Možno by sme sa mohli baviť o tom, že si BioWare odhryzli príliš veľké sústo, no to nie je tak celkom pravda. Totiž príliš veľké sústo by to bolo v prípade, že by zostali vo vlastných vodách a pokúsili sa výrazne prekročiť svoj tieň. Oni sa ale vybrali mimo svojej komfortnej zóny. Firma vznikla už v roku 1995 a takmer výlučne sa venovala RPG titulom, pričom mimo tento žáner len tu a tam vydali niečo menšie, snáď len s výnimkou MDK 2. Ich doteraz najambicióznejší projekt bol tak pre nich zároveň projektom v smere, v ktorom firma možno nemá také zázemie. A ak sa o dianie okolo titulu Anthem zaujímate v posledných týždňoch, asi už viete, že to je na hre badať.

A recenzenti to s ňou nemajú jednoduché. Nedá sa jednoznačne pochváliť. Nedá sa ani jednoznačne odsúdiť. Akoby na každý dobrý nápad a nejaký kvalitne spracovaný aspekt tu muselo byť niečo, čo to ťahá v hodnotení nižšie. Trošku tým predbieham výsledný verdikt, no mám dojem, že hneď v úvode treba povedať, že hra nie je žiadnou tragédiou ani katastrofou. Niekedy sa vám naozaj páči, inokedy by ste zase boli radi, ak by sa vám páčila, no ona to robí presne naopak. Ak by som ju len rýchlo porovnal s konkurenciou napríklad v podobe značiek Destiny a The Division, niečo robí lepšie, iné veci zas horšie. Výsledok je naozaj rozporuplný. Poďme na to ale od začiatku.

Ak idete do Anthemu, musíte si uvedomiť veci popísané vyššie. preč je Mass Effect aj Dragon Age – RPG s výraznou akčnou zložkou. Toto je akčná hra a aj keď jej RPG elementy rozhodne nechýbajú, prím tu hrá online svet a online kooperácia. Možno niekedy v priebehu vývoja mala dokonca plnú MMO podobu, čomu by som sa nečudoval. Niektoré prvky tu naozaj svedčia skôr o tom, že je Anthem zamaskovaná MMO. Je o mytológii, o akcii, o spolupráci štvorice hráčov v online hraní mnohých misií a nakoniec aj o loote. To je vec, ktorá sa tu na vás sype z každej strany a zároveň vec, ktorá vás má hnať dopredu – aby ste získali niečo lepšie, krajšie, silnejšie a vydali sa do ďalšieho boja.

Začnem ale mytológiou a príbehom. Pričom práve tá mytológia celého sveta tu hrá prvé husle, keďže príbeh je už tým polarizujúcim prvkom. Na pozadí toho všetkého je divoký a nebezpečný svet, ktorý kedysi dávno vytvárali bohovia počas deviatich dní. Dnes ich ľudia volajú Shaperi a pri tvorbe sveta používali mocné artefakty schopné pracovať s energiou Anthem. Na tretí deň z ničoho nič zmizli, no ich relikvie po nich zostali a doteraz hrajú výraznú rolu v tomto svete. Vedú sa tu totiž o ne boje medzi niekoľkými frakciami, keďže majú moc meniť a aj ničiť všetko navôkol. Zároveň ale stáli aj za vznikom Javelinov – technológie, ktorá ľuďom umožňuje v tomto svete prežiť.

Ľudské mestá sú po svete roztrúsené, opevnené a dôkladne chránené. Medzi nimi je divoká príroda, kde vám ide po krku prakticky všetko. V tomto neustálom boji má svoje miesto hneď niekoľko kást na strane ľudí. Všetky ich v hre stretnete, no najvýraznejšia je dvojica Freelanceri a Cypheri. V boji musia spolupracovať a kým Freelancer je nasadený priamo za múrmi, kde v Javelin exoskeletone nasadzuje svoj život, Cypher je jeho „podpora“. Sú to jedinci, ktorí dokážu vycítiť Anthem, no zároveň telepaticky komunikovať a majú v rukáve aj iné kúsky. Vy ste Freelancerom a nechýba vám váš Cypher.

