Talianske štúdio Milestone má dlhoročné skúsenosti s vývojom pretekárskych hier. Dlhodobo vytvára, respektíve vytváralo hry pre viaceré licencované série ako napríklad WRC či MotoGP. Množstvo takýchto hier, ktoré sú vývojári schopní vyprodukovať, je naozaj úctyhodné, no pravdepodobne práve tempo vývoja sa často prejavovalo na výslednej kvalite hier. Teda vyslovene zlé väčšinou neboli, no takmer určite sa zaraďovali do priemeru. Každopádne, aj napriek tomu sa tvorcovia pred pár rokmi rozhodli prísť s ďalšou značkou Ride, s ktorou sa opäť pokúsili priniesť pretekárske hry na dvoch kolesách širšiemu publiku a prípadne aj takým hráčom, ktorí motorky jednoducho milujú. Aktuálne tu máme už tretiu časť tejto série, ktorá sa tak snaží nadviazať na posledný diel -minimálne čo sa týka zlepšovania nie až takých vydarených vecí.

Celá séria započala svoju cestu už na novej generácii konzol, konkrétne v roku 2015, čo znamená, že Milestone dokázalo vydať za štyri roky tri Ride hry. Celá pointa tejto značky je miernejší prístup k tomuto druhu pretekov, vďaka čomu by mohli byť viac atraktívne pre bežných hráčov. Aby som sa ale neopakoval a zároveň veľmi neodbočil od témy, posledný diel Ride 2 z roku 2016 sa poučil z niektorých nedostatkov svojho predchodcu a podarilo sa mu presvedčiť novinárov a tí hre udelili v priemere lepšie hodnotenia. Komunita to síce až tak ružovo nevidela, no možno práve preto sa vývojári rozhodli počkať s vydaním a priniesť ďalší diel až o dva roky. Ten je teda oficiálne tu, a tak si ho poďme bližšie rozobrať a zhodnotiť, čo si to pre nás Taliani pripravili.

Už pri prvom spustení vám je jasné, čo je hlavnou súčasťou celej hry - kampaň pre jedného hráča. V prvých minútach si totiž vyberáte stroj, s ktorým môžete začať svoju cestu úspešného jazdca. Ako to už býva, prvé vozidlo máte zadarmo a rovno sa môžete vrhnúť do vôd nekončiaceho pretekania za titulom absolútneho šampióna. Ak by ste však mali práve takýto ambiciózny plán - dokončiť všetky preteky a dosiahnuť prvé miesto - rovno si môžete rezervovať v práci minimálne týždeň dovolenky. Ride 3 totiž obsahuje skutočne masívnu kampaň pre jedného hráča, kde sa celkový počet jázd bojím čo i len odhadnúť. Súťaže sú rozdelené do rôznych kategórii, ktoré sa štandardne rozdeľujú na rôzne typy, a to napríklad podľa druhu motoriek, no taktiež na základe ich výkonu. Ten je v určitom rozmedzí, čiže vám nič nebráni navštíviť obchodníka a dopriať svojmu krásavcovi nové súčiastky, ktoré mu trošku zdvihnú výkon. Kupovať si viete novú elektroniku, brzdy, kotúče, káble, olej, prevodovku a jednotlivé súčiastky motora.

S postupným pokrokom v kampani sa vám otvárajú stále náročnejšie preteky, ktoré sú, samozrejme, naviazané na výkonnejšie stroje. Samotná náročnosť však často nie je zakotvená v šikovnej a rýchlej umelej inteligencii, ale vo vašej neskúsenosti ovládať a krotiť silnejšie mašiny. Aj napriek tomu, že sa Ride 3 vyslovene nehrá na simulátor, rozhodne nejde o čistokrvnú arkádu, v ktorej by ste mohli cit na plyne zahodiť do koša pri východe z depa. Ak nie ste na hry s motorkami zvyknutí, adaptovanie vám bude trvať o to dlhšie, no tú pravú silu fyziky začnete pociťovať už v prvých častiach kampane. So stovkami koní pod zadkom sa skrátka nemôžete rozbiehať zo zákruty na plnú, nemôžete klopiť zákruty až príliš ostro, mokrý asfalt vás bude musieť zaujímať, rôzne kolízie s umelou inteligenciou vás budú stáť miesto a tráva bude váš nepriateľ, ak budete chcieť zrýchľovať. Veci, ktoré by v dnešnej dobe mali byť základom, tu teda sú dotiahnuté na celkom solídnu úroveň a autori na ne mysleli.

