktorý sme museli držať), vyskočiť na kraji prekážky (tlačidlo X) a zachytiť sa na okraji okna (R2). Načasovanie je ďalšou dôležitou súčasťou. Niekedy akoby hra nereagovala na stlačenú kombináciu, čo v spojení so zlým odhadom v priestore vráti hráča späť k poslednému checkpointu.

Nie je to však nič markantné, čo by vás prinútilo hru vypnúť. Miesta, kde sa hra uloží, sú niekedy zbytočne ďaleko od seba, dupľom ak hru vypnete a vráti vás na začiatok pomyselnej kapitoly. To je však spoločne s krátkou hernou dobou jediným problematickým miestom, kde môže zábava trochu stagnovať. Inak sme sa bavili a omnoho viac než v dlhých eposoch, obrovských svetoch, prepracovaných a komplikovaných zápletkách. Pretože Little Nightmares má skvostnú atmosféru: temnú, ťaživú, depresívnu, a zároveň pohlcujúcu.

Chcete vedieť, čo bude ďalej, čo sa stane, kam vlastne utekáte a od čoho. Fenomén detského charakteru ako hlavnej postavy má taktiež podiel na celkovej príťažlivosti. Bez problémov sme sa nechali vtiahnuť do diania a užívali si každú minútku. Technické spracovanie netrhá rebríčky vizuálnych orgií, ale doháňa to dizajnom a architektúrou prostredí. Dabing v hre logicky nenájdete a hudba správne brnká na nervy, ak ide o veľa, tempo rastie a ženie Six vpred.

Little Nightmares predstavuje presne ten typ hry, o ktorej sa ťažko píše, pretože nechcete nič prezradiť. O to krajšie sa hrá, ak neviete, čo presne vás čaká. Je to jednohubka, ktorá nezaberie veľa času, ale ten rozhodne nebudete ľutovať. Ponoríte sa do sveta, kde je všetko tak trochu iné, ale zaujímavé, svojím spôsobom desivé. Odpoveď na otázku, či aj my nežijeme v svojej vlastnej nočnej more, v ktorej občas musíme spraviť nepekné veci len preto, aby sme prežili, si musíte nájsť sami.

V Little Nightmares nájdete hlavne zábavu, o ktorú by ste sa nemali pripraviť len preto, že máte predsudky zo žánru, kam titul patrí. Alebo z krátkej hernej doby (aspoň to po celý čas má grády), jednoduchosti (je to plynulé) či čohokoľvek, čo na vás strieka z trojáčkovej produkcie. Zapnite, zahrajte a ak pôjde niekto okolo vás, určite sa tiež pristaví a bude sledovať to tajomné putovania za slobodou odohrávajúce sa na tmavej obrazovke. O to predsa ide.