Mám dojem, akoby mi niektorí herní vydavatelia tento rok chceli plniť moje želania. Capcom priniesol parádny remake Resident Evil 2 a doteraz asi najlepší Devil May Cry, aj keď to už pred pár rokmi vyzeralo, že dá pôvodnej sérii zbohom. A teraz sa pridáva aj Codemasters, ktorý prináša rally hru, po akej som volal už naozaj veľmi dlho. Rally hru, ktorá je zábavná, realistická, bohatá na možnosti a hlavne taká dobre hrateľná, takže pri nej dokážete presedieť 6 hodín v kuse a ani si nevšimnete, že sa za oknom medzitým zotmelo. DiRT Rally 2.0 toto všetko spĺňa a je to neuveriteľne návyková jazda.

Recept sa pritom zdá byť jednoduchý – stačilo zobrať všetko dobré z pôvodného DiRT Rally a ešte to vylepšiť. Po ňom však dokázali vydať aj DiRT 4, ktorý síce bol stále kvalitnou hrou, no tie kvality tam už v niektorých oblastiach kolísali. Vynárali sa tak obavy, na ktorú stranu sa s touto hrou priklonia a našťastie (pre všetkých fanúšikov starého CMR a DiRT Rally) sa priklonili k zážitku, ktorý je síce náročnejší, no o to zaujímavejší a viac pohlcujúci. Opäť tak Codemasters skôr koketujú so simuláciou a aj keď ich ambíciou nie je prekonať dnes už poriadne bradatého Richarda Burnsa, stále je DiRT Rally 2.0 realisticky zameranou hrou, ktorá vás potrápi a nechá vás pykať za vaše chyby na trati.

Jednu vec by som však mal ozrejmiť hneď v úvode. Stále zbožňujem prvú časť DiRT Rally, no treba uznať, že bola často možno až príliš masochistická. Súperi vám tu nadeľovali úplne neuveriteľné časy a kým ste sa dostali k tomu, aby ste pohodlne vyhrali šampionát, museli ste mať v hre natrénované desiatky hodín. Dovtedy ste sa museli uspokojiť s nižšími priečkami a spoliehať sa na to, že nebudú AI jazdci jazdiť konzistentne, čo hre dodávalo uveriteľnejší pocit. Nebol tu jeden súper, ktorý by neustále bral prvé pozície, ale viac sa to v hre premlelo. Toto všetko vám stále dokáže ponúknuť aj dvojka, no zároveň ju Codemasters spravili prístupnejšou a ponúkli aj nižšie úrovne obťažnosti pre tých, ktorí sa do nej chcú jednoduchšie dostať, či len chcú častejšie vyhrávať.

Musím kvitovať to, ako sa Codemasters popasovali s rozšírením možností hry v tomto ohľade. DiRT Rally nebola pre každého. Dvojka už je. Nemyslím to v tom zmysle, že je ako Need for Speed – že by sa k nej dalo sadnúť a hneď vyhrávať. Je to hra, ktorú si môžete postupne prispôsobovať a svojou hĺbkou a spracovaním takto vtiahne aj nováčika, ktorý si vďaka nej zamiluje svet realisticky zameraných rally hier. Jednoducho tu príde, zvolí si nižšiu obťažnosť, zapne nejaké tie asistenčné pomôcky a môže sa do hry pustiť. Máte už túto etapu za sebou? Vypnite si pomôcky, dajte si vyššiu obťažnosť a vydajte sa do toho prachu a blata ukázať svoje skutočné zručnosti.

Klobúk dole, že dokázali priniesť hru, ktorá je komplexná a hlboká, no zároveň prístupná so širokou škálovateľnosťou toho, čo od vás má požadovať. Ak by som mal vypichnúť jednu vec, ktorá ma tu osobne najpríjemnejšie prekvapila, je to práve tento fakt, keďže umožní užiť si jej chytľavú hrateľnosť širšiemu spektru hráčov. K tomu všetkému patria aj možnosti ovládania. Ak hráte na konzolách, ovládanie gamepadom je o niečo pohodlnejšie a prívetivejšie, takže už aj s ním dokážete zajazdiť slušné časy. Hra je však šitá pre volanty na všetkých platformách (recenzoval som na Logitech G920) a ak sa zmierite s tým, že si svoj volant musíte tentoraz nastaviť trošku inak ako v jednotke, najviac zábavy sú užijete práve s ním. Možnosti nastavení nechýbajú, podpora je pomerne široká a nič nenapodobní ten dojem, keď vám spätná väzba dáva pocítiť „utrhnutý“ zadok, defekt pravej prednej pneumatiky, či napríklad štrk v podbehoch.

