Nintendo a Square Enix majú nový ambiciózny projekt dýchajúci nostalgiou. Už do názvu prepašovali jeho hlavnú devízu: táto JRPG nemá iba jedného protagonistu, ale rovno ôsmich a vašou prvou úlohou bude prehrabávať sa v profiloch postáv, za ktoré môžete odštartovať svoju odyseu. Na výber sú veľmi variabilné osobnosti a s nimi sú späté aj zaujímavé povolania – od váženého profesora, cez klasického bojovníka, až po obchodníčku či sirotu, ktorá trávi dni v kostole. Keď si pozeráte jednotlivé profily, objavíte vždy malý náčrt deja, ktorý vás čaká. Obchodníčka sa chce vydať do sveta, kde nájde lepší tovar. Lovkyňa odchádza z rodnej dediny, aby našla majstra. Klerička sa odhodlá namiesto nevlastnej sestry absolvovať symbolickú púť a pod. Pri výbere postáv môžete postupovať dvojakým spôsobom: buď sa rozhodujete podľa ich povolania, alebo zvolíte cestu príbehu.

Obvykle by som bral bojovníka, no Olberic nemá príliš zaujímavú story, takže napokon volím Ophiliu – neimponuje mi ani tak pôvod siroty ako štartovacia pozícia (Frostlands by mohli dodať atmosférickú grafiku), chuť vydať sa na záhadnú púť a najmä to, že sa už v prológu spomína tragický zvrat, čo by odpálil silnú líniu. Viac ako klasickú pomstu či honbu za chechtákmi. No úprimne – je umenie vybrať si IBA jednu postavu, rysujú sa aj netradičné dilemy (druhou voľbou by bol učiteľ; i liečiteľ má dobrý námet, no príliš altruistickú povahu), ktoré odkazujú na bohatú históriu sveta. A z niekoľkých odsekov textu máte pocit, že scenáristi prepracovali štartovacie body – o to viac vás bude zaujímať, ako sa im podarí zložiť putovanie ôsmich odlišných hrdinov dohromady.

Systém funguje tak, že si vyberiete prvú postavu, absolvujete s ňou prvú kapitolu. Prvých 15 minút je poriadne naťahovaných, súčasne sú dialógy nahovorené, držia vás v pozore. Spoznáte prvé postavy, máte absolvovať prvú úlohu a spoznať domáce prostredie. Po ukončení hrdinka odíde do sveta. Dostanete sa na svetovú mapu, kde uvidíte, že vaša postava má už pripravenú aj ďalšiu kapitolu, no na opačnom konci sveta a s poriadne navýšeným levelom – ste sotva na sedmičke a tam sa pýta lvl.23. Vtedy zistíte, že sa treba posilniť a na mape vidno ďalšie mestečká, signalizujú štartovacie pozície iných hrdinov. Nemôžete na nich preskočiť okamžite a mať paralelne rozohrané príbehy, ale môžete využiť šancu na zisk potrebných skúseností, putovať naprieč regiónmi, doraziť do iného mestečka a tam sa dá vybrať aj druhá postava. Dôležitý fakt: vaša primárna postava je srdcom putovania a ostáva v skupine, zatiaľ čo ostatné si možno meniť. Preto je prvotný výber kľúčový a všade sa objavili návody, koho si vybrať, za koho sa hrá ľahšie alebo poradie postáv pre typy hráčov.

Návšteva druhého mestečka funguje tak, že ho najprv sami presnoríte a ak narazíte na iného hrdinu, môžete sa s ním dať do reči. Ak chcete, vypočujete si jeho celý príbeh, čo znamená odohrať celú prvú kapitolu za niekoho iného. Sčasti to zdrží, intro každej postavy má pomalý rozbeh, slúži na rozohranie malých drám vo väčšom svete. Musíte si vyhradiť aspoň polhodinku na odklikávanie dialógov a celú hodinu na kapitolu vrátane bludiska či ciest s bojovými pasážami. Je to výborný systém, ako spoznať nového hrdinu a popritom mať k dispozícii silu naverbovaných. Vaša skupina začne prirodzene rásť a v prvých 20 hodinách možno spoznať všetkých, no za cenu roztrieštenej pozornosti. Každá postava má nielen iné povolanie, ale aj kopu svojich známych; tým pádom sa snažíte držať v pamäti viac mien.

