Dva týždne po vydaní Monster Hunter: World už otriasa herným svetom iná správa ako iba posúdenie kvality hry. Capcomu sa totiž podarilo čosi nemožné a po 14 rokoch urputného vydávania hier, ich strastiplných ciest na západ (pravda, nie každý diel dorazil, respektíve nie hneď) sa odhodlal k veľkému kroku – vydať hru novej generácie globálne, na dvoch silných statických platformách (PS4 a asi nečakane Xbox One) a počkal si na reakcie. Zvesti o 6-miliónových predajoch sa úžasne počúvajú, pričom viac cca dve tretiny kópií sa podarilo predať v západných regiónoch. Áno, tam kde sa štverali ledva na milión...

Prečo je Monster Hunter taký strašne japonský a západné krajiny mu dlho nevedeli prísť na chuť? Nie je to iba jadrom hry postavenom pre japonskú kultúru, ktoré vychádza z ich zvyklostí, pravidiel a preferencií. Capcom sa vždy orientoval na rozmanité platformy a hoci hra začínala na domácej PS2, rozmach zaznamenala až na handheldoch. Toto je esenciálny titul, ktorý sa podpísal pod absolútny úspech PSP v domovine, lebo Japonci si silu multiplayeru predstavujú inak. Monster Hunter to presne demonštroval, keď v rokoch 2006 až 2011 sa traja-štyria členovia partie zišli pri vyschnutej fontáne v Akihabare či pred chrámom a na báze lokálneho multiplayeru sa púšťali do veľkých bossov, zberu predmetov a tvorby výbavy. Medzitým podebatovali o živote, strávili takto hodiny a išli domov. A toto je niečo, čo neskopírujete, lebo pred Priorom na námestí sa ťažko stretnú štyria borci s PSP v ruke a budú mastiť veľkého Rathalosa. Absencia Monster Huntera zrejme zlomila krk PS Vita a vliala život do silnejúceho Nintenda 3DS, ale stále omieľala rovnaký koncept, kedy sa partie stretávali na rovnakých mapách a grindovali ostošesť.

Monster Hunter: World nie je zrazu úspešný iba kvôli tomu, že Capcom sa vrátil ku koreňom a vydal hru na domácej konzole, nie handhelde. Táto séria totiž skrýva ikonické paradoxy: má veľké monštrá uložené na istých mapách, ktoré boli roky rozdrobené na malé časti, ktoré sa dlhočizne načítavali. Vy ste stále chodili do rovnakých lokalít plniť približne rovnaké veci: zdolať monštrá, získať ich tesáky, cestou aj rastlinky, huby a to všetko ste chceli stihnúť v istom časovom limite. Nemálo času ste strávili v dedinke, ktorá slúži ako centrálny bod s kováčom, kožkárom a vlastným príbytkom.

Lenže Japonci vložili do Monster Huntera nielen kus srdca, ale aj tvrdohlavej nátury pre hrateľnosť a jej mechanizmy. A hoci sa snažili všetko poriadne vysvetliť, na niektoré finesy ste museli prísť cez intuíciu a buďme úprimní, Slovák, Nemec, Brit či Američan rozmýšľa inak ako tvorca v Nippone...

Monster Hunter: World je preto revolučný diel vo viacerých ohľadoch. Stále si ponecháva rovnakú náplň, no pristupuje k nej inak a snaží sa najmä západnému hráčovi veľa vysvetliť, trpezlivo ukázať, čo sa kde nachádza a ako to funguje, občas pridať novú pomôcku a inak pristupuje aj k multiplayeru. Je to cítiť od prvých minút a hoci si po pár hodinách poviete, že táto košatá cesta smeruje k rovnakej náplni, všetko sa odohráva inak (a zrejme bude veľmi náročne vrátiť sa k minulým dielom série).

