Futuristické preteky nadupaných vznášadiel sú veľmi obľúbeným žánrom medzi špecifickou skupinou ľudí. Ak sa niekde objaví hra presne s takýmto opisom, drvivej väčšine napadne práve Wipeout, ktorý sa za tie roky stal doslova synonymom tohto žánru. Novej Wipeout hry sme sa ale dočkali naposledy veľmi dávno, ak nepočítame remaster na PS4, takže je logické, že ak sa niekde objaví nový titul s rovnakým zameraním, dokáže na seba strhnúť pozornosť. S podobnou myšlienkou sa teda pravdepodobne vrhli do svojej debutovej hry s výstižným názvom Antigraviator aj vývojári zo štúdia Cybernetic Walrus. Prezentáciu stavajú najmä na vysokej rýchlosti, vizuálnom spracovaní, rozmanitých možnostiach či lokálnom multiplayeri až pre štyroch hráčov.

Práve v tomto duchu autori hru odhaľovali aj pred vydaním. No pri takto štylisticky ladenej racingovke je veľmi dôležité, aby všetky prvky hry boli čo možno najviac vyvážené a hráčovi ponúkli presne to, čo od takejto hry očakáva - bohatý obsah a, samozrejme, skvelú a vyladenú hrateľnosť. Bohužial, Antigraviator nie všetky tieto podmienky spĺňa, v istých momentoch očakávania prekonáva, v iných, možno aj dôležitejších stráca.

Pred prvým spustením som však žiadne očakávania nemal - iba som sa uistil, že hra podporuje gamepad, nakoľko takéto rýchle preteky nepatria medzi ten typ hier, ktoré by sa hrali dobre na klávesnici. Antigraviator nemal žiadny problém s DualShock 4, hra sa automaticky prepla do režimu pre ovládač, začala zobrazovať zodpovedajúce tlačidlá na DualShocku a taktiež nechýba celá schéma s konkrétnym vyobrazením ovládania na gamepade z PS4. Nakoľko je hra v pláne aj pre PlayStation 4, s takýmto zapracovaním pravdepodobne autori nemali veľa práce. Po doriešení technických vecí som sa vrhol rovno na skúmanie obsahu. Hra obsahuje plnohodnotnú kampaň, voľnú hru s umelou inteligenciou, respektíve s vašimi priateľmi na delenej obrazovke a multiplayer.

Kampaň pozostáva z ôsmich šampionátov rozdelených na osem obťažností - od úplného nováčika až po platinový šampionát. Každý z nich obsahuje štyri preteky, ktoré sú vopred určené, takže typ alebo trať sú fixne dané. V rámci šampionátu sa totiž môžete stretnúť s tromi typmi pretekov - klasické na umiestnenie po stanovenom počte kôl, countdown, kedy sa vám odpočítava čas, po úsekoch zbierate sekundy a musíte prežiť čo najdlhšie, no a posledným režimom je deathrace, v ktorom po každom kole končí ten, kto cieľom prejde ako posledný. Systém šampionátov však nemusí sadnúť každému. Účasť v úvodnom šampionáte je bez poplatku, no každý ďalší vás bude stáť určité množstvo hernej meny. Tú získavate práve hraním, no len ak sa umiestnite na prvých troch miestach. No aby ste si vôbec odomkli prístup do ďalších pretekov, musíte v predchádzajúcom šampionáte obsadiť bezpodmienečne prvé miesto. Čo rozhodne nie je jednoduché.

Hneď s prvým šampionátom som v zásade nemal žiadny väčší problém. Zvíťazil som a presunul sa na ďalší - už v závere druhého som sa však poriadne potrápil. Prekvapivo tretí bol taktiež v poriadku, no štvrtý mi opäť dal poriadne zabrať. Dobré je, že nemusíte v každých pretekoch obsadiť prvé miesto, aby ste získali dostatočný počet bodov na zlaté umiestnenie. Každopádne, problémové preteky sa odohrávali na rovnakej trati, čo vo mne vzbudzovalo isté pochybnosti o tom, ako veľmi fér je naprogramovaná umelá inteligencia. Nech sa totiž snažíte akokoľvek, keď sa na prvé miesto nedostanete hneď v úvode, dobehnúť súperov v ďalšej fáze pretekov mi pripadalo skrátka nemožné.

