Z nejakého dôvodu sa tento rok náramne darí leteckým arkádam na Nintende Switch. Konzolu síce z pochopiteľných minul Ace Combat 7, aktuálne asi to najvýraznejšie v žánri , no o hry tam núdza nie je. Za necelá dva mesiace tam totiž vyšla dvojica slovenských Air Conflicts hier v kolekcii, nový Sky Gamblers titul, no a nakoniec aj Warplanes: WW2 Dogfight, ktorá síce má niekedy neskôr v tomto roku namierené aj na PC, no svoje korene má na mobiloch, čo si so sebou prináša poriadnu bagáž. Niektorú vidíte na prvý pohľad, iná sa ukáže až pri bližšom pohľade.

Stačil vám určite len letmý pohľad na okolité zábery a hneď viete, v ktorom aspekte je najvýraznejšie mobilné dedičstvo. Je to technické spracovanie, ktoré zaostáva dokonca aj za Sky Gamblers: Afterburner, čo je síce hra exkluzívna pre Switch, avšak taktiež vychádza z mobilných základov. Grafika je zastaraná a kým sa na lietadlá ešte dá pozerať, horšie je to už s herným svetom, ktorý je plochý, bez detailov a strašne fádny. Nič nenasvedčuje tomu, že by to na PC malo dopadnúť inak, takže to nebude len záležitosť Switchu. Na druhú stranu je to ale menšia a lacnejšia hra, takže to možno dokážete odpustiť.

Našťastie však hra dokáže aj prekvapiť a kým napríklad zvuk a zvukové efekty spadajú taktiež do kategórie lacnejšej hry z mobilných platforiem, dabing poteší. Najmä teda tým, že kampaň môžete hrať za tri rôzne národy a vy máte možnosť si vybrať, aby vás jazykovo každou kampaňou sprevádzal zodpovedajúci dabing – teda angličtina v anglickej kampani, nemčina v nemeckej a ruština v sovietskej kampani. Veľmi pekne to pridáva na dojme a ak napríklad nemčinu a ruštinu neovládate, nebojte sa, stále máte možnosť k dabingu zapnúť aj anglické titulky. Dabing pritom pozostáva len z komunikácie počas misií.

Trojica kampaní sa tak taktiež javí ako bonus a z historického hľadiska zasadenia do 2. svetovej vojny to tak rozhodne aj je, kedy máte možnosť vyskúšať si väčšie množstvo strojov z rôznych krajín, no tam to vlastne končí a to hneď z dvoch dôvodov, ktoré vlastne aj predstavujú moje najväčšie problémy s hrou ako takou. Tou prvou je fakt, že vás kampaňami neťahá vpred žiaden hlbší a zaujímavejší príbeh. Idete len z misie do misie, riadite svoju letku a základňu a plníte si svoje úlohy v oblakoch. To je všetko a je to škoda. Napríklad spomínaný slovenský Air Conflicts ukázal, že takáto hra môže mať nejakú naratívnu kostru, ktorá spája misie.

Druhá výčitka je už závažnejšia. Ako prvú som rozohral britskú kampaň a po nej som sa pustil do nemeckej, pri ktorej som však začínal mať dosť silný dojem déjà vu. Tak som si rovno s ňou rozohral aj sovietsku kampaň. Síce teda na rôznych mapách a s rôznymi strojmi, ale prebieha to vždy dosť schematicky – tutoriálový prológ, osvojenie si základne a už idete na sériu misií. Aspoň že máte väčšinu hry v rukách možnosť voľby misií, do ktorých sa pustíte. Neplatíte to v prípadoch, ak na vašu základňu práve niekto útočí a podobne.

Samotná štruktúra hier je ďalším dedičstvom z mobilov a k nej neoddeliteľne patrí aj herná ekonomika. Už som naznačil, že si sami volíte misie. Nie v nejakom postupne progresívnom type kampane. Prakticky máte pred nosom takmer stále okno so štyrmi typmi misií, do ktorých sa môžete vybrať – útočné, obranné, námorné a špeciálne. Náplňou sa až tak nelíšia, keďže vždy ide o to, aby ste zlikvidovali určitý počet nepriateľov. Líšia sa len typy týchto nepriateľov a to, či ste niečím limitovaní – napríklad obranou vlastných jednotiek.