Počas celej hry je množstvo príležitostí na to, aby ste hlbšie nazreli do tohto sveta. Poznáte to napríklad z Mass Effectu, kde bol len samotný Kódex záležitosťou na niekoľko hodín. Aj tu postupne získavate rôzne zápisky a informácie o tom, čo sa tu v minulosti stalo, ako a tento svet vyvíjal a podobne. Zároveň sami zisťujete, že niečo, čo bolo považované za rozprávky pre deti, môže byť aj skutočnosťou. Viac sa tiež dozviete v príbehoch a ak vám podobné veci v hrách imponujú, tu si prídete na svoje. Mytológia celého sveta je bohatá, pútavá a naozaj rozsiahla, pričom sa do nej radi ponoríte.

S príbehom je to trochu inak. Ten sa odohráva v rozmedzí pár rokov, kedy sa váš Freelancer má stať zo začiatočníka legendou, pričom sa vlastne v tej hlavnej časti hry len vraciate k udalosti, ktorá vás definovala.  Tá vás zároveň prenasleduje až doteraz a je to jedna z Kataklyziem, ktoré tento svet zužujú. Do toho sa pripája aj frakcia, o ktorej už roky nikto nepočul, no zrazu ste s nimi v pretekoch o získanie moci nad jednou z relikvií. Takže taká klasika, ktorá nenadchne a ani neurazí, no v Anthem trpí dávkovaním, ktoré dosť zhoršuje celkový dojem a v súčinnosti s niektorými ďalšími faktormi si vás až tak nezíska.

Hlavná príbehová línia je príliš fragmentovaná, často sa dozviete len niečo málo a už skáčete zas do niečoho iného. Ak si teda zoberieme, že príbeh samotný má svoje medzery a navyše nie je ani tak dobre vyrozprávaný, ťažko sa doň ponoriť. Nepomáhajú ani dialógy a zvlášť, keď Owen, váš Cypher, je druhá najotravnejšia postava v hre. Časom s ním síce scenáristi pracujú zaujímavejšie, ale je to predvídateľný obrat, ktorý tak nemá taký dopad, ako by ste chceli. No a potom je tu ešte záver, ktorý vzhľadom na charakter hry síce uzavrie túto jednu líniu z vašej minulosti, no zároveň otvára ďalšiu, ktorá bude pravdepodobne zaujímavejšia, lebo pôjde hlbšie do mytológie tohto sveta, len si naň budeme musieť počkať.

Aj tak ale nemožno príbehovú stránku úplne zatratiť, keďže tu a tam sa objaví aj záblesk toho, čo všetci na BioWare milujeme. Pamätáte sa ešte na chvíle, kedy ste len pobehovali Citadelou a počúvali NPC? Aj tu sa oplatí vo vašej základni Fort Tarsis občas zastaviť a započúvať sa. Ľudia hovoria o tom, čo sa niekde vo svete deje, ba dokonca si môžete vypočuť aj nejakú soap operu  v rádiu. Pritom s nimi ani nemusíte interagovať. Sú tu ale aj možnosti toho a vy si takto môžete budovať vzťahy. Dialógy vám často otvoria dve vetvy, ktorými sa môžete vydať a ovplyvniť životy iných v meste. Môžete spojiť dve osoby, ktoré spolu dokážu niečo dosiahnuť a vám to zdvihne nejaký ukazovateľ. Sú to drobnosti, no rozhodne slušne spracované a potešia. Nedokážete sa ale dopracovať k vzťahom ako v ME či DA. Toto je ten skutočný BioWare hub, do ktorého sa radi budete vracať a tráviť v ňom čas, ak máte radi predchádzajúce BioWare projekty.

Singleplayerový prológ vás nemá len zoznámiť so svetom, hrozbami, ale najmä vašim Javelinom. To je v boji váš najväčší pomocník a v momente, kedy prvý raz nakráčate do Fort Tarsis, si začnete budovať svoj vlastný Javelin. Na výber sú štyri pomerne tradičné triedy. Ranger je univerzálny bojový stroj s vyváženou silou, štítom a pohyblivosťou. Colossus je tank, takže toho veľa znesie a veľa aj rozdá. Interceptor je zase najagilnejší zo všetkých Javelinov. Posledným je Storm, ktorý sa drží mimo priameho boja, keďže je síce slabý, ale dokáže pôsobiť škody aj na väčšiu vzdialenosť a zaujmú najmä jeho elementálne schopnosti.

