Piranha Bytes kedysi zažiarili sériou Gothic, neskôr dokázali zaujať trilógiou Risen a teraz priviedli hráčov do nového univerza v RPG Elex. Nepochybne ide o skúsených vývojárov, no podľa všetkého už majú najlepšie časy za sebou. Gotické začiatky, keď žali nemeckí tvorcovia najväčšie úspechy, sú už, zdá sa, nenávratne preč, čo potvrdzuje aj najnovší počin. Má svoje svetlé, ale aj tienisté stránky, svedčí však o tom, že pirane nie sú práve v najlepšej forme - rovnako ako ich produkt. Ale nejakých fanúšikov si napriek tomu nájde.

Úvod hry ma vôbec nenadchol. Priblíženie sveta, v ktorom sa po páde kométy aj civilizácie prelína mágia s modernými technológiami a kľúčovým elementom je modrá surovina elex, je síce zaujímavé, ale samotný vstup, keď sa hráč zoznámi s hlavným hrdinom, je fádny. Ste Jax, veliteľ vyspelých, bezcitných a na elexe závislých Albov, ktorý kvôli havárii transportu nemohol splniť určenú misiu. Za to vás čaká poprava vašimi vlastnými ľuďmi, ktorú však náhodou prežijete, hľadanie ukradnutej výbavy, zoznámenie s prvým domorodcom, ktorý vám povie, ako to tu vlastne chodí a zavedie vás do prvého mesta, čo obývajú berserkeri. Nosia stredoveké zbrane a používajú meče, luky a mágiu. Môžete sa k nim pridať, alebo sa len oťukáte, ale radšej si podáte ruky so štvancami, či na moderné technológie orientovanými klerikmi a možno sa dohodnete so separatistami. Najskôr sa k nim ale musíte dostať, čo bude spočiatku veľký problém.

Prakticky všetko živé, s čím prídete do styku, na vás okamžite zaútočí a zabije vás jednou alebo dvomi ranami. Napriek tomu však vďaka tryskám, ktoré vám umožnia krátkodobý let, môžete spoznávať veľmi rozporuplné, ale pritom atraktívne prostredie, kde sa mieša stredovek a fantasy s modernou epochou a sci-fi. A cestou môžete zbierať rôzne predmety a bylinky. Pokojne tak narazíte na drevené palisády, uprostred ktorých stojí tank alebo vás v holej púšti prekvapí kus cesty s vrakmi vojenských Hummerov či jaskyňa  s výťahom do podzemného bunkra. Inde sa k nebu vypína rozbitá kupola, z ktorej do okolia preniká rádioaktivita obklopená mutantmi a dinosaurami. Rôzne živočíšne druhy medzi sebou bojujú, ale všetkým je (nielen) spočiatku lepšie sa vyhnúť. S ľuďmi, ktorí nie sú vždy agresívni, však môžete viesť pomerne obsiahle, hoci niekedy dosť fádne dialógy a, samozrejme, plniť pre nich rôzne úlohy.

Cesta za pomstou a možno aj slobodou, pri ktorej hľadáte stopy, bojovú výbavu a spojencov, môže trvať veľmi dlho. To je plusom hry, rovnako ako prostredie otvoreného sveta, ktorého skúmanie a objavovanie vám zaberie celé hodiny. Narazíte tam na ruiny, pozostatky minulej civilizácie a zárodky nových, bujnú vegetáciu, zasnežené vrcholy, do neba sa vypínajúce konvertory elexu pre Albov, lávové polia, púšť. Všade sú priebežne rozmiestnené teleporty, ktoré stačí nájsť a potom sa tam môžete kedykoľvek a odkiaľkoľvek premiestniť. Stačí otvoriť mapu a zvoliť miesto určenia. A všade, s výnimkou miest jednotlivých frakcií (ale niekedy aj tam), je to nebezpečné. Ak po vás niekto nestrieľa alebo sa neoháňa bojovým kladivom, určite vás aspoň naháňa nejaký mutant alebo dinosaurus. Niekedy všetko naraz.

