Na niektoré veci si treba počkať. Máme tu série, ktoré nám nové hry dávkujú relatívne pravidelne. Čo sa týka Soulcaliburu, aj keď sme sa medzi päťkou a šestkou dočkali HD verzie dvojky s online podporou, mobilnej hry a aj free to play bojovky, na priame pokračovanie sme museli čakať dlhých 6 rokov. A aj keď táto séria často kráčala v niektorých aspektoch bok po boku série Tekken, aj kvôli tomu, že sú si tímy stojace za nimi veľmi blízke, v prípade Soulcalibur VI tu je spoločná len technická stránka hry. V ostatných veciach kráča vlastným smerom, či je to posun príbehu, alebo aj výraznejšie zásahy do hrateľnosti titulu, ktoré si pravidelní hráči všimli okamžite.

Poďme ale od tých spoločných prvkov, keďže už tie pre sériu Soulcalibur predstavujú veľké veci. Šestka už beží na Unreal Engine 4 technológii, čo so sebou prináša menšie zmeny vo vizuálnom štýle, no najmä sériu prináša na platformu, kde nikdy predtým nebola – PC. To znamená, že je tu celkom nové publikum, ktoré si môže zamilovať bojovku, v ktorej nehrajú prím päste, ale zbrane. Okrem toho, samozrejme, vychádza na Xbox One a PS4. Pravdepodobne aj množstvo nových hráčov na všetkých troch platformách spoločne viedlo autorov z Project Soul k tomu, aby sa vrátili na začiatok a priniesli zároveň akýsi reboot značky, aj napriek číslovke v názve.

Od začiatku príbehu série už totiž došlo k obrovskému posunu, niektoré veci sa vyriešili, iné sa zamotali, možno sa v tom strácate aj v prípade, že ste so sériou oboznámení. To je ale teraz všetko preč. Vraciame sa späť k udalostiam prvej Soulcalibur hry (teda druhej Soul hry) a máme možnosť zažiť niektoré z jej kľúčových udalostí z iného pohľadu, prípadne sa dozvedieť aj veci doteraz neznáme. Príbeh sa odohráva na konci 16. storočia, opäť je v jeho centre prekliaty meč Soul Edge. Vracajú sa postavy, ako Cervantes, Sophitia a hlavne rytier Siegfried, ktorý rozhodne nemal uchopiť Soul Edge do svojich rúk.

Evil Seed, Nightmare, kľúčové boje a známe postavy sú veci, ktoré tu nesmú chýbať a ak je toto váš prvý kontakt so sériou, pripravte sa na príbeh, ktorý bude komplikovanejší, než by ste od takejto bojovky čakali. No ak ste už dlhoročnými fanúšikmi, pripravte sa na to, že nová hra niektoré udalosti tých predchádzajúcich mení. To isté platí aj pre príbehy niektorých postáv, ktoré sú teraz rozdielne. No a nechýbajú ani nové vsuvky, z ktorých sú najvýraznejšou línia súboja Grøh proti Azwelovi a jeho temným experimentom. Obe nové postavy prekvapivo dobre zapadajú do hrateľnosti, k čomu sa ešte dostanem, no až tak priamo nezasahujú do toho známeho príbehu, najmä predstavujú svoj vlastný, doteraz neznámy.

Ďalším dôkazom, že je tentoraz ten príbeh trošku komplikovanejší je fakt, že je rozdelený do dvoch herných režimov, pričom sa tu navzájom prelínajú jednotlivé línie v určitých bodoch a pre celkový obraz by ste si mali prejsť všetky. Úplne novým režimom je Libra of Soul, ktorý je vašim príbehom. Vytvoríte si svoju postavu, na výber máte niekoľko rás, upravíte si parametre podľa svojho gusta a zobúdzate sa so stratou pamäte. Váš život visí na vlásku, pravdepodobne vďaka Evil Seed neskončíte najlepšie, no ešte stále je tu nádej. Nebude to však jednoduché a musíte sa vydať na púť naprieč herným svetom.