V úvode si môžete vybrať len jeden z týchto štyroch strojov, no ako sa budete postupne levelovať, hra vám bude otvárať ďalšie možnosti a medzi nimi aj možnosť vybrať si ďalší Javelin, aby ste si prešli všetkými. Rovnako si sprístupňujete možnosti úpravy svojich Javelinov, či už vizuálnych (na ktoré sa dosť nagrindujete hernej meny), alebo vylepšení. Popri vašich aktivitách v hernom svete vám neustále padajú do vienka materiály, prípadne rovno aj zbrane a výbava, ktoré si potom vo Forge môžete rovno osadiť, či ich využiť na výrobu a zhotoviť si vec, ktorá vám vyhovuje viac.

Kozmetiky je tu naozaj dosť a po chvíľke hrania a úsilia môže byť váš Javelin úplne unikátny. Ak je takéto upravovanie vlastnej postavy pre vás, prídete si tu na svoje. Ak nie, dobre pre vás, môžete zdroje investovať inde. V zásade tu ale nikdy nie je núdza o jeden alebo druhý typ úprav a vylepšení. Niečo nové vám spadne prakticky vždy, k tomu halda zdrojov a podobne. Problémom je, že v hre máte už napríklad 20 hodín, máte otvorené všetky možné sloty a už sa zbrane a výbava líšia len vo farbe a čísle. A to v takejto hre nechcete. Chcete objavovať nové vecí. Nie dookola tie isté, akurát s pozmenenými štatistikami.

Dostávame sa pomaly do oblastí, kde BioWare zjavne nie sú doma a výrazne im nevyšli – sú plytké, repetitívne a podobne. Tam patria aj misie. Tie získavate najmä vo forme kontraktov, ktoré vám zadáva hneď niekoľko rôznych postáv vo Fort Tarsis. Každá má za sebou iné príbehové pozadie, či je to hlavná línia, niečo historické, vedecké a podobne. Problém je, že sa tie misie časom začnú opakovať – leť hentam, niečo tam znič/prines/ubráň/aktivuj a choď ďalej. Vlastne o tom istom boli misie v Mass Effecte, no mali za sebou pútavejšie príbehové pozadie okolo toho celého, navyše priamo v misiách. Tu repetitívnosť viac bije do očí.

Nepomáhajú tomu ani niektoré zlé dizajnové rozhodnutia. Hlavne jednému osobne nerozumiem, keď vám hra uzamkne progres v hlavnom príbehu za plnenie neuveriteľne generických výziev vo Freeplay režime, ktorý je len o tom, že poletujete po svete, ničíte nepriateľov, plienite jaskyne, zbierate veci, no a taktiež teda povinne musíte splniť tieto veci, aby ste mohli pohnúť ďalej. celkovo tu teda máte hlavné príbehové misie, vedľajšie misie, Freeplay, výzvy no a nakoniec Strongholdy, čo sú bašty nepriateľov pripravené pre skúsených Freelancerov ako endgame obsah, no opäť sa dostávame k tomu, že je ich náplň viac či menej rovnaká ako zvyšok hry. Tu musia BioWare poriadne zamakať, inak po nejakých 25 hodinách stratia hráčov úplne a nie iba do vydania najbližšieho updatu s obsahom.

Sú tu ale dve veci, ktoré to celé držia nad vodou a tou prvou je boj a pohyb. Naozaj to pripomína Spider-Mana, aj keď ten bola teda globálne kvalitnejší. Jeho obsah ale nijak nevybočoval z priemeru stanovenému inými open-world hrami. Ťahal ho pohyb hrdinu. Rovnako je to aj tu, kde Javeliny ako vás prostriedok boja a pohybu vo svete majú svoje kúzlo – skvele sa na ne pozerá, skvele sa s nimi lieta a ich ovládanie vám rýchlo prejde do krvi, pričom aj na klávesnici a myši je prevedené dosť dobre. Akcia je tak intuitívna a veľmi skoro sa ju naučíte sami prirodzene kombinovať s pohybom, takže niekedy ani nezosadnete na zem popri tom, ako likvidujete nepriateľov.

