Agónia je vhodný názov pre hru, ktorá hráčov doháňa k zúfalstvu, pretože obsahuje more chýb a nedostatkov kaziacich zábavu. Po sérii záplat je už tento kontroverzný titul v prijateľnej kondícii, a tak sme sa mohli sústrediť na samotný obsah, ktorý vyvolal značný rozruch a mnoho (nielen) záporných reakcií. Aj negatívna reklama je však reklama a v tomto prípade naozaj výdatne pomohla spropagovať hru, ktorá vôbec nie je až taká zlá, ako sa o nej píše a hovorí.

Do pekla nás už zaviedli mnohí vývojári, a tým nemyslíme, že vytvorili pekelne zlé hry, hoci aj s takými sa neraz stretávame. Peklo ako miesto súženia a múk je obľúbeným dejiskom akcií a hororov a aj keď pre niektorých je aj hranie Agony utrpením, faktom je, že vízia Madmind Studia je pozoruhodná. V porovnaní s tým, čo sa odohráva a zobrazuje okolo vás v Agony, sú diabolské motívy v iných videohrách skôr rozprávkou s detskými bubákmi. V tomto prípade je to však naozaj depresívne miesto, kde by ste sa určite nechceli ocitnúť, ale s fascinujúcimi zvrhlosťami, ktoré si iní vývojári jednoducho netrúfnu do hry zaradiť. Hoci práve tieto veci skvele definujú peklo, ktoré nie je pre moralistov, ale pre hriešnikov, aby si to poriadne odskákali.  Preto je obrovská škoda, že sa najlepšie scény z Agony stali obeťou cenzúry, ktorá nemá pre podobné veci pochopenie. Pritom keď už raz hra dostane nálepku 18 plus, nemali by byť hoci aj extrémne drsné scény až takým problémom. Môžu byť neestetické a zvrhlé, ale ak si takéto veci nemôžeme dopriať ani v samotnom pekle, jeho spracovanie nebude dostatočne vierohodné.

Agony aj tak pôsobí drsne a úchylne. Atmosféra nie ej až taká strašidelná, ale skutočne sa necítite komfortne a vo virtuálnej realite by tá ťarcha na vás doľahla v plnej sile. Grafika nie je práve top, zvuky nemajú potrebnú kvalitu, no temná hudba neznie zle a v podsvetí poslabšie animácie, rozmazané siluety a ostatné nedokonalosti pôsobia akosi prirodzene. Rovnako aj úzke chodby, neprehľadné zákutia a miesta, kde by ste bez vodiacej svetelnej línie, ktorú si môžete priebežne vyvolávať, možno donekonečna blúdili, sú presne tým, čo korešponduje s predstavou pekla. A k tomu telá zatratených, ktoré sú rôznym spôsobom mučené, deformované, prepichované, polepené do kotúľajúcej sa spleti  rúk, nôh a hláv, ktorá vás chce na seba nabaliť ako snehová guľa. A, samozrejme, rohaté démonky s vyvalenými prsiami. Popritom prekvapia bizarné scenérie s hrou farieb a rozmanitých motívov, ktoré už majú umeleckú formu a dobre by sa vynímali aj na skutočných obrazoch.

Apropo, obrazy patria medzi objekty, ktoré môžete objavovať pri svojom strastiplnom putovaní. Počas celej hry vlastne len blúdite, hľadáte Červenú bohyňu a spôsob, ako sa dostať z tohto miesta a možno vykúpiť. Popritom zbierate zlaté sošky, písané správy, preskúmate maľby, ktoré niekedy zviditeľnia nejaký prechod, narazíte na tajné miestnosti. To všetko sa vám spolu s počtom úmrtí vyhodnotí na konci úrovne a potom nahromadí v hernej galérii aj s artworkmi a stránkami komiksov.

Čakajú vás však aj iné aktivity. Na viacerých miestach musíte pohľadať srdcia a ukladať ich na misky váh, čím sa otvoria dôležité dvere. Zbrane nemáte, ale často používate fakle, ktoré nielen osvetlia tmu, ale napríklad aj spália kríky a niektoré druhy mreží z horľavých materiálov. Alebo keď ich odhodíte, odpútajú pozornosť démona. Pritom si ale treba dávať pozor na popáleniny. Staminu využijete na beh, pri plávaní pod hladinou toho, čo je zriedkakedy voda, častejšie krv alebo nejaká brečka. Budete stretávať nahých hriešnikov, môžete s nimi aj prehodiť reč, no hlavne po sňatí vreca z hlavy vám ich telá vám poslúžia v prípade úmrtia. Dokážete sa totiž prevteľovať, a to nielen do tiel ľudí, ale aj démonov.