Celková narácia deja je pomerne košatá, no niektorí hráči môžu reptať, že na úkor epického výsledku. Tým, že sa autori maximálne sústredia na rozpracovanie každej postavy, jej začiatku i putovania, tak prídeme sčasti o veľké momenty z iných RPG. No fragmentovaný prístup vám dá maximálnu voľnosť a nie ste nútení sledovať vopred dané poradie, sami si vyberiete, za koho chcete čo najskôr skončiť putovanie (ak vám to level povolí) a za koho neskôr. Postavy v deji sú rozmanité a autori sa ich snažia odlíšiť nielen charakterom a povolaním, ale aj miestom pôvodu alebo vravou. Nárečie pretavené do anglických titulkov nahráva divokým typom či pirátom, ktorí omieľajú angličtinu všelijako, prehĺtajú slabiky či využívajú žargón aj kopu slangu. Vzdelané postavy majú pekné titulky a spisovný prejav. Vrcholom je lovkyňa H’aanit, ktorá používa stredovekú shakespearovskú angličtinu, ktorá vás preverí poriadne – osobne ju beriem ako sofistikovaný vtip, no niektorí hráči budú rozladení a nebudú všetko rozumieť. Je to fajn porovnanie, najmä pri hltaní prvých kapitol deja vás toto odlíšenie celkom poteší.

Každá postava pochádza z inej časti – niekto z hôr a lesov, iný zo zasnežených plání, prípadne mesta, ostatní skôr z pobrežia či prímorských destinácií. Geografia, farebné ladenie i hudba sa snažia navodiť vždy iný pocit. Autori sa ich snažia natoľko odlíšiť, aby ste vedeli, kadiaľ putujete. A každá postava dostala aj špecifickú vlastnosť do sveta či do boja – klerička Ophilia môže brať spoločníka a vyvolať ho v akcii. Učiteľ Cyrus študuje motivácie NPC a občas z nich vytiahne info, kde sa nachádza skrytý poklad. Obchodníčka Tressa získa lepšie zľavy v obchode. Niektoré postavy využijú schopnosti mimo bojov, iné počas nich, lebo obohatia vaše rady. A ku každej NPC môžete pristúpiť rôznym spôsobom.

Svetová mapa je veľmi nápomocná: už od začiatku ukazuje, kde čaká ktorá postava, respektíve do akých miest vás zavedú ďalšie kapitoly. Putovať budete krížom cez mapu, čo môžete využiť na tréning. Kým sa predierate po cestičkách a rázcestiach, ubehne veľa času a systém náhodných súbojov vás často prepadne. Na križovatkách si možno uložiť pozíciu alebo nakúpiť u obchodníka, potom idete na ďalšie potulky. Prechody nebývajú dlhé, za 10 minút sa z jednej križovatky dostanete na druhú plus ďalší čas si treba vyhradiť na súboje. Prekutávate odbočky, snažíte sa identifikovať cestu k truhliciam skrývajúcim peniažky, malé poklady a občas aj kúsok do výbavy. Dizajn máp nie je dychberúci, a po pár hodinách sa naučíte jeho nuansy, no predsa je vždy pasia objaviť ďalší traverz. Po ceste nájdete aj bludiská či náročné úseky – mapa vám ukáže level nebezpečenstva, podľa neho sa viete zariadiť a zistíte, či na to máte, alebo si radšej miesto zapamätáte a navštívite neskôr. Neraz sa mi potvrdilo, že postavy na desiatom leveli sa neoplatí pustiť do jaskyne s levelom 30 či 45, rozdiel medzi silou nepriateľov a vami je priepastný.

Každopádne má svetová mapa väčšie využitie ako minimapa, ktorá vám ukáže skôr nasledujúce body, občas bliká na zeleno (značí príbehový bod), občas na oranžovo (vedľajšia úloha), detailný pohľad na svet či zobrazenie ciest od nej nečakajte. Old-school systém ráta s vašou pamäťou – s tým, že si rovnako ako pred 20 rokmi budete pamätať, kde čo bolo, kade vedie cesta. Platí to najmä na cestičkách, mestá si ešte dokážete zafixovať alebo len beháte medzi krčmou, obchodníkmi a obydliami.

Samozrejme, gro hrateľnosti núka Octopath Traveler pri súbojovom systéme, ktorý servíruje famózne možnosti postáv a kombinácie. Každá postava má povolanie, využíva fyzické údery rozličných zbraní (meče, kopije, sekery, bakule, luky), trošku mágie (elementárna, liečivá, ofenzívna) aj iné schopnosti. Vytvoriť si partiu štyroch (z ôsmich či viacerých možností) je prvých 10 hodín ľahké, ale keď sa počet možnosti zvýši, príde väčšia výzva. Určite chcete bojovníka, mága, liečiteľa a niekoho k nim. Ťahové súboje majú jasné pravidlá: čakáte na možnosť útočiť/brániť/kúzliť/použiť predmet, no autori zároveň uvádzajú dva kľúčové elementy: Break a Boost. Break je číslo pri každom nepriateľovi: kým sa vám ho nepodarí vynulovať, je nepriateľ voči vám odolný a fungujú naň iba údery či mágia zobrazená v pár ikonkách pod ním. Niekto je ľahko zraniteľný mečom, lukom, ohňom a svetlou mágiou. Iný odolá sekere a ľadu. Vašou úlohou je útočiť sofistikovane: používať údery, ktoré zrania oponenta, prelomia jeho obranu a potom v omráčenom stave môžete do neho útočiť podľa ľubovôle, už budú účinné aj ostatné zbrane. Spočiatku sú pri nepriateľoch uvedené iba otázniky, počas prvých súbojov zisťujete, koho čo zraní. No neskôr už idete na istotu. Lenže pozor, v omráčenom stave oponent nevydrží dlho a po čase sa jeho štít či defenzíva vráti na pôvodnú hodnotu a musíte ho prelomiť znova.