Váš arzenál je pomerne široký a len zo samotných zbraní si môžete vybrať také, ktoré zodpovedajú vášmu hernému štýlu. Potom tu máte ešte niekoľko schopností svojho vybavenia a obleku a nechýba ani špeciálna schopnosť, ktorá sa vám nabíja časom. Či pred vami stoja bežní nepriatelia z ktorejkoľvek frakcie, alebo dokonca Titani, so všetkým si hravo poradíte. Boj navyše vyzerá skvele, je plný efektov a veľmi mu prospieva kombo systém, ktorý umožňuje kombinovať útoky vás a vašich spolubojovníkov do efektnejších a silnejších kombinácií. Nepriateľov tak môžete zmraziť, trafiť bleskom, podpáliť a popri tom do nich nasypať toľko olova, koľko sa len zmestí. Je to rýchle, zábavné, takticky zaujímavé a kooperatívne a zatiaľ hráči naozaj dobre spolupracujú, čo sú všetko potešujúce fakty.

Druhou vecou je svet hry Anthem. Jeho dizajn je krásny. Miesi sa tu tajomstvo, divoká príroda, mytológia a tiež história ľudí, ktorí tu žili. Nie je ani veľký, ani malý. Je taký akurát, navyše je spestrený mnohými jaskyňami a aj vertikálne členitý. Budete lietať tesne okolo vodopádov, aby ste si chladili oblek, užívať si výhľady a dokonca objavovať miestnu faunu a flóru, ktoré sú vypracované s citom pre detail a pôsobia naozaj exoticky. Je vidno, že BioWare do tvorby sveta vložili naozaj množstvo úsilia a jeho „rozrobená“ povaha z mytológie je pekne zvýraznená tým, čo tu pred vami odkrýva.

Len keby ste si to mohli poriadne užiť. Nieže sa budete počas misie čo i len chvíľku navyše kochať svetom okolo seba. V Anthem je totiž tak prísny systém držania hráčov spolu, že ak sa hráči v skupine zdržia za tým, ktorý ide vpred po waypointoch v misiách, majú len pár sekúnd na to, aby ho dobehli. Ak nie, hra ich tam sama teleportuje. Počas tejto doby navyše máte pred očami veľké varovanie s odpočtom, čo nepôsobí dobre a navyše zakrýva indikátor prehriatia vášho obleku. Samozrejme, takto sa hra stará o to, aby skupina bola spolu a nepotopil ju hráč na opačnom konci mapy, no dalo sa to spraviť aj menej agresívne. Kazí to tempo hry, ak sa síce zdržíte, ale už letíte za kolegami, no hra to preruší loadingom a teleportne vás tam.

A to nie je jediná vec, ktorá kazí tempo hry. Menším nedostatkom sú kratšie doby, keď splníte úlohu a kým vám naskočí ďalšia. Hra to všetko musí analyzovať, prepočítať, prebehne nejaký ten dialóg a potom sa ide ďalej v misii. Nepoteší to, ale nebudete si kvôli tomu trhať vlasy. Horšie sú samotné loadingy, ktoré boli ešte predvčerom tak dlhé, že by ste z nich zošaleli. Day 1 update ale už včera priniesol ich skrátenie na znesiteľnú dĺžku, avšak stále je ich tu pomerne veľa, narazíte na ne pomerne často a je divné, že engine nedokáže streamovať aj menšie zákutia sveta (jaskyne, hrobky) bez toho, aby spustil ďalší loading. Predstavte si situáciu, kedy ste v bojovej vrave, ktorú si užívate, misia od vás chce, aby ste vleteli do jaskyne, no a pred vami je loading. Ešte horšie, ak tam ani nevletíte vy, ale vy ste pozadu a vletí tam jeden snaživý kolega, ktorý sa zjavne veľmi ponáhľa vpred. Tak je pred vami len varovanie s odpočtom a potom loading.