Ďalšie motorky. Ďalší ročník hry od talianskeho Milestone, ktorý neponúka taký dostatok zmien, aby sme skákali od radosti, no na druhej strane istý pokrok badať. Malý, taký zalezený v rohu, ale je tu. Takže naštartujte svoje stroje, vyberieme sa na jazdu, ktorú absolvujeme každý rok, nikdy z nej nie sme sklamaní, ale po pár minútach nám z nej začína tŕpnuť zadok.

Čo je horšie ako hrať každý ročník MotoGP? Písať o ňom. Napriek tomu, že presne viete, čo môžete minimálne očakávať, v kútiku duše stále veríte, že sa v Milestone tentoraz vyhecovali. Nie, je to znovu stávka na istotu. Za ten jeden rok sa toho ani veľa vymyslieť nedá. Cestné motocykle rozdelené do trochu kubatúr ponúkajú skvelé predstavenie vtedy, keď ste jeden, možno dva ročníky vynechali a chcete siahnuť po nejakých motorkách. Výhodou MotoGP 17 je znovu to, že do pretekov ľahko preniknú nováčikovia a nadávať nebudú ani skúsení harcovníci. Nie je to ani arkáda, no nedostanete ani plnohodnotný simulátor. A hrá sa to stále dobre, len pocit, že ste to už niekde videli, je nekompromisný. Všetko je otázkou nastavení.

Okrem počtu kôl na jeden pretek si môžete vybalancovať aj fyzikálny engine, poškodenie motocykla, možnosť pretáčania času späť, upraviť si umelú inteligenciu súperov a rôzne pomocné nástroje, ako ideálnu trajektóriu či dobrzďovanie do zákrut (znovu je tu voľba separátneho brzdenia prednou a zadnou brzdou). Tvrdšími pravidlami dvíhate percentuálnu odmenu v podobe reputácie, ktorá vám umožní odomykať si nový obsah a postupovať v rebríčku vyššie. Tradičnú zostavu módov nemusíme bližšie predstavovať až na to, že kariéru je možné rozbehnúť čisto ako jazdec alebo s manažérskym pozadím, kedy sa okrem pretekania staráte aj o chod svojho tímu. Podpora multiplayeru nesmie chýbať, servery zatiaľ, chvalabohu, nezívajú prázdnotou a nejakú rozohranú hru nájdete vždy, len matchmaking je pre skromnejší výber skôr lotériou.

Netreba si robiť zbytočné nádeje, kariéra manažéra je okresaná na niekoľko volieb, ktoré v neskorších fázach len odklikávate. Základom je získavanie financií - za dosiahnuté výsledky a sponzorské zmluvy (každý má iné pomery fixnej časti a variabilnej za bonusy) a reputácie. Peniaze môžete investovať do lepšej kampane, tímu alebo druhého jazdca. Reputácia zvyšuje vašu prestíž a otvára nové možnosti. Je to príjemné spestrenie, ale do plnohodnotného manažéra hre chýba hlbšie ponorenie sa do útrob motošportu. Ak vám to sype, máte dostatok prostriedkov na lepšie zmluvy a opačne. Kladom ostáva rozsah kariéry, ktorá pri plnohodnotnom využití všetkých ponúkaných možností dodáva zábavu na desiatky hodín strávených na motorkách.

Vlastný jazdec získava počas pretekov skúsenosti, na základe ktorých si vylepšuje štvoricu schopností, a zároveň mu s pozitívnymi výsledkami stúpa i prestíž. Zlepšovanie je však plne automatické a nerozhodujete o vývoji jazdca. Prezentácia levelu hráča číslom stráca akúkoľvek motiváciu, lebo vlastne vyhrať chcete tak či tak a ono to rastie samo, takže nemáte dilemu, či si zlepšíte ovládanie stroja, alebo radšej akceleráciu. Ale, samozrejme, si môžete motocykel nafarbiť, vyšperkovať si prilbu, zvoliť fonty, sponzorov, nakupovať nové stroje a všetky tie dobre známe serepetičky opakujúce sa rok čo rok, ktoré považujeme už za samozrejmosť a dlhodobo sa jej málokedy venujeme - podobne ako voľbe vlastnej tváre pre jazdca.