Po skonaní poletujete v éterickej forme a ak vo svojej blízkosti nájdete vhodnú telesnú schránku, jednoducho si ju prisvojíte. V prípade rohatých síce len dočasne, ale môže vám to pomôcť s prekonaním nejakej nástrahy, hoci je škoda, že inak veľké využitie nemajú. Ak včas nenájdete nové telo, nasleduje reštart od najbližšieho checkpointu, rovnako ako v prípadoch, keď spadnete do bezodných jám, ktoré niekedy naozaj nevidíte. Svojské rukaté checkpointy sú však husto rozmiestnené a nemusíte sa vracať zďaleka.

Démonom by ste sa každopádne mali vyhýbať, spravidla totiž kontakt s nimi nedopadne dobre. Hlavne v úvodnej fáze hry sa dá pred nimi skrývať vo výklenkoch a so zatajeným dychom, neskôr už však hra tento prvok úplne prestáva využívať. Čo však naopak zažijete často, je kreslenie krvavých symbolov. Otvárajú vám prechody do ďalších priestorov a jedná sa o menšie puzzle, pri ktorých dopĺňate rozmazané časti. Chýbajúce kúsky znakov sú na kameňoch v okolí a môžete si vždy jeden z nich zapamätať alebo čmárať z hlavy. Ten správny je však len jediný. Musíte prísť na to, ktorý to je a navyše ho správne zakresliť pomocou pohybu prsta. Herné mechaniky teda sú vcelku zaujímavé, ale žiadalo by sa viac schopností, ktorými disponujete. Po získaní svojských jabĺk poznania si za vzácne body môžete rozvinúť schopnosť ovládnutia démonov, zredukujete hluk, ktorý spôsobujete, dlhšia zadržíte dych alebo odoláte slabším útokom. To je tak všetko.

Cesta do finále trvá niekoľko hodín a v závislosti od určitých podmienok, rozhodnutí a (ne)úspechov môžete dospieť k viacerým zakončeniam. Záverečná výzva však nie je patričným vyvrcholením, aké by si hráči, ktorí sa dostali až tam, zaslúžili. Uvidíte síce vcelku pôsobivé výjavy, ale hra vám dovolí vykonať len fádne činnosti a to hlavné sa odohrá len vo forme krátkych predelových scén, kedy sa len pasívne prizeráte. Pričom práve tu by mal hráč zúročiť, čo sa naučil a čeliť najväčšej skúške s využitím svojich schopností. Fatálne zlyhanie a sklamanie vo chvíli, kedy si už vytrvalci povedia, že to nakoniec vývojári celkom dobre zvládli.

Ďalším sklamaním sú doplnkové režimy.  Agony mód vám ponúkne krátku úroveň so survival voľbou s jedinými životom alebo časovkou. Cieľom je splniť niekoľko úloh a zavŕšiť level. Succubus mód síce znie lákavo a sľubuje atraktívne prejdenie celej hry v úlohe nahej démonickej ženy, ale je to nuda. Rohatá síce môže zabíjať a má aj efektný voodoo kúsok s prebodávaním srdca, ktoré má položené na dlani, ale bez schopností pôvodného hrdinu je to celé akési nemastné - neslané.

Dohrali sme a ak sme trpeli, tak sčasti dobrovoľne, lebo i napriek určitým frustrujúcim veciam sme sa aj bavili. Zaplátaná Agony sa už hrá bez väčších komplikácií a ak máte radi temné psycho hry, mohla by vás aj táto zaujať. Ani zďaleka nie je dokonalá, ale popri nedostatkoch má aj svoje unikátne prvky a spracovanie pekla je pekelne príťažlivé a odpudivé zároveň. A nebyť prísnej cenzúry, zážitok by sa ešte prehĺbil. Ak vám je takáto tematika blízka, odporúčame počkať na zľavu a potom to skúsiť, teda ak nie ste puritáni a nebojíte sa, že zhoríte v pekle.