Warhammer 40 000 je fascinujúce univerzum a už neraz sa objavilo aj vo videohrách, no málokedy v uspokojivej podobe. Ani Space Hulk: Tactics nie je veľmi vydarený pokus a opäť je tu zjavne nevyužitý potenciál a zbytočné nedostatky, ktorým sa určite dalo vyhnúť. Pre väčšinu hráčov,  vrátane skalných fanúšikov, je to (ďalšie) sklamanie.

Ponuka režimov je celkom slušná - dve ťaženia, skirmish a rýchly zápas, tvorcovia mysleli aj na rebríčky a editor. Príbeh je zameraný na postup tímu vesmírnych mariňákov Blood Angels v letiacom komplexe Space Hulk, ktorý sa blíži k planéte a hrozí, že odtiaľ vyskáču agresívni genestealeri. Takže tento problém treba vyriešiť, kým nie je neskoro. V ťažení za  mariňákov musíte prehľadávať  jednotlivé priestory, prebudiť terminátorov, dostať do bezpečia svoje jednotky či umiestniť nálože. V kampani za genestealerov sa tomu snažíte zabrániť a musíte pozabíjať všetkých, alebo aspoň vybraných „anjelov". Postup za každú stranu je pritom diametrálne odlišný a rovnako je to aj s náročnosťou aj samotnou hrateľnosťou.

Space Hulk:Tactics je ťahová stratégia, čiže  sa hrá na kolá, kde na vykonanie rôznych činností používate akčné body jednotlivých postáv, ktoré ovládate. Pri hre za mariňákov je dôležitá koordinácia tímu a časté využívanie overwatch režimu. Čiže postavy pomaly presúvate k cieľovému miestu a ak nechcete rýchlo prísť o mužov, nastavíte im pozorovací režim tak, aby mali na muške okolité chodby a dvere. Genestealeri totiž dokážu v kole prekonať veľké vzdialenosti a viackrát zaútočiť. Vynoria sa z bočnej chodby a ak nemáte postavy v pohotovosti, pocítia zuby a  pazúry týchto kreatúr. Pomyselné hody kockami rozhodnú o tom, či je útok úspešný, alebo nie. Väčšinou úspešný je a zasiahnutý terminátor spravidla umiera po prvom výpade. Takže misia pre vás môže skončiť veľmi rýchlo.

Ani overwatch však nie je zárukou, že odoláte náporu genestealerov, ktorí neustále vychádzajú z niekoľkých spawn bodov. Ani karty, ktoré sú súčasťou taktiky a môžete ich použiť buď na úspešnejší útok či podporu, alebo ich premeníte na extra akčné body, čo sa pomalým terminátorom rozhodne zíde. Kocky totiž určujú aj úspešnosť protiútoku a rovnako aj presnosť obranných veží, ktoré by vám mali pomôcť zastaviť nepriateľov. Lenže nastavené je to tak, že hody dopadnú vo váš neprospech a monštrá často prejdú bez ujmy na zdraví cez veže a dostanú sa na telo aj hliadkujúcemu terminátorovi. Jednoducho sa, na počudovanie, vyhnú aj piatim strelám za sebou a navyše niekedy zlyhá aj samotný overwatch a terminátor jednoducho nereaguje. To je jedna zo zásadných chýb hry.  

V úzkych chodbičkách sa nedá predbiehať, lebo majú len šírku jednej postavy a ak ide viac terminátorov za sebou, tí ostatní sú skrátka blokovaní, až kým sa neprejde do nejakej miestnosti alebo na rozcestie. V uličkách ani nedokážu strieľať jeden spoza druhého (mohli by napríklad ponad plece alebo keby sa kamoš vedel prikrčiť), takže ak zaútočí nepriateľ, prejavia sa až vo chvíli, keď umrie terminátor na začiatku radu. Kampaň za krvavých anjelov je preto veľmi nevyvážená a zbytočne frustrujúca. Navyše aj dosť nudná, pretože medzi misiami postupujete na schéme po pospájaných uzloch, kde priebežne otvárate dvere, zbierate zásoby a narastá počet nebezpečných miest, kde hrozí priamy stret s nepriateľmi.

Vašou úlohou na mape pri hre za vesmírnych mariňákov je preklikať sa cez jednotlivé body až k hlavnej misii na konci línie, aby ste odomkli ďalšiu sieť uzlov. A tak to ide dookola. Moju snahu zavŕšiť túto kampaň napokon nadobro pochoval nepríjemný bug, ktorý mi zabránil splniť kľúčovú misiu, a teda sa mi neodomkli ďalšie. Vždy na začiatku mi totiž zamrzla a hra vyhlásila „neočakávanú chybu". A verte, že podobných potknutí je v hre neúrekom.