Hrateľnosť je znovu založená na precíznej znalosti trate, každej zákruty, do ktorej sa treba naučiť vchádzať optimálnou rýchlosťou, správnym náklonom - a jednoducho ak nechcete hneď po štarte zaostávať, je dobré sa naučiť všetky zákutia daného prostredia. Tréningové jazdy neberte na ľahkú váhu. Na rozdiel od cestného pretekania v Ride (alebo jeho pokračovaní) má MotoGP 17 viac drsnejších pravidiel, ktorých ignorovaním sa budete predierať do popredia len veľmi ťažko. Nemusíte sa tvrdohlavo držať ideálnej trasy, ak zvládate svoj stroj a viete, ako bude reagovať pri prudkej akcelerácii v zákrute. Motocykel nie je auto a jazda je drzejšia, akčnejšia, animálnejšia. Kamera umiestnená za motorkou je stále najvhodnejšia, pohľady z prvej osoby sú také divoké, že sme si na ne nedokázali zvyknúť. Ovládanie je vtedy až príliš citlivé a vyžaduje ohromný cvik a silný žalúdok.

Mnoho spraví aj umelá inteligencia. Je lepšia, no do spokojnosti máme stále nesmierne ďaleko. Sme radi, že nie je až zbytočne agresívna a súboje medzi sebou zvádzajú aj ostatní jazdci. To všetko sú drobnosti, ktoré potešia, a to napriek tomu, že trénovaní pretekári budú po hodinách krúženia pohŕdať aj najvyššie nastavenou náročnosťou. Áno, stále brzdia príliš skoro pred zákrutami, takže práve tu máte veľký priestor na predbiehanie. Niekedy vyberajú zákruty dosť tragicky, neskôr sa roztrúsení po trati predsa len držia ideálnej trajektórie a kopírujú ju nehľadiac na okolie. Niekedy idú do súboja nelogicky aj počas tréningu či kvalifikácie a vbehnú vám pod kolesá ako sliepky, pretože zahrievajú pneumatiky, zatiaľ čo vy sa snažíte dostať na čo najvýhodnejšiu pozíciu pri štarte ostrého preteku. Bežní smrteľníci si môžu nastaviť správanie sa ostatných miernejšie, stále je to výzva. Aj preto, že každučká chybička je potrestaná. Stačí niekoľko nekorektne vybratých zákrut a už vám ostatní dýchajú na krk. Na rozdiel od MXGP musí byť jazda precíznejšia.

Horšie je to pri kontaktoch s ostatnými. Poškodenie motocykla si môžete nastaviť, ale nie je to žiadna sláva. Aj animácie pádu sú skôr komické a značne zastarané. Jazdec poskakuje v strnulej polohe po povrchu, a to je tak všetko. Horšie je, že kontakty s ostatnými jazdcami spomaľujú, no akonáhle niekto drcne do vás, prejaví sa to výhradne na vašej strate rýchlosti. Jasné, že cieľom je vyhýbať sa stretom s ostatnými, no v zákrutách sa už ťažko mení pôvodne zamýšľaná trasa a často na kolíziu doplatíte práve vy. Ostatní nikdy nestratia nervy a nenechajú vám priestor. Príjemne je spracované aj ojazdenie gúm, ktoré sa prejavuje výrazne aj počas kratšieho preteku, zvyšuje sa brzdná dráha, stroj už tak dobre nesedí v zákrutách.

Pri pohľade na grafickú prezentáciu značne pritvrdíme: hra vyzerá podpriemerne. Ako roky pomaly plynú, vizuálna stránka sa nijako výrazne nemení a MotoGP 17 nielenže stráca dych, ale sa ledva drží na chvoste. Prostredie je až príliš jednotvárne a málo detailné, motorkám chýba trochu viac textúr, kolízie sú umelé, jazdci málo animovaní - áno, do zákrut už hýbu rukami, vysúvajú nohu, ale stále je to málo. Zvuky sa držia na priemernej úrovni, chýbali nám prepracovanejšie pokyny z depa, hudba prinúti pustiť si Michala Davida a pritakávať, aká super muzička to je oproti elektronickému balastu z MotoGP 17. Ale všetko by sme hodili za hlavu, keby to malo potrebnú atmosféru.

To je to, čo kriticky musíme opakovať každý rok. Celej sérii MotoGP akoby chýbala duša. Odjazdíme niekoľko pretekov, vyskúšame si rôzne stroje, ale ani kariéra, ani multiplayer (vrátane delenej obrazovky) neponúka ten pohlcujúci pocit z rýchlej jazdy a adrenalínu, akým nás dostávajú do varu iné pretekárske hry. V drvivej väčšine ide o charakteristický znak hier od Milestone. Neprekvapia, ani neurazia, nečeria stojaté vody dobre známeho jazdenia v druhej lige. A to pri absencii výraznejších noviniek ťažko bude stačiť na vyššie skóre, ako vidíte v hodnotení.