Bombastické intro nechýbalo takmer žiadnemu dielu a úvod bol väčšinou rovnaký. Hráča treba uviesť do sveta, kde sa premávajú veľké monštrá a on dostáva motiváciu ich loviť. Niekedy sú poriadne drzé a zničia mu dedinku, inokedy prichádza do etablovaného systému a podáva pomocnú ruku. Tentoraz je nástup grandiózny a príbeh podávaný s väčšou hĺbkou – dobrodruhovia sa plavia na lodi, stoly sa prehýbajú pod ťarchou pečených stehien, spoznávate prvé tváre a na plavidlo zaútočí obrovský kolos, ktorý vás vymrští von a zrazu v hrateľnej časti zdolávate prekážky, štveráte sa na skaliská a snažíte sa prežiť. Je to akoby fragment z inej hry, no posilňuje dva atribúty: pocit, že v tomto svete ste drobec (a všetko je nečakane majestátne) a naučíte sa základné ovládanie a pohyby (čo sa neskôr zíde).

Objavovanie dedinky je tiež povýšené na nový level. Najprv sa do nej musíte dostať, čo je malá púť, kde sa naučíte zbierať predmety, vyhýbať sa nepriateľom, na ktorých ešte nemáte alebo sa skrývať za kríkmi či v húštine. Všimnete si aj nový element svietiacich mušiek, ktoré vám signalizujú cestu vpred – to je pre veteránov nečakaná vec, lebo boli zvyknutí naučiť sa naspamäť, kde sa čo vo svete nachádza. Dedina obsahuje všetko potrebné a lokality jednotlivých bodov (šéfstvo, kantína, kováč, súkromný brloh) sa učíte za tutoriálového chodu. Opäť cítiť väčší zmysel pre vysvetľovanie z hľadiska nováčika – a v samotnom brlohu môžete tráviť dlhý čas, aby ste si vybrali jednu zo 14 zbraní a svoj štýl.

Monster Hunter sa nehrá na levely, vlastnosti a vývojové stromy. Je to hra, kde sa ťažisko presunulo na zbrane – presne tie určujú váš štýl a možnosti. Silné kladivá sú skvelé pre zadeľovanie ničivých úderov, ale prídete o obratnosť. Šikovné katany sú zlatý stred, menšie meče vám dajú šancu behať ako kobylka po okolí nepriateľov. A zbrane na diaľku potešia tých, čo neholdujú kontaktnému boju. Silnú osvedčenú štrnástku je dobré zobrať aj do tréningu, no nenechajte sa odradiť – ak ste si na prvý raz zobrali zlú chabinu, ešte to nemusí byť chyba hry, skôr by ste mali pouvažovať o inej a skúšať znova.

Svet je stále rozmanitý a obsahuje viaceré pestré prostredia: najprv sa pozriete do starobylého lesa, neskôr do suchých divočín, korálových výšin, hnilého údolia, skalných úbočí a vulkanického územia, kde možno chrápu aj veľké draky. Veteráni nájdu rozdiel pri vandrovaní, starším dielom bola sčasti vytýkaná malá hĺbka prostredí: mapka síce bola dostatočne veľká, ale rozdelená na fragmenty a medzi nimi prebiehalo (neraz zdĺhavé) načítavanie dát. Bolo zrejmé, že malé handheldy by neutiahli veľké plochy, a tak sa autori uchýlili ku kompromisu. Jeden areál mal 9 až 15 obrazoviek a počas úloh ste často civeli na loading obrazovky. MHW po prvý raz tento limit nemá, takže Ancient Forest, Coral Highlands či Rotten Vale sú veľké plochy, medzi ktorými sa môžete voľne pohybovať. Sú rozdelené do istých logických častí, kde sú hotspoty, beštie či aktívne momenty, ale priebežne načítanie odpadlo. Vďaka tomu sa posilnil epický nádych hry – a keď nič iné, podtitul World to napĺňa znamenite.

