Dark Souls nedávno oslávil siedme výročie. Počas tohto obdobia nám vznikol celý subžáner, ktorý sa snaží prevziať jeho pravidlá a aplikovať ich na iné svety. Podobne ako kedysi real-time stratégie, FPS či cover-akcie, aj Souls mánia zachvátila autorov a každý chcel mať ultra ťažkú hru, ktorá by dávala hráčom po hube a oni by zaťali zuby a boli ochotní prechádzať rovnakých nepriateľov znova i znova. Je to však žáner, ktorý laškuje s viacerými pravidlami. Ani samotný Dark Souls neprerazil iba značnou tuhosťou, za jeho úspechom sa skrývajú ďalšie atribúty, ktoré viaceré kópie už nedokázali replikovať. A buďme úprimní, náročnú úlohu mali aj obe reprízy v rokoch 2014 a 2016...

Čím vás teda má chytiť Dark Souls Remastered za srdce? Čo vás poháňa a núti ostať a zomrieť ešte ďalších 10-20 ráz za večer? Svet. Rozsiahly, fantasticky pripravený, plný pestrých zákutí, temných kobiek, obrovských hradieb. Dizajnéri prišli síce s klasickým pôdorysom stredovekého sveta, zároveň však priniesli legendu o dobe ohňa, o temných časoch, kde zlo bojuje proti drakom či rytierom a vy sa tu ocitnete ako tuctový hrdina, čo by mohol preraziť viac ako iba štíty pár bossov. Svet nie je len krásne spracovaný, ale má vynikajúcu atmosféru. Je pochmúrna, často beznádejná a hneď prvá lokalita Undead Asylum na vás nedýcha nádejou. O to viac máte chuť dostať sa z nej a tešiť sa možno z ďalšej – Firelink Shrine už znie lepšie.

No potom prídu opäť sekvencie s nemŕtvymi a pridajú sa hlbiny alebo notoricky známe mesto Blighttown. Nič nekončí, keď narazíte na takzvané Great Hollow, Ash Lake (jazero z popola, to znie morbídne), pevnosti, ruiny, archívy, katakomby a môj osobný favorit – Tomb of the Giants s jedným brutálne náročným bossom. Áno, ten svet stojí za to, aby ste zgebli, oprášili sa a dali tomu šancu znova. Hoci špeciálne pri Dark Souls a Bloodborne hrách sa pohrávam s kacírskou myšlienkou, či a ako by ten svet vyzeral, ak by nebol taký náročný a autori nasadili iný herný systém. Napríklad taktická či akčná RPG... Mal by ešte rovnaké kúzlo alebo by sa zmenil na rýchlu sekačku, kde by ste už ani nestačili vnímať okolie?

Herný systém má síce sedem rokov, ale nestarne. Je spoľahlivý, výborne pripravený a prepojený so svetom. Tu preletela obrovská guľa a vytvorila dieru v stene, ideme sa pozrieť, čo tam je. Umierajúci vojak, ktorý vám dá (alebo ho oň pripravíte) kľúč na ďalšie mreže a cestu k bossovi. Sem s ním. Od začiatku sa naučíte všetko potrebné – pohyb, ľahšie i ťažšie útoky, bloky so štítom. Znie to ľahko, ale do štvrťhodiny prituhne. Zbraň sa dá zvierať aj inak a vtedy ponúka ďalšie možnosti, ráznejšie údery. A určite si vychutnáte aj možnosť zasadiť oveľa silnejší útok zo vzduchu. No aj samotný pohyb núka veľa možnosti: úskoky, výpady a hoci pri obyčajných kostlivcoch si poradíte so základnou paletou, tí bossovia už budú vyžadovať všetko. Svedčí o tom stretnutie s tým prvým: najprv naň ani nemáte, lebo váš prvý meč je slabučký. Neskôr získate silnejší meč, no to zďaleka nestačí. Ale keď zoskočíte na nepriateľa z veľkej výšky a útokom zo vzduchu beriete takmer polovicu zdravia, vyzerá to nádejne. Zopár dobre mierených silných úderov a snáď pádne. Úmyselne píšem „snáď“, lebo hoci som mu pred 7 rokmi dal smrteľné rany, aj tentoraz bol spočiatku nad moje sily a párkrát som pri ňom zomrel.

