To, že ste vytvorili úspešnú hru, nedokazuje len počet predaných kusov či davy fanúšičiek hádzajúcich vám spodné prádlo pod nohy. Definitívne sa tak stane, ak začnú ostatní robiť klony vášho projektu. Minecraft si našiel svoje publikum a nečakaný úspech zúročil ako sa len dalo, a to na všetkých možných platformách. Vzniklo taktiež mnoho kópií, máloktorá sa však k originálu čo i len priblížila. Cube Life: Island Survival je, žiaľ, jednou z nich. Fajn vec, dá sa to hrať, ale fajn momentálne znamená čistý priemer a radšej sa s radosťou vrátime do pôvodného Minecraftu.

Prečo teda recenzujeme priemerný klon hry, ktorá navyše prišla s krížikom mierne po funuse? Jednak sa presadila na Wii U - a to možno ani nebol taký veľký problém ako skôr diera na trhu, keďže Minecraft dovtedy na platforme od Nintenda absentoval. No a teraz prišla na PC. A potom… keď hra vám v jazykovej voľbe ponúka „Republiku Východ”, teda kraj, kde nič nie je, začne vo vás hrýzť červík pochybností, či ten východniarsky Minecraft nebude zaujímavá kratochvíľa na krátke letné večery. Žiaľ, nebude, hoci snaha tu evidentne bola. Chýbali skúsenosti.

Na prvý pohľad čistý Minecraft. Svet je zložený z kociek, kutáte sa v zemi, tam je strom, tak šup s ním dole. Získate drevo, vyrobíte prvé nástroje, s ktorými získate iné suroviny a takto sa bavíte, staviate, skúmate. V noci nie, vtedy po vás idú zelení paštikári (alebo čo to je za nemŕtve svinstvo) a musíte ich baciť, aby vás neotravovali. Do toho treba jesť a piť a keďže ste na ostrovoch, postavíte si plťku a hybaj ho ďalej. Alebo si postavíte most. Až stretnete iných osadníkov, no kým sa tak stane, nejeden žralok vám spraví škrt cez survival rozpočet.

Na výber sú dva módy: prežitie a sandbox. V tom druhom máte k dispozícii všetky materiály a predmety, nemusíte nič vyrábať. Jedná sa o budovateľský režim bez obmedzení. Aby ste niečo postavili a vyskúšali možnosti hry, je to vhodná ponuka. Raj pre kreatívcov premýšľajúcich v kockách. Avšak až príliš skoro je táto ponuka neskutočne nudná. Navyše už tu sa ukáže nepríjemný a dosť zarážajúci zápor: finálneho obsahu nie je toľko, koľko by sme od konkurenta Minecraftu očakávali. Niežeby bolo nutné zahltiť hráča desiatkami zbytočných predmetov, ktoré si očami prejdete v menu a viac o ne nezavadíte. Ale ponuka Cube Life je až príliš skromná a aj vytvorenie prostého domu je neuspokojivé. Nerátajúc farebné varianty toho istého je výsledná ponuka zbytočne striedma. Výsledkom je opakovanie a tvorba toho istého.

Zostáva nám režim prežitia, ktorý je tak trochu postavený na hlavu. Herná schéma je tradičná, popísaná vyššie. S tým rozdielom, že tutoriál v písomnej podobe vo forme „helpu" je všetko, len nie prehľadný. Zápisník, v ktorom musíte listovať a hľadať, čo vôbec chcete vyrobiť. Bez obsahu, prelinkovania alebo indexu. Taktiež pri tvorbe predmetov by sme uvítali možnosť si nielen pozrieť, ktoré suroviny potrebujeme na výrobu zvoleného nástroja, ale aj ako získame žiadané suroviny. Znovu musíme preťahovať jednotlivé predmety na pracovný stôl a presne ich ukladať do priečinkov, aby sme získali krompáč, udicu, dvere, posteľ (jej tvorba je až absurdne detailná oproti iným objektom) či trám na plť. Vzhľadom na našu pamäť akváriovej rybičky by sa hodili prednastavené schémy, ktoré by sme aktivovali jedným klikom.

Často zbytočne zdĺhavé procesy vás nútia neúprosne grindovať, čo v spojení so staraním sa o hrdinu, ktorý je smädný a hladný až nepríjemne rýchlo, privolá repetitívnosť nečakane skoro. Príbeh je prostý. Stroskotanec stratil v jednom okamihu celý svoj život a snaží sa prežiť, nájsť domorodcov a keby tam nič nebolo, nikomu by to nevadilo. Podobne ako plochý a plechový dabing s monológmi hlavného protagonistu. Atmosféra, ktorú by zápletka mala adekvátne živiť, je skôr zúfalým spôsobom o oživenie inak plytkého univerza s prostými pravidlami prežitia. Nepriatelia vychádzajúci výhradne v noci sa vám niekedy doslova respawnujú pred očami. Jediným cieľom sa stáva konečne nazbierať hľadané suroviny a vyrobiť z nich plťku. A tú roztrieskať o najbližšie skaly. Prečo? Lebo hra rada trestá.