Takéto trápenie totiž prišlo hneď po tom, čo som s absolútnym prehľadom získal prvé miesto na inej trati, respektíve som neobsadil horšie ako druhé miesto v predchádzajúcich troch pretekoch šampionátu. Z tohto dôvodu je jasné, že hrateľnosť nie je veľmi vyvážená. Samotné ovládanie lodi mi pripadalo v poriadku, nie je vôbec komplikované, nakoľko je postavené len na plyne, brzde a otáčaní. Bonusom je zrýchlenie, ktoré nájdete vo forme statických plošín, prípadne kapsúl, ktoré za jazdy zozbierate a môžete ich v ľubovolnom čase vypúšťať. Rovnakým spôsobom môžete na súperov poslať rakety alebo im nastražiť rôzne pasce, ktoré sú ale na trati taktiež vopred určené. Môžu vám v istých momentoch pomôcť, no ak sú nastražené na vás, vo väčšine prípadov sa im vyhnete len vďaka náhode. Čo je dosť frustrujúce.

Istá rivalita na trati je ale podnecovaná práve súpermi. S obľubou do vás vrážajú, blokujú vás, sú vám prekážkou. Ak sa na vás nalepí hneď niekoľko oponentov, naozaj vám to situáciu nezľahčuje a dojem z hry len zhoršuje. Nie je to však vždy vinou AI, nakoľko je pochopiteľné, že aj oni sa chcú dostať k boostu a vyhrať preteky. Ak vás bez milosti hodia do ohňa, prípadne vás vyhodia mimo trať, rozhodne to nepoteší. Aj také prosté vyhodenie z trate ale hre veľakrát robí problém.

Neraz sa mi stalo, že som vyletel aj vlastným pričinením, no hra ma umiestnila na správne miesto až na druhýkrát, keďže ten prvý raz ma dala naspäť do jamy. V pretekoch, kde ide o desatiny sekundy, sa kvôli takejto hlúpej chybe beznádejne prepadnete z prvého miesta na ôsme a môžete ísť odznova. Našťastie, jednotlivé preteky môžete pri pozastavení reštartovať, ak už ale raz prejdete cieľovou čiarou, s umiestnením už nič nespravíte a musíte si dať celý šampionát odznova. Preto je dobré reštartovať už vtedy, ak to s vami nevyzerá dobre, nakoľko nie vždy sa dá presne odhadnúť, kedy preteky skončia. Samostatnou kapitolou je zamŕzanie hry, čo sa mi stalo hneď niekoľkokrát pri načítaní ďalších pretekov. Po opätovnom spustení hry sa, našťastie, dá šampionát obnoviť.

Čo považujem za plus, je slušný počet tratí - celkovo pätnásť okruhov pre päť rôznych oblastí, napríklad púšť, ostrovy, mestá či vesmír. Všetky trate sú spracované slušne a po vizuálnej stránke skôr potešia, ako by mali sklamať. Rovnako ma potešila prítomnosť lokálneho multiplayeru, no rozhodne ma nepotešil klasický online multiplayer. Nemal som totiž možnosť možnosť vyskúšať ho, keďže hra mi ani po niekoľkých pokusoch nenašla súpera a hľadanie vzdala s vetou, že sa žiadny oponent nenašiel. Aj napriek tomu, že je hra o lodiach - vznášadlách, v hre sú dostupné len tri typy, ktoré si rovnako musíte odomknúť za hernú menu. K dispozícií sú aj vylepšenia parametrov zakúpením nových krídiel a podobne. Opäť ale ide len o drobné technické zmeny, ktoré sú doplnené o vizuálne úpravy vašej lode. Ani tentokrát ale nejde o nejaký rozsiahly editor.

Antigraviator je v podstate celkom zábavná hra, ktorá má zopár väčších či menších múch v hrateľnosti. Ak ale tento žáner pretekov máte radi, dokáže vás aspoň na pár hodín upútať šampionátom či lokálnym multiplayerom. Keď sa však pozrieme na ponúkaný obsah, pri aktuálnej cenovke sa veľmi neoplatí a odporúčame počkať na zľavu.