Na úplne inú diskusiu je samotné správanie umelej inteligencie. AI spoluhráči vedia byť hráčmi o to viac kritizovaní, ak si na ich inteligencii vývojári nedajú viditeľne záležať. V Ride 3 sa pretekári spravidla držia pekne za sebou a kopírujú ideálnu stopu. Viditeľnú inteligenciu som si všimol najmä v momentoch, keď ma chceli súperi obehnúť. Ak na to mali dostatok priestoru, bez problémov tento manéver zvládli, keď sa však spustil boj o pozíciu napríklad v zákrute, AI nemala problém bez milosti ma zraziť k zemi. Kolízie, s ktorými som sa stretol, mali vo veľkej časti na svedomí práve súperiaci jazdci, čo nebolo vôbec príjemné a vedelo to nielen nahnevať, ale aj výrazne zraziť moju aktuálnu pozíciu. Aj keď túto funkciu nerád využívam, v týchto prípadoch pomohlo vrátenie času o pár sekúnd späť.

Celá kampaň je postavená na získavaní hviezd za prvé miesta a zároveň získavanie finančnej odmeny, za ktorú si viete kúpiť či už spomínané vylepšenia pre motorky, ale aj motorky ako také. Tých je v hre naozaj veľmi slušný počet - konkrétne ich tu nájdete viac ako 230 kusov, čo znamená, že si tu dokáže väčšina hráčov nájsť stroj, ktorý by im mohol prirásť k srdcu, ak sa tak už náhodou nestalo. Keď už sme pri číslach, tie dobre vyzerajú aj pri pohľade na počet tratí. Zajazdiť sa dá na tridsiatich okruhoch, ktoré sú rozdelené do šiestich rôznych kategórií - mestské, cestné, typické GP okruhy a iné. Zoznam tratí je pritom dobrý, rôznorodý a len veľmi ťažko môže prísť stereotyp, nakoľko túto širokú škálu tratí dobre využíva aj kampaň. Potešia tiež jazdy v daždi či počas noci.

Keď vás ale predsa len kampaň omrzí, môžete vyskúšať ďalšie režimy. Tie sú dva a hovoríme o multiplayeri či denných výzvach. Čo sa týka multiplayeru, oproti predchodcovi tiež nenastali na väčšie zmeny. Vytvoriť si môžete buď vlastnú miestnosť, alebo využiť matchmaking, ktorý vás pripojí automaticky do hry. Následne tu prebieha jednoduchá voľba tratí či kategórie motoriek formou hlasovania. Preteky si viete zahrať maximálne s dvanástimi hráčmi, pričom z nejakého dôvodu sa hra snaží vykryť všetky dostupné štartovacie pozície namiesto reálnych hráčov umelou inteligenciou. Druhým režimom sú týždenné výzvy, ktoré sú však veľmi jednoduché a obsahujú súťaž, v ktorej dostanete bonusové odmeny. Nakoľko sa ale obmieňajú len raz za týždeň, strácajú potenciál.

Okrem technického vylepšovania motocyklov si viete upraviť aj ich vzhľad. Napríklad typ diskov, farby riadidiel či typ výfuku sa dá zmeniť len u obchodníka, no skutočné vizuálne zmeny spravíte až v livery editore. Ten síce nie je ničím výnimočný oproti konkurenčným hrám, ponúka však všetky potrebné nástroje na to, aby ste si vedeli upraviť svoj stroj do takých farieb a odtieňov, aké si želáte. No a ak náhodou nemáte talent na podobné výtvory, k dispozícii je aj online katalóg vzhľadov, ktoré vytvorili priamo hráči.

Hovorí sa, že do tretice všetko dobré, no to v tomto prípade neplatí. Autori sa ani tentokrát nedokázali poučiť z často omieľaného problému dlhých nahrávacích časov. Celý systém hry je v tomto ohľade absolútne nezmyselný. Prvotný loading vás dostane na základnú obrazovku, kde po stlačení jedného tlačidla opäť musíte dlhší čas čakať, kým sa dostanete konečne do menu. O nič lepšie na tom nie je samotná orientácia v menu, nakoľko prechod medzi možnosťami nie je plynulý a po pár hodinách strávených v hre začnete poriadne uvažovať nad tým, kam kliknete.

Keď sa však na Ride 3 pozriem ako na celok, ide o slušnú pretekársku hru, ktorá vie skutočne zabaviť niekoľko desiatok hodín už len vďaka masívnej kampani a veľkej porcii dostupných motoriek. Na druhej strane tu absentujú zásadnejšie zmeny oproti predchádzajúcemu dielu, a tak je otázne, či kúpa naozaj stojí za to.