Simulovaný svet má určené základné pravidlá, ale v zásade funguje nezávisle a neraz prináša nečakané prekvapenia, s ktorými možno nepočítali ani tvorcovia. A dopadnúť to môže všelijako. Napríklad jedno z miest ohrozovali kreatúry. Keď som prvýkrát stretol miestnych lovcov, pri obrane padli a keďže som sa do toho zamiešal, schytal som to aj ja. Pri opakovaní situácie už vyhrali obrancovia a poverili ma ma, aby som miestneho šéfa požiadal o výpomoc. To som aj urobil. Neskôr som sa do tohto sídla vrátil. Lovci aj posily boli po smrti, nakopilo sa tam mnoho potvor a prenasledovali ma do mesta, kde zmasakrovali polovicu NPC postáv. Ale aspoň som sa nadobro zbavil vydierača pri bráne, ktorý ma dnu nechcel pustiť zadarmo...

Krajina je plná možností a čaká na vás množstvo aktivít. Zbieranie predmetov a vyrábanie výbavy na základe receptov poteší. U rôznych trénerov a učiteľov zužitkujete body učenia, aby sa z vás stal šikovný zlodej, dokázali ste vkladať drahokamy do zbraní, páčiť zámky, efektívnejšie ťažiť rudu (zbíjačkou). Môžete dosiahnuť lepšie ceny u obchodníkov, zvýšiť účinnosť brnení, odolnosť proti radiácii, ohňu či mrazu, zvýšiť poškodenie rôznymi zbraňami a v neposlednom rade sa naučíte rozmanité schopností jednotlivých frakcií, keď sa s nimi zblížite.

Celkom zaujímavá je hackovacia minihra pri elektronických systémoch, ktorá pripomína starý dobrý Logik. Len namiesto farebných kombinácií hádate čísla pomocou matematických značiek, ktoré napovedia, či je dané numero väčšie alebo menšie ako to predchádzajúce a nasledujúce. Fajn je aj zábavka s posúvaním šperháku pri otváraní truhlíc. Z minulosti si určite pamätáte opekanie surového mäsa zo zvierat pri ohni, aby ste získali výživnejšiu stravu. Poteší možnosť získať svoju vlastnú nezávislú osadu, kam môžete priviesť aj svojich spoločníkov. Sú to rôzne osoby, ktoré si získate na svoju stranu a vždy vás môže sprevádzať (bohužiaľ len) jedna z nich, takže ostatné sa zhromažďujú v tábore. Vo vašom sídle sa dá aj prikúpiť obchodník či nábytok do vášho obydlia. Toto zvládli tvorcovia celkom dobre, lenže pri tých zásadných veciach to už akosi škrípe.

Kameňom úrazu je boj. Pohyby ako také sú ešte v poriadku. Ľavým tlačidlom myši sa zaháňate mečom a k tomu máte silnejší koncentrovaný útok. Alebo vystrelíte a pravým môžete zamerať zvolenú obeť. Cieľ sa pritom spravidla uzamkne a môžete si prepnúť iný. Popritom sa dá kryť a uhýbať do strán a účinne je použitie trysiek, čím sa vyhnete zraneniam alebo oklamete protivníka. Prípadne mu rovno uletíte niekam na skalu, keď už máte namále a minuli sa vám liečivé odvary alebo jedlo, ktoré však ozdravuje postupne. Potom stačí nájsť nejaké lôžko a pri spaní sa vám život doplní na maximum. 