Veľa sa hovorí o tom, že je MHW prístupnejšia hra pre nováčikov a je to pravda. Postava Handler sa stará o vás od prvých minút a už je na vás, aby ste jasne vstrebali systém dediny a neskôr aj ostatné. Hra má naďalej jasnú štruktúru: zbierate úlohy v troch kategóriách a dostávate za ne vytýčené odmeny. Assingments sú zadania napĺňajúce dejovú líniu – budete prekvapení, no na rozdiel od minulých častí autori pridali aj lepšie príbehové momenty. Už to nie je iba o objavení nového sveta, dediny a beštií, je tu kvalitný príbehový tmel, zapamätáte si aj postavy a šliape to. Dva tucty príbehových misií, počas ktorých sa nenápadne zvyšuje obťažnosť, si určite vychutnáte.

No z hľadiska grindu, výbavy a získavania skúsenosti odporúčam brať aj vedľajšie úlohy. Je ich viac ako 100, pričom zhruba štvrtina sa odohráva v arénach po tom, čo nejaké monštrá odchytíte, no tým, že hra prehľadne delí náročnosť zadaní podľa hviezdičiek od 1 po 9 a na začiatku solídne uháňa za vyššou číslovkou, oplatí sa aj trošku zastaviť a dorobiť si pár úloh na nižšej úrovni. Získate potrebný cvik, orientáciu vo svete a najmä v neskorších štvrtinách poriadne prituhne, takže pomaly sa učte, trénujte. Vedľajšie úlohy majú časový limit tak ako hlavné, zber i hlušenie vám pomôže a hoci hra stratí rýchle tempo, budete profitovať z väčšej zásoby materiálov a potenciálne kvalitnejšej výbavy. Napokon je tu tretí typ, investigations, kedy získate najväčšiu voľnosť vo svete a môžete si ho užiť. Aj tu sú isté ciele a v súlade s prekladom vyšetrovanie hrá nemalú úlohu, napríklad sa treba vydať po stopách beštií.

Klasický MonHun kolobeh poznáte. Úlohy, zber, získať častí z monštier, v dedine zlepšiť výbavu a ísť znova. Ani MHW sa ho nesnaží meniť, rovnako ako mu ostali časové limity a typy úloh. Lov je stále zábavný, lebo niektoré beštie sa umne schovávajú a je umenie ich hľadať. Autori si potrpia na systém stôp a občas sa postupne dostávate k brlohu, čo je celkom zábavne – nevrhnúť sa na beštiu hneď, ale skúmať, kde sa v ekosystéme nachádza. Samotný lov je boj, ktorý trvá premenlivý čas, niekedy ste hotoví za 5-6 minút, inokedy sa môžete zapodievať monštrom 20-25. Všetko závisí od zbrane, vášho načasovania a schopnosti vzdorovať. Lebo úprimne, väčší čas zaberá taktika a vaše učenie sa čo kedy použiť, ako vám vydrží stamina, či stihnete šupnúť fľašku z batohu. Súboje sú neraz ako tanec, ibaže ozruty majú neskutočné rozmery a prvé boje sú určené skôr na učenie sa ako jednoznačný ťah vpred.

Práve preto si treba osvojiť systém hlavných i vedľajších úloh – tie vedľajšie vás totiž posielajú na monštrá opakovane a vtedy už lepšie zvládate boj ako prvý raz. Netreba sa báť opakovania, hoci na pohľad to vyzerá tak, že autori lenivo sekajú úlohy a ponúkajú reprízy toho istého. Štruktúra hry sa stará o istý posun vpred – je to práve zbieranie materiálov vo voľnej prírode a najmä po porazení beštií, keď príde magická minúta na porcovanie končatín, pazúrikov a iných cenností. Korisť sa vždy ráta!