Celkom iná káva je kampaň za genestealerov. Postup je nápaditý - karty väčšinou používate na privolávanie stále ďalších jednotiek, ktoré potom umiestnite na ľubovoľné spawnpointy a tam sa vyliahnu. Genestealeri pritom majú v každom kole dve fázy -  fázu premeny a akčnú. Kým nie sú odhalení alebo sa nerozhodnete s nimi vyliezť z rôznych chodbových otvorov, ukazujú sa  vo forme farebných, väčšinou červených kruhov. Postriehnuť si na terminátorov a dostať sa im na dosah pazúrov je spravidla veľmi ľahké, niekedy elitný tím vyvraždíte už v prvých kolách. 

V kampani genestealerov postupujete po trochu iných bodoch, ale skutočne je to len o tom stavať sa do cesty terminátorom a kynožiť ich. Je to však oveľa väčšia zábava aj pohoda ako pri hraní za Krvavých anjelov. A súčasne vidíte, ako zle sú vyvážené frakcie - na jednej strane po zuby vyzbrojení, a predsa takmer bezmocní terminátori, na druhej  nekonečne sa rodiaci, rýchli a smrtiaci genestealeri, s ktorými je to prechádzka ružovou záhradou.
 
Pri kampaniach ešte treba spomenúť vývoj postáv. V prípade terminátorov vylepšujete zásobami ich karty a môžu sa dostať k alternatívnej zbrani alebo modulom. Genestealerom upgradujete karty získanou DNA. Je to dosť chudobný vývoj na obidvoch stranách a sotva niekoho uspokojí.

Skirmish umožňuje vybrať si ľubovoľnú misiu a hrať proti počítaču alebo živému súperovi v súkromnej alebo verejnej hre. A môžete si nastaviť dobu trvania ťahu. Lenže iných protihráčov ani pri pokuse pridať sa k misii v lobby pravdepodobne ani nenájdete, takže si to opäť dáte zrejme len sólo. Za zmienku však stojí možnosť vybrať si a pripraviť vlastné oddiely. Poteší hlavne sortiment mariňákov, kde je prednastavený tím Blood Angels, ale aj Dark Angels, Space Wolves a Ultramarines. 

O čosi väčšiu šancu máte nájsť oponenta v Quickmatch režime, kde je na výber bežná aj hodnotená hra, ktorá vám umožní zapísať sa do rebríčka. Naša skúsenosť však nebola veľmi príjemná. Na mape, kde aj v tomto prípade treba plniť obligátne úlohy s terminátormi, alebo ich prekaziť genestealermi, sme strávili desiatky minút najmä čakaním na aktivity oponenta. Po deviatom kole sa nečakane prerušilo spojenie a zápas bol predčasne ukončený. Ďalší kaz hry a dôvod, prečo prakticky nikto nehrá multiplayer.

Čo je na hre naozaj na úrovni, je grafika. Hra je vizuálne naozaj príťažlivá. Misie sledujete v izometrickom pohľade, kde pekne vidíte celú lokalitu a všetky postavy aj tie nepríjemne úzke chodbičky. Pri ovládaní terminátorov si môžete prepínať pohľad prvej osoby a vtedy sa už ocitnete priamo v koži danej postavy a vnímate okolie aj nepriateľov pekne zblízka. Až na to, že sa to takto horšie ovláda. Pekné sú aj časté scény, keď odniekiaľ vylezú genestealeri, alebo sledujete efektnú streľbu terminátorov. Výhrady nemáme ani voči nahovoreným dialógom ľudí medzi misiami a hudba rozhodne pomáha budovať atmosféru. Poteší česká lokalizácia.

Space Hulk: Tactics je skutočne sklamanie na plnej čiare. Vychádza síce z pravidiel stolovej hry, ktorých sa kŕčovite drží, ale možno aj to je problém, pretože čo dobre funguje na stole, nie je až také efektívne v digitálnom spracovaní a chcelo by to nejaké praktické úpravy. Hra trpí mnohými neduhmi, počínajúc nudnými ťaženiami, nevyváženými stranami, biednymi úpravami postáv, topornou AI a končiac bugmi a technickými chybami. Z úplnej priepasti ju vyťahuje aspoň vydarené audiovizuálne spracovanie a doplnkové scény. A celkom zaujímavý (a ľahký) postup za genestealerov, ktorý však ostro konstrastuje s ťažkopádnou hrateľnosťou za vesmírnych mariňákov. Sólo režim sa vám rýchlo zunuje a multiplayer (oprávnene) zíva prázdnotou. Kým hra nebude ošetrená poriadnou porciou záplat a privysoká cena neklesne aspoň na polovicu, nie je dôvod o nej uvažovať. A aj potom je to otázne.