Bude trošku skákať a keďže som niečo dosť vychválil, musím spomenúť aj niečo, čo si v hre zaslúži dosť zhodiť a to sú bugy. Tých tu rozhodne nie je málo a aj keď sa nedá povedať, že by niektoré z nich hru doslovne kazili, či vám komplikovali jej hranie, rozhodne ich prítomnosť v takomto množstve nepoteší. Najčastejšie je to problém s modelmi áut, kedy sa niečo, čo by malo byť dnu, z ničoho nič ocitne von. Napríklad časť nápravy, koleso, raz dokonca aj sklo z dverí od kufra poletovalo nad autom súpera v rallycrosse. Prvý raz to pobaví, pri opakovanom výskyte sa začnete sami seba pýtať, či sa to naozaj pri testovaní kvality nedalo odstrániť.

Hra však fanúšikov nepoteší v oblasti obsahu, ktorého síce nie je málo, no je to s ním pomerne rozporuplné. Je tu veľa nových vecí, no zároveň chýbajú niektoré také, ktoré ste si v predchádzajúcej časti obľúbili. Poďme najskôr k licenciám. Tradične tu chýba licencia na WRC šampionát a všetky s ňou spojené, keďže tieto má exkluzívne séria WRC. Vracia sa však oficiálna licencia na FIA World Rallycross Championship, čo rozhodne poteší fanúšikov tejto vetvy motoršportu. Nepoteší už absencia pretekov do vrchu na Pikes Peak, čo bolo obrovské lákadlo prvej časti a tu to rozhodne chýba.

Ak máte chuť hneď jazdiť, skúšať všetky herné autá a všetky trate a prostredia, ktoré vám ponúka, môžete sa vrhnúť na rýchle jazdenie, prípadne na časovky. Táto možnosť je ideálna pre tých, ktorí si chcú z obsahu hry užiť ihneď čo najviac. Ťažiskom DiRT Rally 2.0 je však jednoznačne kariéra, v ktorej nájdete ako rally, tak aj rallycross a aj výzvy, ktoré sa menia buď každý deň, alebo každý týždeň, pričom im nechýbajú rebríčky (dokonca crossplatformové). V kariére môžete neustále skákať medzi režimami a ak sa vám napríklad omrzia klasické rally etapy, nie je nič jednoduchšie než ísť na rallycross okruhy a nazbierať tam v šampionáte nejaké tie body.

Musíte si však uvedomiť, že tu si v kariére budujete vlastné tímy. Nevyberáte si teda tímy alebo kontrakty, ale začínate prakticky od nuly, so základnými mechanikmi a s jedným (lacným) autom. V prípade rally časti tak idete od éry 60. rokov, ku ktorej neoddeliteľne patria autá, ako napríklad Mini, či Lancia Fulvia. Prakticky rovnako to prebieha aj v rallycross časti, akurát s tým rozdielom, že tú je aj tá najnižšia trieda vozidiel pomerne moderná. Chce to ale čas a skúsenosti, aby ste sa postupne predrali vyššie cez rôzne nižšie šampionáty až na vrchol. Získavate body, poháre a ako idete vyššie, každá ďalšia sezóny je dlhšia a aj náročnejšia, pričom hra takto naozaj dobre stupňuje obťažnosť.