Lebo vďaka koristi sa dočkáte lepších zbraní a tým pádom máte väčšie šance na ďalšie držky. Je to jediná cesta ako sa zlepšiť v hre a vyzrieť, ak nerátame trpezlivý tréning, skúsenosti z boja a dobrú taktiku. Je vhodné zbrane striedať, čo pocítite v hre neskôr – na rýchlu držku sa hodí možno väčšie kladivo, zatiaľ čo na chvostnáča zase rýchle meče. U kováča sa zdržíte poriadne dlho, kým vyhútate, aké predmety kam pôjdu. Vývoj zbraní cez ich vylepšenia je pútavý a v podstate jediná cesta ako sa vylepšovať. Potom sa vrhnete aj na samotnú výbavu, kde jednotlivé kúsky brnenia či iných častí dokážu divy. Sami viete, že najprv musíte zvládnuť pár úloh, aby ste na ne mali materiály. A už vás MonHun štýl drží pevne...

Ak chcete vyzrieť na beštie, treba mať nielen dobrú výbavu a bakuľu, no naučiť sa aj bojové umenie. Z minulých dielov síce vypadli Hunter Arts, takže sa sústredíte najmä na ťahy a kombá. Hra uľahčí rozhodovanie už pri výbere zbraní, čo je fajn – nováčikovia by nemali ťahať najväčšie kladivá, lebo si ich oponenti skôr vychutnajú. Poteší aj jasný prehľad o tom, čo ktorá zbraň potrebuje z materiálov.

Veľmi dôležitou súčasťou boja bude aj znalosť prostredí. Nejde o to iba vedieť sa schovať či zaútočiť v správnom momente, dôležité je aj to, odkiaľ výpad podnikáte. MHW sa vo väčšej miere začal sústrediť aj na vertikálne smery – kopce, vyvýšeniny, všetko sa počíta a najmä pri väčších protivníkoch, kedy sa prilepíte na určité časti a chcete sekať z končatín či chvosta. Hra vďaka lepšiemu engine využije veľkú plochu a 3D v správnom zmysle – toto je otvorený svet a štverať sa nahor či klesať budete nonstop.

Hra výborne vyzerá a na veľkej obrazovke i s vyššími rozlíšeniami je cítiť majestátny pocit z lovu. Je to fakt iný grafický kumšt, ako keď sme sa krčili nad 3DS či PSP obrazovkami a urazili sme aj slušný kus od Wii a Wii U verzií tretej generácie MonHunu. Tu je svet na prvom mieste, jeho obyvatelia na druhom a všetko ostatné nahráva pocitu objavovania.

Tú obrovskú popularitu v západných krajinách však spôsobuje aj iný element – systém multiplayeru na Xbox One i PS4, ktorý už netlačí iba lokálne či približné možnosti, ale zaradil sériu do súčasného prúdu hraných hier a s aktuálnymi pravidlami. Žiadne zložité kódy a systémy, odpadli aj samostatné centrá úloh iba pre multiplayer, ktoré boli súčasťou v minulosti. Môžete zdieľať dobrodružstvá priamo, tvoriť si skupiny alebo sa zapájať do iných – ruku na srdce, je to iná káva. Odpadajú tvrdohlavé mechanizmy či domáce japonské štruktúry a bez nich sa západní hráči môžu naladiť na kooperačný lov oveľa rýchlejšie. No kto si chce dopriať sólo hru, nie je problém, stačí zaťať zuby a aj 60 a viac hodín si užijete sami.

Po 14 rokoch rôznych verzií, skákaní medzi platformami i dvorení západnej cieľovke našiel Capcom recept na úspech. Hoci sa trošku kacírsky cítim pri hraní tejto série na americkej konzole, Xbox One nádherne vykresľuje svet a ponúka parádne ovládanie i vizuál, ktorý podčiarkuje revolučný pochod vpred. Toto nie je iba variácia minulých hier v sérií, kde sa pridajú dve-tri finesy a inak idete repete. Tu je razantný skok vpred, kde cítiť vývoj v každom smere: vstup do sveta, jeho objavovanie, systém dediny i možnosti multiplayeru. Jadro je tvrdé ako šupiny nejedného draka, no aj tam neraz objavíte nejaké zjednodušenie pri triviálnych úlohách. Ak chcete okúsiť legendami opradený MonHun, teraz je čas...