Postupne prechádzate niekoľkými kapitolami, odkývate svoje pozadie, vás príbeh sa cez interakcie so známymi tvárami prelína s tým hlavným o meči Soul Edge, no taktiež postupujete vpred v tom novom, kde vás poriadne potrápi záporák Azwel. Kapitoly sa skladajú z hlavných a vedľajších misií, pričom niektoré obsahujú boje, iné len dialógy. Dôležité ale je, že si môžete formovať svoj vlastný príbeh a aj postavu cez svoje rozhodnutia. Môžete tak napríklad skončiť s absolútne dobrou postavou, no na druhú stranu sa nedostanete k niektorému obsahu, ktorý si žiada „zlé“ voľby.

Navyše to nie je len o tom, ale tiež o manažmente a pohybe po mape sveta, ktorá má síce len jednoduchá 2D formu, ale aj tak sa po nej dosť nachodíte. V mestách môžete kupovať zdroje, jedlo, zbrane, vylepšovať svoju výbavu a tiež najímať ľudí. Mestá môžete tiež vylepšovať a ak máte peniaze, dokážete sa vybrať aj mimo hlavnej trasy. Najatých bojovníkov môžete vybaviť jedlom a upraviť im tak atribúty, dať im lepšie zbrane a poslať do boja ako svojich pomocníkov, pričom po ich smrti naskakujete vy. Misie sa líšia, vždy sú síce o boji, no podmienky sa rôznia, často vo váš neprospech.

A tu naráža kosa na kameň. Tento režim je jednoduchý konceptom, no nakoľko je toto japonská hra a Japonci majú stále svoj fetiš na grind v hrách, vedľajšie misie sú pre vás nutnosťou, aj keď prinášajú stereotyp. Štyri kapitoly hrou pôjdete pomerne pohodlne. Hra proti vám bude stavať nepriateľov aj o 10 levelov lepších, ale dáte ich. Potom ale príde tá klasika, kedy boss dostane toľko buffov, koľko sa doňho len zmestí a vy zistíte, že najbližšie hodiny strávite nie progresom ďalej, ale pohybom po mape a plnením každej jednej úlohy, ktorá vyskočí, inak sa ďalej nepohnete. A to je obrovská škoda. Pokojne v tomto režime necháte 15 hodín, no jeho reálna trvanlivosť (aby ste sa pri ňom aj bavili) je tak dvojtretinová. Maximálne.

A to som sa ešte stále nedostal k druhému príbehovému režimu, ktorým je skôr klasicky zameraný Soul Chronicle, ktorý ponúkne príbehy jednotlivých postáv a ako tie vplývali na celkový príbeh meča Soul Edge. Niektorí s ním bojovali priamo, iných ich púť nakoniec zaviala inam. Dokonca sa tu dozviete aj to, ako sa do tohto sveta dostal Geralt z Rivie, z čoho sa síce dalo dostať aj viac, no nie je to úplne najhoršie cameo v bojovkách. Problém osobne vidím v tom, ako sú príbehy v oboch režimoch podané. Sú síce zaujímavé, no toto je bojovka, chce to niečo dynamické, nie iba 2D ilustrácie s časťami konverzácií v textoch. Dokonca často aj bez dabingu. 3D animácií sa dočkáte len ojedinele a väčšou tak len odklikávate texty. Nemal by som proti tomu nič v old school RPG, ale naozaj sú bojovky dnes už niekde inde v oblasti prezentácie príbehu.

Z tohto všetkého ste však pravdepodobne pochopili, že oproti niektorým konkurenčným titulom Soulcalibur VI dosť vyčnieva, a to porciou singleplayer obsahu, ktorý ponúka. Len s týmito dvomi príbehovými režimami strávite pohodlne viac ako 20 hodín. Síce sa nagrindujete na smrť v jednom z nich, ale je osviežujúce vidieť bojovku, ktorá nekašle na obsah pre jedného hráča v dobe, keď niektoré konkurenčné hry vychádzajú s nekompletným obsahom, lebo multiplayer hrá prvé husle. A toto, samozrejme, nie je všetko. Nájdete tu rýchle súboje, ku ktorým si môžete prizvať aj niekoho na lokálne hranie, tréning a nechýba Arcade režim. Možno by ste ešte ocenili nejaké samostatné výzvy, ale s toľkými vedľajšími misiami, ktoré musíte absolvovať v príbehu, už ich v hre asi ani netreba.

