Hry rastú a postupne sa vyvíjajú ako médium a tiež ako forma umenia, ktorá neustále posúva vpred svoje výrazové prostriedky a vďaka tomu dokážu ponúkať neustále nové herné zážitky. Nehovorím teraz o tituloch, ktoré sa rok čo rok dočkajú nového pokračovania a ani o tituloch, ktoré všetko stavajú na overených postupoch. V hrách je síce prvoradá hrateľnosť, no podobne ako artový film aj hry si nachádzajú spôsoby, ktorými vedia zapôsobiť nielen na túžbu hrať sa, ale tiež na hlavu a srdce. Nútia vás premýšľať nad svojimi príbehmi a témami, no tiež vedia dojať iným spôsobom ako film, čo nutne nemusí byť lacné a prvoplánové. Napríklad SUPERHOT bol skvelým príkladom hry, ktorá oslovila myseľ. Bound, ďalší poľský titul, oslovil srdce svojím príbehom o nešťastí v živote.

A teraz sú tu ďalší úspešní susedia, Rakúšania zo štúdia Broken Rules, ktorí po mobiloch a Steame svoj unikátny titul Old Man's Journey priniesli aj na Nintendo Switch. Je to krásna, inteligentná a pohlcujúca hra, ktorú by sme ihneď odporučil všetkými desiatimi, no je to zároveň hra pre veľmi malé publikum, ktorému dokáže úžasne zahrať na strunu. No dnešný väčšinový hráč nad ňou len mávne rukou a radšej siahne po niektorej z veľkých hier, ktorých je v tomto ročnom období prekvapivo veľa, no hlavne ich reklamné kampane bombardujú zmysly z každej strany.

Názov dokonale popisuje základnú premisu hry – je o starčekovi, ktorému jedného dňa príde list a on si okamžite zbalí všetko potrebné do batoha a vydáva sa na cestu. V tomto momente sa do hry dostávate vy a začínate ju hrať, no autori si to najdôležitejšie veľmi múdro nechali (zatiaľ) pre seba. Neviete totiž, čo bolo v liste. Postupne to ale zistíte. Rovnako ako sa budete postupne a najmä intuitívne vnárať do hry ako takej a tiež jej jednoduchej, no zároveň chytľavej hrateľnosti. Tá bola robená asi primárne na mobilné platformy, no veľmi dobre fungovala aj na PC a na Switchi pôsobí prirodzene.

Hra totiž čoraz zložitejšie (no nikdy nie prehnane náročné) logické hádanky zabalila do prekvapivo hravej formy hľadania cesty pomocou vlastných prstov. Podobne ako v point-and-click, ani tu neovládate priamo hlavnú postavu. Ústredný deduško po svete chodí sám, od vás potrebuje len to, aby ste mu vytýčili cestu a on tam sám prejde. Najskôr sú to len jednoduché trasy ako býva bežné v 2D hre. Niekde kliknete a deduško tam prejde z ľavej strany obrazovky na pravú. Počas toho sa vám pomaly otvára herný svet a ako sa vzďaľujete od svojho domčeka, objavujete stále nové a nové krásy.

Hra stále pôsobí ako 2D titul, no netrvá dlho, kým si po jednom kliknutí na vytvorenie trasy všimnete, že deduško preskakuje z kopca na kopec. Na tom by nebolo nič až také čudné, keby tieto kopce neboli na oddelených vrstvách prostredia. Jasne vidíte, že jeden kopec je v popredí, druhý je v pozadí, no deduško medzi nimi hravo prejde a postupne sa vám vzďaľuje, takže sa tomu musí herná kamera prispôsobiť. Posunie sa a odhalí novú časť herného sveta, ktorá je len jedno potiahnutie prstom od miesta, kde ste boli predtým, no v skutočnosti by ste museli robiť míľové kroky. Nefunguje to však úplne automaticky, deduško môže prechádzať len tam, kde sa kopce stretávajú. Jasne sa tak niekde musia preťať ich línie.

Línie sa spočiatku pretínajú prirodzene. A nejde len o kopce, ale aj o iné časti prostredia, keď je niečo v pozadí a niečo iné v popredí, no vy si medzi tým musíte nájsť cestu. Neskôr sa ale prestanú pretínať a dokonca sa občas ani nepriblížia. Vtedy zistíte, že máte v prste čarovnú moc hýbať svetom. Stačí jednoduchý ťah a razom kopec natiahnete do výšky, či z neho spravíte rovinu, aby ste dosiahli presne požadovaný tvar, vďaka ktorému môžete prejsť ďalej. Háčik je v tom, že nedokážete pohnúť vrstvou, na ktorej sa nachádza vaša postava. Neskôr tak vznikajú situácie, kedy sa musíte účelne presúvať, aby ste mohli správne pohnúť prostredím.