Silná variabilná výbava, predmety, postupné vylepšovanie, solídne RPG prvky - Dark Souls má všetko. Učí vás krok za krokom, aby ste pochopili herný systém vrátane toho esenciálneho elementu – z nepriateľov padajú duše, ktoré chcete zbierať. Je zrejmé, že budete zomierať a keď padnete, duše ešte čakajú na mieste úmrtia. Ak si ich stihnete zobrať naspäť, o nič ste neprišli. Ale pri ďalšej smrti sa už strácajú nadobro, preto nezabúdajte chodiť na pľac smrti a až potom postupovať ďalej.

Samotná hra si teda drží dobrú kvalitu aj po rokoch. A ako dopadla Switch verzia? V prvom rade vidieť už na veľkosti digitálnej verzie (3.9 GB), že vychádza asi z pôvodnej PS3/X360 verzie a nie novších PS4/Xbox One remasterov. To, že treba oželieť 4K, nevadí, v dokovanej verzii si vystačíme aj s 1080p a sčasti obetujeme aj tie ostrejšie textúry. Ale možno bude niekto trošku lamentovať nad 60 fps – to je fuč a tu sa ide iba v 30 fps, takže vykresľovanie prostredí si dá načas. Nevadí, sila Switch verzie čaká inde – handheld mód síce má iba 720p rozlíšenie (ako PS3 originál), no je rýchly, svieži a ponúka top šancu zobrať si umieranie hrdinu na dlhé cesty. Mať možnosť hocikedy hru vypnúť a odskočiť si nie je vôbec márna. Hoci takzvané bonfires (miesta, kde sa automaticky ukladá hra, obnoví zdravie, ale súčasne aj obnoví banda nepriateľov v okolí) sú solídne rozmiestnené, táto extra možnosť sa skrátka vždy cení.

Ak si mám vybrať z dvojice Switch módov, preferujem handheldový aj kvôli ďalším vlastnostiam. Je zrejme prvotnou verziou, ale Joy-Con ovládače (najmä ľavý) majú dlhšiu odozvu, ako by ste čakali. Najprv boli isté problémy s kamerou, ktoré vyriešila prvá aktualizácia, no pravý Joy-Con je už svižný, takže v boji či otáčaní vás nenechá v štichu – no ľavý si občas schrupne, čo sa môže prejaviť na dosť neskorom pohybe, úskoku alebo výpade, čo môže mať za následok nečakane utŕžené rany. Dá sa na to zvyknúť, dá sa s tým hrať, ale je to dôvod, prečo handheldová forma dostala prednosť.

Tam sú zrazu Joy-Cony pekne uložené, spoľahlivé a hromžiť môžete len na seba. Rozlíšenie postačí, rýchlosť je dobrá, odozva tiež a šanca odložiť Switch, nadýchnuť sa a skúsiť znova, je skvelá. Dark Souls môžete hrať hocikde vo svete (taký tmavý hotel či lietadlo nie sú márne destinácie, len sa toľko nestresujte) a ako handheldový titul má rozhodne veľký potenciál. Na druhej strane pri výletoch do online sveta dávam prednosť dokovacej stanici. Hra sa okamžite pripája online, hľadá iných hráčov a prelínať sa s nimi je pasia. Dobrá pomoc inému neborákovi sa zíde vždy, no po toľkých rokoch má repríza aj tak tešila viac v súkromí a offline.

Dark Souls Remastered môže priniesť na PS4 a Xbox One skvelé rozlíšenie i vyššiu rýchlosť, čo pre pamätníkov a puritánov bude dobrá správa. No Switch verzia je v niečom lepší kompromis – ponechala si približne rovnakú kvalitu a umožní loviť temné duše na cestách. Ak vás hra za sedem rokov ešte nedostala, máte novú šancu. Nezostarla dramaticky, naskočiť na ňu sa dá a ak za hodinu padnete desaťkrát, vitajte v klube! Priberáme stále nových členov, lebo pár starých už po rokoch odskočilo, pretože nechcú v jednej hre zomrieť viac ako 500-600 ráz. Chápem ich, možno pôjdem raz za nimi...