Taktiež je tu editor vlastnej postavy, takže si môžete vytvoriť bojovníka podľa svojho gusta. Prekvapí fakt, že aj keď Tira v základe chýba, postavy s jej štýlom nie. Tento editor je doteraz najrozsiahlejší v sérii a ak aj nepatríte medzi práve kreatívnych hráčov, už len pri hraní online musíte oceniť jeho možnosti, nakoľko si tu hráči dokážu vytvoriť prakticky postavy z iných hier. Taktiež je hrateľný Geraltov štýl, ktorý sa autorom do hry podarilo veľmi pekne preniesť, takže pri tvorbe postavy môžete využiť aj ten.

Obsah hry v jej offline podobe je zakončený Múzeom, kde si môžete odomykať materiály z pozadia jej tvorby, no nechýbajú ani niektoré materiály k predchádzajúcim hlavným hrám v sérii, čo rozhodne poteší fanúšikov série. No a potom je tu ešte nemalá porcia obsahu pre online hranie, ktoré samozrejme v takejto hre nesmie chýba a práve v ňom utopíte pravdepodobne najviac času, ak podľahnete jej kúzlu.

Ponuka je pomerne štandardná, nájdete tu príležitostné zápasy, hodnotené zápasy, privátne zápasy, replay (môžete si sami nastaviť, či chcete tie svoje záznamy automaticky uploadovať) a aj rebríčky. Rovnako sú pomerne štandardné aj nastavenia zápasov a tiež ich vyhľadávania, takže v tejto sfére autori vsadili na zabehnuté pravidlá. Nenájdete tu tak žiadne experimenty, ani nič navyše. Naopak je tu všetko, čo stačí ku šťastiu. Snáď až na ukazovateľ kvality pripojenia súperov a prípadnú možnosť ich odmietnuť, ak vám namiesto súboja ponúkajú slide show. Ak mám byť však úprimný, z online hrania mám len pozitívne skúsenosti a nenarazil som na trhaný zápas, či vykopnutie z neho.

Poďme ale k tomu najdôležitejšiemu. Soulcalibur VI zachováva jadro hrateľnosti z minulosti, takže ak sériu poznáte, nadviažete tam, kde ste skončili. Súbojový systém je založený na zbraniach a je naozaj bohatý a to nielen na počet úderov a útokov, ale aj na rôzne menšie mechanizmy, ktoré ho celý tvoria. Budete sa ho učiť dlho, bude vás to baviť a stále sa bude kde zlepšovať (pomáha v tom ale napríklad farebné odlíšenie efektov rôznych druhov útokov). Stále sú tu úkroky, pohyb po celej aréne a tiež možnosť nepriateľov z nej jednoducho vykopnúť a ukončiť kolo rýchlejšie. Pekne doň zapadol Geralt, ktorý sa tu naozaj hodí aj so svojimi unikátnymi schopnosťami (napríklad znamenia nechýbajú). Grøh mi v tejto oblasti prišiel ako trošku nudná postava, no Azwel je naozaj zaujímavým prírastkom, ktorý používa hneď niekoľko rôznych zbraní, mágiu a bojuje aj telekinézou. Pritom nie je nezmyselne silný, skôr len šikovne rozširuje celkový kolorit a rôznorodosť postáv.

Čo sa týka pokročilejších prvkov, mnohé pribudli, iné sa dočkali úprav a zmien. Critical Edge útoky sú späť, sú jednoduchšie a niektoré postavy ich majú aj v dvoch podobách, pričom efekt sa líši napríklad dobíjaním a aj vaším životom. Z pekných efektov je späť ničenie brnení. S obmenami sa vrátili aj Guard Impact a Soul Charge, pričom práve chargovanie je sprevádzané peknou dynamickou kamerou a postavy takto môžu dostať aj nové možnosti. Hlavne pre skúsených hráčov je veľmi pekným prírastkom systém Lethal hitov, čo sú útoky so špeciálnym efektom navyše za určitých podmienok. Kombinácií je veľa, už len tým, že práve podmienky sa líšia a naozaj musíte postavy zvládnuť, aby ste sa ich naučili správe použiť.