Pamätáte sa ešte, čo ste robili alebo hrali pred necelými desiatimi rokmi? Tretí Fallout, štvrté GTA alebo Left for Dead či Dead Space? Určite áno, ale čo tak Lock’s Quest? Ak ste neboli hrdými majiteľmi Nintenda DS, možno ste o tejto skvelej kombinácii tower defense stratégie a akčnej RPG ani nepočuli. No kto sa do hry ponoril, handheld z ruky nevedel len tak ľahko odložiť.

Keď sa v THQ Nordic rozhodli po enormne dlhej dobe oživiť takmer zabudnutú hru a vydať ju na PC a súčasnú konzolovú generáciu, miešalo sa v nás nostalgické nadšenie, a zároveň aj obavy. Ako sa v súčastnosti Lock’s Quest presadí na zaplnenom trhu a dokáže konkurovať hernými prvkami, na ktorých sú nánosy prachu? Samotný herný koncept nie je na dnešnú dobu vôbec originálny, dokonca nemá čím výrazne pritiahnuť, ale ak by sa vylepšilo dačo tam, pridalo niečo sem, mohla by to byť celkom zábava. Mohla, ale iba tak v našich vlhkých snoch. To, čo sme si užívali na DS, už taká zábava na veľkých obrazovkách, žiaľ, vôbec nie je.

Príbeh sa nesie v infantilnom duchu, ktorému zodpovedá aj pixelové spracovanie, no paradoxne patrí k tomu lepšiemu, pretože sa sa neustále posúva dopredu. Hlavný hrdina Lock žijúci v prímorskej dedinke si užíva pokojnú a problémami nerušenú mladosť. Všetko sa zmení diabolskými plánmi Lorda Agony na ovládnutie sveta, príchodom armády Clockworkov, ktorí nielenže ničia všetko, čo im príde pod ich plechové nohy, ale mu navyše unesú i milovanú sestru Emi. Nutnosť opustiť rodisko je len prvým krokom k odhaleniu sprisahania a následnej záchrane sveta i sestry. Rozprávková story je neustále posúvaná dopredu prostredníctvom naivných dialógov - výhradne v textovej forme. Nie je to nič, čo by ste nazvali herným umením, ale aspoň sa vám predstavia postavy a ich charaktery a nechýbajú ani jednoduchšie herné zvraty.

Lock’s Quest však nebudete hrať kvôli príbehu, ktorý sa drží v dobre známych koľajách a nijako nevybočuje z jednoduchšieho podania. Lockova cesta za dosiahnutím majstrovstva cechu Archineers je dlhá a, žiaľ, aj zúfalo unavujúca a repetitívna. Hoci môže byť stotožnenie sa s mierne drzým a naivným Lockom náročnejšie a bude vám vadiť jeho ľahkovážne rozmýšľanie a bezhlavé konanie, postupne si naň zvyknete. Tak ako začnete nenávidieť plechové papule Clockworkov, začnete fandiť tým dobrým. A o to v rozprávkových príbehoch, hoci s japonskými postavami s veľkými manga očami a podivnými účesmi, ide predovšetkým. Možno by sme privítali trochu viac voľnosti, pretože napredovanie v Lock’s Quest je tvrdo nalinkované. Nerozhodujete sa, kam pôjdete, žiadny otvorený svet, ale idete od úrovne k úrovni.

Ako to celé prebieha? Pred každým levelom môžete v obmedzenom priestranstve ovládať Locka, beháte od postavy k postave, rozprávate sa s nimi do momentu, kedy podebatíte s tou správnou, ktorá vás posunie ďalej. Často sú dialógy únavné a len ich odklikávate, pretože do dialógového okna sa zmestí len zopár slov. Nasleduje fáza výstavby, v ktorej sa pripravujete na útok Clockworkov. Základná myšlienka tkvie v obyčajnom tower defense princípe. Máte suroviny (získavate ich za zničených nepriateľov) a za tie staviate zábrany, špeciálne veže a pasce, nakupujete posily v podobe vojakov. Líšia sa nielen výdržou, ale aj arzenálom zbraní: tamtá je rýchla, ale slabá, iná zas všetko rozdrví, no trvá jej to, druhá spomalí nepriateľov, tamtá hádže kyselinu a spôsobuje poškodenie dlhodobo. Postupne si odomykáte nové možnosti a vylepšenia (čo tak kamenné hradby namiesto drevených?), avšak cieľ ostáva rovnaký: do vypršania časového limitu musíte ochrániť v niekoľkých vlnách dôležitú budovu. Nechýba ani vylepšovanie veží či ich opravovanie počas boja.