Nielen pre taký prípad príde druhá technika – Boost. Cítiť pri nej vplyv autorov minulej hry Bravely Default a funguje jednoducho. Ak útočíte či bránite štandardne, za každý ťah sa pripočíta Boost bod. Môžete ich mať až päť – a keď ich v jednom ťahu zrazu spájate, silnie vám úder i mágia. Za jeden bod už máte kúzlo druhého levelu, za tri ste už na maxime. Takto dokážete šetriť body na dôležitý moment boja, kedy sekáte a spôsobíte najväčšiu škodu, alebo máte najsilnejšie kúzla. Pritom spotreba SP (skill points) je rovnaká – je rozdiel, či sa za 8 bodov liečite o 130 HP alebo až o 500 v jednom ťahu.

Ešte viac možností dodajú príslušné schopnosti postáv. Moja Ophilia dokáže v meste presvedčiť muža, aby s ňou išiel do boja a potom ho môže deväť ráz vyvolať v krušnej chvíli. Alebo lovkyňa H’aanit má schopnosť povolať do boja beštiu Linde, chytať nepriateľov z teréne a použiť ich v ďalšom súboji. Má to obrovskú výhodu, že len so štyrmi postavami, ktoré nemôžu mať všetky kombinácie zbraní, si viete povolať ďalšie – ak si pochytáte silné mravce či operencov strieľajúcich z luku do všetkých v jednom, je to výhoda k dobru. Tressa rada kradne prachy a Cyrus identifikuje vlastnosti či HP nepriateľa – áno, v tomto je Octopath Traveler dosť old-school, keď HP iných neukazuje, iba farbu/stupeň poškodenia.

Možno mávnete rukou, že pri krátkych súbojoch nie je absencia HP problém, no pri bossoch sa to info náramne hodí, keď potrebujete zistiť, koľko ešte treba búšiť do nepriateľa a či už je koniec blízko. Váš odhad je neraz mylný – osobne sa mi stalo, že po 10 minútach súboja mal súper stále 60% HP a súboj sa natiahol na dobrých 25 minút takmer v úvode hry! Už som si myslel, že som prišiel do lokality skôr – ale nie, súper s viac ako 6000 HP dal postávam na úrovni 400 HP veru zabrať. Bossovia sú nároční a vôbec, pozorne sledujte levely nebezpečenstva, trénujte, kde sa dá – tento prístup sa rozhodne oplatí.

Hodnotiť grafiku i hudbu Octopath Traveler nie je ľahké, nakoľko tu vyskakuje menší rozdiel oproti očakávaniam. Switch využíva možnosti hardvéru, no autori si zvolili inú cestu – žiadna príliš detailná grafika či enormné rozlíšenie, ale estetická i grafická pocta 90. rokom. Sprity všade navôkol, nie príliš veľké možnosti zobrazenia postáv, ani sveta – skôr účelová grafika, kde je prísne HD-2D aplikované, aby ste sa cítili ako v retro hre, no ste na novom hardvéri. Samozrejme, soundtrack je vynikajúci, hlasy v japončine sú náramne atmosférické, titulky majú vynikajúci preklad a ich rozlíšenie je silné. Nemá význam brániť sa postupu, ktorý autori zvolili – treba skôr oceniť, že išli po účelovom riešení.

Octopath Traveler nie je ľahký kúsok na posúdenie, lebo aj viacerí JRPG fanúšikovia dostanú odlišnú výzvu. Nielen pri výbere postavy, ale celkovom putovaní, skladaní si deja a vnímaní postáv. Mnohí môžu vytknúť, že Octopath Traveler si berie kopu existujúcich trópov a zavedených scenárov a rozbíja ich na malé púte, ibaže je ich osem a nejako ich zlepí dokopy. No svet a možnosti ôsmich hrdinov sú výborne spracované a samotný nápad je realizovaný veľmi dobre. Ak vás sprvoti máta rozbitý systém na kapitoly a desiatky vedľajších postáv, dajte tomu čas. Odporúčam aj kúskovať hranie na hodinku či dve, nedávať dlhočizné maratóny, kedy sa vaša pozornosť otupí. Je to ako hrať osem minihier dokopy a pritom v jednom celku i celistvom svete. A keď už nič iné, súbojový systém vás na desiatky hodín určite zaujme. Iný prístup, iný systém a silná exkluzívna Switch hra na celé leto. Pre pár znalcov: duch starých dielov Final Fantasy tu nenápadne presvitá ako pred 20-25 rokmi...