Misie majú svoju cenu – hlavne je to teda palivo, ktoré musíte investovať na to, aby ste sa do misie mohli vybrať. Rovnako ale majú aj svoje odmeny a každý typ misie sa líši v tom, akú hlavnú odmenu z neho dostanete. Môže to byť palivo, zlato, striebro, alebo skúsenosti. Samozrejme, vždy dostanete niečo aj z tých ďalších, ale ide o hlavnú odmenu. Ak teda akútne potrebujete zlato na to, aby ste kúpili lietadlo, či niečo vylepšili, rovno viete, na aký typ misie sa máte vybrať. Vždy je fajn mať ale svoje zdroje vyvážené.

Aby ste sa totiž dostali do misie, musíte splniť nejaké podmienky a to sa týka hlavne starania sa o základňu, kde postupne levelujete ako tú samotnú, tak aj personál, investovaním bodov si znižujete ceny jednotlivých činností, najímate pilotov, tých zase trénujete, no a taktiež kupujete, levelujete a následne po bojoch opravujete lietadlá. Vždy sa v hre oplatí mať všetko v rezerve – ako stíhačky a bombardéry, tak aj pilotov. Hra totiž pred vás postaví eventy, kedy napríklad niektorý z pilotov ochorie, tak si musíte vystačiť so zostávajúcimi. Celkovo tento manažment nie je zložitý, skôr práve naopak, no pekne spestruje hrateľnosť. Našťastie ekonomika hry, aj keď má jednoznačne mobilné korene, je dobre vyvážená a nemáte dojem, že by ste museli niečo grindovať, čo je na mobiloch bežná prax.

Je si tu z čoho vyberať a ponuka historických strojov je veľmi slušná, pričom tu nechýbajú ani tie najznámejšie od každej zo zúčastnených strán. Briti vás tak posadia do kokpitu Spitfiru, v koži nemeckých pilotov zas bude pozemným cieľom naháňať strach bombardér Junkers Ju 87, no a v sovietskej službe nebude chýbať ikonický Iliušin Il-2 „Šturmovik“. Celkovo tu majú Briti 16 strojov, Nemci 13 strojov a Sovieti 12 strojov. Vpred v hre vás bude hnať aj to, aby ste do svojej služby získali čo najviac z nich, prípadne aspoň tie, ktoré máte sami radi.

Samotný letecký boj je ale zvládnutý veľmi slušne a aj keď sa nesnaží o realizmus, darí sa mu chytiť fanúšikov leteckých arkád. Hra má v názve dogfight a presne to jej aj ide veľmi dobre. Má to pekný spád a to aj vďaka dobrému prevedeniu kamier, ktoré vás síce nezoberú priamo do kokpitu (čo by v takejto hre snáď malo byť povinnosťou), ale zase pekne zoomujú, ak prenasledujete cieľ, či sa dokážete prepnúť na samostatná kameru pri zhadzovaní bômb a na inú zas v pozícii strelca na bombardéroch. Ak máte radi arkády, z hľadiska hrateľnosti si tu teda môžete prísť na svoje, no musíte počítať s tým, že to je skutočne len čistokrvná arkáda.

Tomu zodpovedá aj ovládanie, ktoré je jednoduché a nedokážete tu ovládať ani toľko prvkov ako v už spomínaných konkurentoch na Switchi. Lietanie je tak obmedzené len na jeden analóg, pričom druhým ovládate rýchlosť. Nejaké menšie možnosti zmeny ovládania tu však sú, dokážete si napríklad upraviť mierenie. Okrem toho tu nechýba možnosť ovládania pohybom ovládačov, no a v menu sa viete rýchlo orientovať vďaka dotykovému ovládaniu, ak hráte v handheldovom režime.

Aj kvôli chytľavej hrateľnosti je škoda, že hra okrem kampane neponúka nič navyše a mám tým na mysli konkrétne multiplayer. Takto hra nie je niečo, do čoho by ste sa zahryzli a nepustili. Skôr si zahráte tu a tam nejakú misiu a dáte hru bokom, aby vás kampaň úplne neomrzela. Multiplayer by umožnil viac si z nej užiť, ideálne aj s crossplayom. Bohužiaľ. Takto je to skôr také béčko, ktoré si fanúšikovia leteckých arkád môžu užiť, no vďaka jednoduchému ovládaniu je hra otvorená aj úplným nováčikom a menším hráčom, takže je to vlastne aj niečo pre decká. No a nakoniec je tu asi najvýraznejší plusový bod, ktorým je cena len €9,99.