Kariéra, bez ohľadu na to, ktorý režim si vyberiete, je veľmi slušne vyvážená a peňazí síce nebudete mať nazvyš, no zároveň ani nebudete chudobní. Vždy ich máte tak akurát, aby ste si po sezóne mohli kúpiť nové auto, niečo na ňom upgradovať, najať nových technikov (ktorí so sebou prinášajú aj rôzne bonusy) a hlavne vám stále zostane aj na opravy. DiRT Rally totiž berie poškodenie vážne. Môže vám skomplikovať jazdu, či vás aj úplne vyradiť. Navyše si ho prenášate aj medzi eventmi, takže si musíte naozaj nájsť prostriedky na to, aby ste si vždy v rámci možnosti dali auto čo najlepšie dokopy. Medzi rally etapami navyše máte len obmedzený čas k dispozícii, takže možno neopravíte dostatočne. Treba tak voliť, či radšej opravíte niečo pod kapotou, alebo sa chcete na auto hlavne pozerať a vyklepete mu plechy.

Hre tak rozhodne nechýba hĺbka a je len a len dobre, že nie je iba o jazdení. Tu a tam, hlavne ak pri nej stratíte pojem o čase, treba aj chvíľku vydýchnuť a nejaký ten ľahký manažment tu tak padne vhod na „oddych“. Či už jazdíte klasické rally, alebo sa venujete rallycrossu, bank máte spoločný a zdroje sa vám teda v kariére medzi nimi prenášajú. To neplatí len o peniazoch, ale aj o spomínaných mechanikoch. Ak si teda najmete mechanika, ktorý znižuje cenu opráv motora, máte ich nižšie v rally a aj rallycrosse. Zarobiť si navyše viete aj už spomínanými výzvami, kde dostanete odmenu na základe vášho výsledku v tabuľkách a čím vyššie sa dostanete, tým viac peňazí dostanete.

Rallycross je o viacerých autách naraz na okruhu, ktorý kombinuje asfalt a nespevnený povrch, pričom jeden event spočíva z niekoľkých kvalifikačných kôl, dvoch semifinále a na záver z finále. Postupuje sa na základe časov, zaujímavý je systém celkového bodovania, no v samotných pretekoch musíte počítať s tým, že je to plech na plech a koleso na koleso. Súperi vám tu často nič nedarujú a umelá inteligencia ide do zákrut aj cez vás. Opakujú sa však niektoré chyby predchodcu. Jednou je, že vo Švédsku (celkovo hra ponúka 8 rallycross okruhov z rôznych častí sveta) sa umelá inteligencia zvykne vybúrať na tom istom mieste, kde sa jej to stávalo aj v predchádzajúcej časti. Druhou sú časy AI na vyššej obťažnosti, keď vo svojich simulovaných kvalifikáciách súperi jazdia neuveriteľné časy, no keď tých istých dostanete do svojej kvalifikácie, dokážete im nadeliť niekoľko sekúnd. Časy reálnej jazdy so simulovanou tak nepôsobia konzistentne.

Rally je klasika, akú poznáte už roky. Pred vami sú etapy rozdelené po niekoľkých rôznych prostrediach vo svete a ide tu o časy. Začnem ale opäť niečím horším a to sú herné prostredia, ktorým chýba variabilita, konkrétne tu chýba niečo priamo zimné. Náhradou za úzke cesty s hlbokými roklinami hneď vedľa je Argentína, no chýba tu sneh. Ďalej tu nájdete USA, Nový Zéland, Španielsko, Poľsko a Austráliu. Samozrejme, sú medzi nimi rozdiely, no čakali by ste variabilnejšie prostredia. Zvlášť, keď tu chýbajú Monte Carlo, Švédsko a Nemecko, ktoré dorazia neskôr v DLC.

Treba však vyzdvihnúť samotné trate, na ktorých tvorbe sa opäť podieľali aj rally jazdci a je to badať. Pri prechádzaní zákrut vám tuhne krv v žilách, nakláňate sa spolu s autom, očami ho tlačíte do správneho šmyku, aby sa vám nezačalo pretáčať. Sú úzke, nebezpečné, rozhodujú na nich aj najmenšie chyby a pri tom všetkom vás neustále bavia. Codemasters opäť treba pochváliť aj za to, ako parádne na tieto trate prispôsobili spolujazdca, ktorého opäť nahral Phil Mills. Veľmi skoro si naňho zvyknete a časom začnete jazdiť naslepo podľa jeho pokynov aj do zákrut, ktoré nevidíte.