Možno to takto z textu nevyznieva komplikovane, no naozaj hra na tomto jednoduchom princípe vystavala zábavné logické hádanky, pri ktorých musíte zvlášť neskôr uvažovať o priestore v rámci niekoľkých vrstiev, pričom sa k tomu môžu prirátať napríklad vodopády, ktoré deduško nedokáže prekročiť alebo aj iné prekážky, ktorých tu nie je málo, no viete si s nimi poradiť, či už sú to stáda oviec, alebo aj kamenné múry. Stačí sa len na obrazovku pred vami dobre pozrieť a možno nájdete spôsob, ako využiť niečo v prostredí na to, aby ste sa dostali do cieľa. Ten je vám pritom vždy jasný. Je to nejaká dominanta v obraze, napríklad mlyn a maják, no neraz pomáha aj naozaj dobrá práca s kamerou, ktorá napríklad naznačí, že práve teraz máte ísť smerom dole.

Sú tu aj prípady, kedy sa tento koncept mierne obmieňa. Síce stále všetko ovládate prstom, no neriešite priamo puzzle, ale skôr si užívate pasáže uvoľnenia, ktoré sú zaujímavé niečím iným, takže sa hrateľnosť mohla zjednodušiť. Ovládate napríklad loď, aby ste preplavili more. Taktiež ale môžete postupne budovať trať a cestu pre vlak, respektíve auto, ktorým sa deduško vezie. Síce tu neexistuje nesprávna možnosť, no tých ciest môže byť viac a prechádzate na nich trochu odlišnými časťami prostredia.

Celú dobu píšem, že máte moc v prstoch, no nemusí to byť pravda. Záleží na tom, ako ste sa rozhodli hru hrať. Prirodzený spôsob pre handheldový režim je naozaj pomocou dotykového displeja, teda hru hráte rovnako ako na mobiloch. Stačí len klikať v displeji a to je všetko. Aj jednoduché menu vyvoláte tým, že prejdete prstom do vrchnej časti displeja. Ak chcete hrať na TV obrazovke, stačí len zobrať ovládač a môžete kurzor ovládať analógovou páčkou, pričom stačí len jedno tlačidlo na interakciu. A kým v handheldovom režime vynikne intuitívne ovládanie, v konzolovom krásne ručne kreslené prostredia a frame-by-frame animácia na veľkej obrazovke. Mnoho vecí v prostredí je navyše interaktívnych, takže na ne môžete kliknúť a sledovať reakciu. Vizuál je uchvacujúci, neuveriteľne bohatý a takmer až pripomína atmosféru, akú pociťujete pri filmoch Wesa Andersona.

A aj ten príbeh pripomína smutnejšie časti Andersonovej tvorby. Bez neho by Old Man's Journey bola chytľavá puzzle hra, no tam by to skončilo. Príbeh hru ale ťahá vyššie. Deduško je starý. Má veľké brucho, veľkú bradu, no ešte väčší životný príbeh, ktorý vám chce rozpovedať. A keďže je starý, nemôže kráčať donekonečna. Počas svojej púte si musí robiť prestávky a často práve na takých miestach, ktoré mu pripomenú niečo z jeho života a to môžete sledovať formou krátkych výjavov. Začínajú v mladosti a postupne vás prevedú jeho životom, ktorému nechýbala radosť, no ani smútok.

Veľmi rýchlo si uvedomíte, že je to osobná výpoveď muža, ktorý sa vracia späť do svojho života za momentmi, ktoré ho dostali tam, kde je teraz. Boli tam aj pozitívne a aj negatívne chvíle, no nemáte dojem, že by v tom bola ľútosť, aj keď to nie je taký úplne šťastný príbeh. Je to o akceptovaní života takého, aký je, so všetkým dobrým aj zlým, čo je dokonale ilustrované aj motívom odpustenia. Príbeh je taký silný, až sa pri hraní sami vlastne cítite dobre a veľmi príjemne. Ako keď pozeráte dobrý film, ktorý chce hlavne nabudiť príjemný pocit a to aj bez ohľadu na to, či sa v ňom stane niečo smutné. Lebo opäť platí, že smútok aj smiech sú každodennou súčasťou života.

Old Man's Journey je čarovná a krásna hra so skvelou prezentáciou, úžasnou hudbou a príbehom, ktorý nepotrebuje prvoplánové momenty na to, aby chytil za srdce. Je to však aj chytľavá a zábavná puzzle hra, ktorá dokonale stavia na jednoduchosti a intuitívnosti, aby ponúkla hádanky, ktoré si užijete. No je to aj hra, ktorú budete mať za sebou po 90 minútach. Aký je ten zážitok intenzívny, taký je aj krátky a aj keď by to možno narušilo plynutie príbehu, chceli by ste viac.