Problém je v tom, že na väčšinu potvor a nepriateľov veľmi dlho nebudete stačiť, pretože sú jednak veľmi odolní a efektívne zbrane viete používať až vo veľmi pokročilej fáze hry. Táto kombinácia robí boje veľmi frustrujúcimi. Účinný obojručný meč alebo dokonca laserovú pušku síce môžete nájsť aj kúpiť pomerne skoro, ale nedokážete ich použiť. Každý predmet na boj totiž vyžaduje dva vybrané atribúty vašej postavy na vysokej úrovni. Na to ale potrebujete investovať kopu bodov, ktoré dosiahnete len vyššími levelmi. Kým teda uchopíte niečo, čo dokáže vašim nepriateľom reálne ublížiť, musíte si vystačiť s neúčinnými sekerkami či o štipku účinnejším lukom. Väčšinu protivníkov, s ktorými prídete do styku, sotva uškrabnú, zatiaľ čo oni vás zabijú pár ranami.

V prvých hodinách teda budete hlavne utekať a snažte sa vyhýbať bojom, lebo prehráte. Keď si získate prvého spoločníka, môžete skúsiť taktiku nalákania nepriateľov a nechať bojovať vášho kamoša. Slabšie monštrá zdolá, i keď to neraz trvá dlho a ak náhodou padne, o chvíľu sa znovu postaví na nohy. Takto získate popri nenásilných úlohách nejaké užitočné skúsenosti navyše. Dobrá taktika je aj prilákať jeden druh kreatúr na druhé - pobijú sa medzi sebou a opäť z toho máte aj XP.  Neskôr už čo-to zabijete aj sami. Z menej náročných zbraní sa mi veľmi osvedčil plameňomet. Ten sa dá používať pomerne skoro, a dokonca jeden z jeho režimov ohnivými strelami zlikviduje aj bojového mecha, ktorý sa pritom metá a nestíha strieľať.  Až vo veľmi pokročilej fáze hry použijete už naozaj účinné zbrane a konečne začnete v bitkách častejšie vyhrávať ako prehrávať.
 
Už pri stretnutí s vaším sprievodcom v úvode si uvedomíte, že umelá inteligencia je nevalná, a to sa vám neraz opakovane potvrdí. Týka sa to vašich spoločníkov, NPC aj nepriateľov. Keď nastane boj, väčšinou váš spolubojovník reaguje až vtedy, keď už utŕžite zranenia. Stalo sa mi, že sa do boja nezapojil vôbec. Niekedy ignoroval príkaz, aby sa vrátil do tábora. Úplne bežné je zasekávanie postáv, nepriateľ, ktorý opustí svoju družinu a beží za vami pol kilometra. Osoby sa správajú neprirodzene, strojovo, nereagujú logicky na to, čo sa okolo nich deje. Napríklad keď niekto prepadne mesto, podaktorí si to ani neuvedomia a venujú sa svojej rutine, kým, ich niečo nezabije. Podobne je to aj v dialógoch, kde sa často nezohľadňuje to, čo sa už udialo. Alebo naopak - v meste, kde ste prvý raz a sotva ste vošli, vám niekto hovorí, ako si vás miestni obľúbili za to, čo ste pre nich urobili. Áno, v minulosti sme sa s takýmito nezrovnalosťami stretávali v RPG často, ale dnes už sa to dá pekne vyladiť.
 
Naozaj hrozné je užívateľské rozhranie a inventár. Jednoduchý dizajn menu by sme tvorcom odpustili, keby všetko priveľmi nerozkúskovali, čím sa to stáva neprehľadné a nepraktické. Sedem záložiek obsahuje ďalšie členenia s ikonami, kde sa všetko ešte ďalej zbytočne separuje. Napríklad v prípade zbraní sú oddelene jednoručné, obojručné, ťažké, pištole, mágia a strelivo. Osobitné „chlieviky" má zbroj hlavy, tela, nôh, rúk a krku. Podobne je to so zručnosťami, úlohami, surovinami a odkazmi.  Keď hľadáte niečo konkrétne, neraz ste chvíľu dezorientovaní a váhate, kam máte klikať a v ktorom podmenu to treba hľadať. Je to otravné a chvíľu zrejme potrvá, kým si na to ako-tak zvyknete.