Dôležitým prvkom je samotná akcia. Boja sa zúčastňujete ako herná postava a v diablovskom štýle beháte po mape a rúbete. Teda v značne zjednodušenom prevedení. Okrem obyčajného úderu môžete nepriateľovi zasadiť silnejší úder, na ten však treba vyťukať sekvenciu čísel - alebo QTE z dôb, kedy ich takmer nik nepoznal. Samozrejme, musíte k protivníkom pristupovať podľa ich zamerania a vyberať si, ktorého zničíte ako prvého. Hromotĺk je síce silný, avšak bojuje nablízko, takže ak ho niektoré veže spomalia, ostatne zas dorazia. Lenže čo s lukostrelcami alebo kúzelníkmi? Tých si môžete vziať na starosť vy a efektívne manažovať dianie na bojisku. Bez toho nemáte šancu uspieť ani v úvodných leveloch.

Zatiaľ to vyzerá celkom nádejne a jednotlivé herné prvky vytvárali vynikajúcu hrateľnosť - pred mnohými rokmi a na handhelde s dotykovým displejom. Na výber máte ešte pred spustením možnosť zvoliť si ovládanie medzi gamepadom a klávesnicou s myškou. Prvá možnosť priam láka, avšak ovládacia schéma nie je poriadne vysvetlená a pri absencii kurzoru je to celé až neprirodzene nemotorné. Niežeby bola klávesnica záchranou, no aspoň sa nemusíte preklikávať cez menu a rôzne voľby pomocou divných skratiek. Prvým zásadným problémom je, že ovládanie je minimálne dekádu staré a značne neohrabané. Napríklad už to, že kamera nie je uzamknutá na Locka, ale musíte ju manuálne posúvať, sa stane menším utrpením. Nehovoriac o permanentnom zasekávaní sa, neprehľadnosti, kedy ani nevidíte, kde máte hrdinu alebo nepresnosti s márnou snahou kliknutia na správny objekt.

Prihárať začne hneď na začiatku. Snažíte sa všetko stíhať, ale nedarí sa vám to. Nie preto, že by ste zvolili nesprávnu taktiku, ale jednoducho nestíhate všetko uklikať, postava nejde tam, kam chcete a celkovo je ovládanie značne neprirodzené. Zúfalstvo graduje v momentoch, kedy nadávate vašim vežičkám, ktorým umelá inteligencia radí strieľať na nevhodné ciele alebo nepriateľov dokonca ignoruje. To, čo fungovalo na handhelde, si v novej verzii žiada ťahové súboje alebo možnosť pozastavenia času a rozdania príkazov. Samotný Lock tak len hasí to, čo najviac horí, občas rozdá rany, inokedy opravuje poškodené veže a zábrany, no nikdy nemáte pocit, že to máte celé pod kontrolou a všetko ide tak, ako má.

Na pôvode hry sa podpísala aj repetitívnosť. Napriek tomu, že sa vám postupne odomykajú nové možnosti, je náplň misií únavne totožná. Pri DS to nebol až taký problém, pretože hrateľnosť je rozdrobená do niekoľkých minút hrania a ak sa vám nedarilo, tak ste hru odložili a neskôr zapli na pár minút. Tu to vôbec, ale vôbec nefunguje. Lock’s Quest nie je určená na dlhodobé hranie, nepresedíte pri nej hodiny. Niekedy ostávate na jednej mape aj niekoľko úrovní, ktoré sú prezentované dňami, a preto je chyba na začiatku či strata vežičky neskôr tvrdým postihom pre nedostatok surovín. Namiesto toho, aby hra ponúkla adekvátnu výzvu, neustále narážate na kostrabatosť herných prvkov. Atmosféra, ktorá by aj úspešne mohla napredovať vďaka príbehu, je degradovaná do zúfaleho nútenia sa k ďalšiemu skúšaniu.

Pixelové spracovanie vyzeralo dobre na handhelde, tu je to trochu horšie, no nie je prekážkou k tomu, aby ste si hru mohli užiť. Namiesto kópie jedna k jednej by sme privítali viac detailov, trochu menej statické prostredie a vyššie rozlíšenie. Artworky postáv sú v manga prevedení príjemné, avšak znovu ide len o obrázok vyjadrujúci emóciu daného hrdinu. Žiadne animácie. Obdobne sú na tom zvukové efekty, ktoré sú na dnešnú dobu nedostačujúce. Hoci hudba má svoje svetlé momenty, neustále opakujúce sa melódie postupne začnú nudiť.

Mŕtvoly by sa nemali vykopávať a vynášať na svetlo sveta. Lock’s Quest bola skvelá hra a náležite sme si ju užili. Dnes, navyše na úplne iných systémoch, už neponúka adekvátnu zábavu. Hlavne ak niekto len vzal hru a hodil ju na súčasné platformy bez toho, aby sa zamyslel nad tým, či sa herné prvky skutočne hodia aj na PC a konzoly. Nie - teda aspoň nie týmto spôsobom. Radšej oprášime staré DS a vyberieme sa na dlhú púť s dotykovým displejom, kde to na rozdiel od tohto dojenia značky aj naozaj fungovalo.