A občas vás hra trestá priam absurdným spôsobom. Tak napríklad smrť, ktorá je v survival hrách už samotnou podstatou prežívania. Exnete a máte smolu, môžete sa vrátiť maximálne tak k naposledy uloženej pozícii. Bonusom je fakt, že na ukladanie máte presne jeden slot a uložením prepisujete pôvodnú verziu. Neexistuje nič také ako objavenie sa po smrti vo svete, kde ste už dačo vykonali, vytvorili, postúpili niekam vyššie. Pekne odznovu. Alebo ukladajte. A verte, že nie raz sa stane, že si svoju pozíciu prepíšete idiotským save-om. Po pár hodinách syslenia to nepoteší. Počiatočné tápanie vyústilo u nás do niekoľkých reštartov a aj neskôr išlo skôr o žonglovanie systémom pokus-omyl. Ono by sa dalo odpustiť Cube Life aj to. Teda keby bol svet náhodne generovaný. Nie je. Chápete? Znovu a dokola to isté na rovnakých ostrovoch so zúfalo nudným grindovaním, slabším obsahom a niekedy frustrujúcim interfaceom a hernými prvkami.

Práca s inventárom je nemotorná a mierne amatérskemu feelingu nahráva i to, že mečom zasiahnete nepriateľa i keď je pár metrov pred vami. Kurzor ukazuje správne a ak predsa môžete obdobným spôsobom kopať, rúbať, kutať, prečo nie aj bojovať? No lebo to vyzerá hlúpo. Akoby testovanie výsledného produktu prebehlo z rýchlika a vzali sa len základné princípy Minecraftu, ale už nie ich funkcionalita. Vidno to nádherne na tom, že je to vlastne celé nuda. Aj napriek tomu, že každá činnosť vám pridáva body skúseností a levelujete. Fajn, ale načo to celé je, ak je výsledkom len číslo v rebríčku? Rýchlo prichádzajúca nuda sa vám zavŕta pod kožu, pretože Cube Life neobsahuje to, v čom Minecraft svojou prepracovanosťou exceluje: žijúci svet s jasne danými, ale prirodzenými pravidlami.

V Minecrafte sa venujete rôznym činnostiam práve preto, aby ste si vytvorili dokonale fungujúci ekosystém. Či už s vlastným lesom, poliami alebo farmou. Zotnete strom a aby vyrástol nový, musíte ďalší zasadiť. Nesmiete všetky zvieratá vyhubiť - tu sa respawnujú zo vzduchu. Proste to v Minecrafte pôsobí ako žijúci svet. V Cube Life je všetko okolo vás len statickým zdrojom surovín. Aj zvieratá sú len objektmi pletúcimi sa vám pod nohy a nemusíte sa pozerať na ich efektívne využívanie, nielen zabíjanie. Diagram činností v hre je možno rozsiahly - ale len na dĺžku. Vôbec nejde do hĺbky a nejaví snahu hráča zaujať dlhodobo bez toho, aby sa frustroval alebo nudil. Smrť, ktorá často prichádza preto, že ste nebezpečenstvo neočakávali alebo jednoducho skapali od smädu, je lákavým spúšťačom bezhlavého vypnutia hry.

Spracovanie určite nie je tým, čo by vás malo prilákať. Otvorenosť herného sveta je len tak naoko a ani to, že kocky vyzerajú krajšie ako pixelový Minecraft, z Cube Life nerobí krajšiu hru. Sála z nej totiž umelosť, strojovitosť a následne pôsobí paradoxne omnoho viac neprirodzene ako najznámejší konkurent. Načo všetko to pozlátko, keď to v Minecrafte funguje lepšie a dokáže napokon vtiahnuť do lepšie vyzerajúceho sveta? Presne popísať to nedokážeme, ale textúry boli také odosobnene priemerné a svet prázdny, pustý a bez srdca, že sa nám do hry prenikalo ešte ťažšie.

Bez tutoriálu, s hromadou nudy v batohu na chrbte, plytkými hernými prvkami a chudobným obsahom nemá Cube Life: Island Survival žiadnu šancu zaujať. Alebo sa dostať medzi tie lepšie klony. Ale stále sa drží dôstojne na priemerných priečkach hrateľnosti. A to aj preto, že mnoho iných kópií Minecraftu je až primitívne zúfalých. Žiadna bomba a na hru zabudnete po pár dňoch. Ak ju však dostanete vo výraznej zľave alebo zadarmo v nejakom bundle balíku, za vyskúšanie stojí. Inak radšej siahnite k po všetkých stránkach prepracovanejšiemu Minecraftu alebo jeho kvalitnejších kópiách.