Má to byť ďalšia z ultra náročných hier v štýle Dark Souls, ale v sci- fi prostredí a so strelnými zbraňami. Zámer tvorcov je síce pekný, ale od slov k činom je niekedy veľký kus cesty a výsledok nemusí byť taký, ako by sme si želali. V tomto prípade záleží aj na tom, čo od hry vlastne očakávate, ale určite jej mnohí neprídu na chuť, a to hneď z niekoľkých dôvodov.

Vývojári sa pokúsili načrtnúť nápadité univerzum, ale podobných svetov sme tu už mali viacero a v tomto smere ničím neprekvapia. Možno keby nám príbeh neservírovali statickými obrazovkami, dokázal by zaujať viac. Každopádne dej nie je až taký podstatný ako hrateľnosť, ktorá však už od začiatku pokrivkáva a ani neskôr sa to nezmení k lepšiemu. Problém je práve v tom, že sa autori za každú cenu pokúšali využiť mechanizmy Dark Souls, ale je to skôr na škodu ako na osoh. Mohla to byť slušná, i keď stále nie výnimočná akcia pre bežných hráčov, no napokon je z toho len nemastný-neslaný pokus o priblíženie sa k hernej legende.

Na začiatku si vyberiete zameranie svojho hromotĺka, pretože v konečnom dôsledku z toho ponúkaného svalnáča, prípadne jeho ženskej alternatívy, nič iné nebude. Na výber je šesť disciplín, čiže povolaní, ale všetky sú založené na hrubej sile a strelných zbraniach. Rozdiel je v tom, či sa vaša postava lepšie uplatní v boji z blízka alebo z diaľky a čo bude súčasťou jej výzbroje. A výberom ovplyvníte aj hodnoty vašich atribútov. Potom si môžete dotvoriť vzhľad a ide sa na vec.

Začiatok v tajuplnom futuristickom komplexe vás trochu nešikovne naučí základy a zabijete tam prvých nepriateľov. Je to menšia spleť chodieb s dverami, na ktoré niekedy potrebujete špeciálny predmet, aby ste ich otvorili. V miestnostiach nájdete nejaké truhlice s materiálmi a niekedy viac inokedy menej užitočnými doplnkami, ktoré automaticky šupnete do inventára. Pomaly si osvojíte svoju primárnu aj sekundárnu strelnú zbraň s priblížením pri zameraní a k tomu výbavu na útok zblízka, čo môžu byť napríklad meče. Munície nie je nazvyš, takže sa určite nevyhnete sekaniu a bitiu nepriateľov z tesnej blízkosti.

Rýchlo zistíte, že sa protivníci správajú strojovo a ich inteligencia je mizerná. Občas si z nešikovnosti aj ublížia medzi sebou. Ale vynahradzujú to veľmi silnými útokmi a prepadnutím z nepríjemných miest, kam ich tvorcovia cielene umiestnili. Tých, čo útočia zblízka, sa zbavíte bez problémov. Strelci však vedia nepekne zraniť, takže hoci sa ich dokážete zbaviť rýchlo, treba využívať úhybné manévre a kryť sa za objektmi, inak sa váš život rýchlo priblíži k nule. Musíte pritom počítať nielen s limitovanou muníciou, ale aj časom na prebíjanie zbrane. Boj vám však veľmi uľahčí možnosť označenia a uzamknutia cieľa, takže potom ho máte automaticky neustále zameraný a stačí držať prst na spúšti a pohybovať sa. Prípadne ešte k tomu švacnete granát.

Ale budete zomierať pomerne často, pretože skutočne stačí trochu nepozornosti a po niekoľkých strelách od nepriateľov sa už váľate v prachu. Oživíte sa pri naposledy aktivovanom obelisku, čo je objekt s univerzálnym využitím. Slúži ako checkpoint s automatickým ukladaním hry a kedykoľvek sa ho dotknete, doplní vám na maximum všetko - život, energiu na špeciálne útoky, staminu najčastejšie využívanú na beh, obnovia sa aj liečivé doplnky, granáty a munícia. Problém je v tom, že po úmrtí či kontakte s obeliskom sa súčasne oživia všetci bežní nepriatelia v okolí. Permanentne „kaput" zostanú len bossovia, ktorí sú, samozrejme, odolnejší a musíte hľadať ich slabiny. Bohužiaľ, často nemáte inú možnosť, len využívať regeneračné schopnosti obeliskov, takže opakovane bojujete s tými istými protivníkmi, ktorí sa objavujú stále znovu a znovu. A to čoskoro začne byť veľmi otravné.

Okrem toho je obelisk miesto, kde si môžete meniť zbrane, ak ste v teréne našli dátové balíčky s novou výzbrojou. Všetko tam môžete aj vylepšovať, ak máte dosť vyzbieraných komponentov a bitov. Bity získavate v boji za padlých nepriateľov a niekedy ich nájdete voľne pohodené. Ich primárnym účelom je vylepšovanie vašich atribútov, s čím je spojené zvyšovanie levelov. Vždy potrebujete určité, čoraz väčšie množstvo bitov, aby ste posunuli vyššie hodnotu vašej obratnosti, vnímania, sily, odolnosti a ďalších parametrov. Pridajú vám život a zlepšia bojové schopnosti, napríklad aj šancu na kritický zásah a oceníte aj rýchlejšie nabíjanie či lepšie uhýbanie. Treba pritom zohľadniť aj požiadavky nových zbraní, ktoré bez potrebných parametrov postavy nedokážete použiť. O bity môžete prísť pri úmrtí, no zostanú na mieste skonania, kým si ich nevyzdvihnete,  alebo znovu neumriete. Obelisk zahrňuje ešte aspekty s bonusmi a cestovanie.

Štandardnou náplňou hry sú opakované pokusy prestrieľať sa do novej oblasti a hľadanie prechodov ďalej, čo v spleti ciest neraz znamená nudné blúdenie. Priebežne vám pribúdajú zbrane a narazíte na nových nepriateľov a prostredia. A, prirodzene, aj bossov, na ktorých sa niekedy dostatočne pripravíte až grindovaním. Čiže zlikvidujte nepriateľov v okolí a aktivujete obelisk, aby sa oživili, lebo z nich zas vypadnú bity. A tak môžete zvyšovať svoje atribúty a levely až dovtedy, kým nebudete pripravení a dostatočne silní. Prakticky to môžete robiť aj na jednom mieste a donekonečna. Je otázne, ako dlho vás tieto procesy budú baviť a vlastne ako dlho vás dokáže upútať celá hra. Je to totiž monotónne, nudné a niekedy aj frustrujúce repete.

Grafika je na tom prijateľne, nedá sa však hovoriť o príťažlivom spracovaní. Je skôr decentné, bez nejakých precíznejších detailov a s pomerne fádnymi lokalitami a úrovňami. Celkovo všetko pôsobí dosť depresívne, dominujú tmavšie farby a okolie je mierne zahmlené, čo však vytvára charakteristický ráz hry. Naproti tomu sú zvuky slušné a efektná je pochmúrna hudba, v ktorej dominuje spevácky zbor.

Immortal: Unchained je hra len pre úzky okruh záujemcov, ktorým nebude prekážať repetitívnosť a tupé boje bez akýchkoľvek výraznejších prvkov. Môže to byť prijateľná alternatíva pre milovníkov Dark Souls, ale určite nájdete aj oveľa lepšie tituly v tomto štýle. Je to veľmi fádna a vzhľadom na svoju ponuku totálne predražená záležitosť bez štipky originality, na ktorú po dohraní rýchlo zabudnete. A je otázne, či ju vôbec budete mať chuť dohrať až do konca.