Nezávislí vývojári z inkle išli vždy trochu inou, vlastnou cestou. Škatuľkovanie do herných žánrov ak nie postavili na hlavu, tak minimálne obsah svojich projektov poriadne premiešali. Ich najnovší počin Heaven's Vault nie je tradičnou adventúrou, ale skôr dobrodružstvom, v ktorom sa snažíte odhaliť tajomstvo pradávnej civilizácie prostredníctvom písma. A kúsok z tamtoho a kúsok toho, všetko znovuhrateľné, lebo sú tu možnosti voľby, až milovníkom všetkého nezávislého stoja aj chĺpky na zátylku. Dá sa to ale hrať?

Niežeby predchádzajúce tituly z produkcie inkle boli zlé. Ani 80 Days a ani Sorcery sa nestratili. Svoje publikum - hlasno volajúce po originalite a úžasnosti trhajúcej zabehnuté herné princípy na maličké kúsky - si našli. Zrejme bol dostatočný počet fanúšikov na to, aby sa autori s chuťou vrhli na trojrozmerné putovanie s príchuťou dobrodružnej archeológie. Vec sa však má tak, že hoci občas všetci nadávame na absenciu originality, nie vždy po nej skutočne túžime a mnohé zmeny bez mihnutia oka odmietame.

Heavens Vault nie je zlou hrou, avšak hrateľnosť sa tak trochu stráca a akoby sa motala nezmyselne dokola. Ani veľkohubé prehlásenia o možnostiach voľby a odlišných príbehov nezaujali. Pretože samotná zápletka a rozprávanie je - tu trochu a tam viac - vlastne obyčajné, priemerné, s minimálnou šancou zaujať na dlhšie než jedno víkendové popoludnie. Postupné odkrývanie záhadného písma, ktoré musíte rozlúštiť, aby ste prišli všetkému na koreň, má tempo viac než pomalé. Nemusí to sadnúť každému a ponorenie do deja má spočiatku vážne trhliny. Podivné svety kombinujúce futuristické technológie prostredníctvom robotov a spôsob života spred stoviek rokov majú potenciál zaujať. Napokon mi pripadali zbytočne prázdne, bez možnosti väčšej interaktivity s nimi a následného ponorenia do odhaľovania tajomstva.

A to je zásadný problém Heaven's Vault. Pátrate po kolegovi, máte podivnú brošňu, klasickými korábmi lietate medzi svetmi prostredníctvom vesmírnych prúdov a všetci tam majú divné mená. Adventúrenie sa však skladá len z obyčajného chodenia pustými lokalitami, v ktorých nezbierate, nepoužívate a nekombinujete predmety. Pochod koridorom je spestrený občasným nájdením zákutia s predmetom, ktorý vám môže pomôcť pri lúštení starobylého jazyka. Vývojári vám do rúk zveria ženskú postavu Aliyu - tvrdohlavú ženu, ktorú profesorka Myari z univerzity poverí pátraním po Renbovi. Niečo odhalil a tým tajomstvom by mohla byť záchrana vesmíru. Blížiaca sa temnota sa vracia v cykloch a jeden z nich sa práve uzatvára. Pomôcť by vám mohol robot Six.

Zo začiatku panujúca nedôvera medzi hlavnými protagonistami sa postupne začne meniť otváraním nových svetov, skúmaním prostredí, hľadaním artefaktov, prekladaním starobylej reči. Práve táto mechanika ponúka menší odklon a zaujímavejšiu hrateľnosť. Jednotlivé frázy skladajúce sa z rôzne dlhých fragmentov - alebo ak chcete slov - postupne otvárajú ďalšie a ďalšie možnosti. Hieroglyfy sú spočiatku španielskou dedinou, avšak postačí odhalenie alebo správne interpretovanie jedného slova a možno sa posuniete ďalej v iných frázach. Skúmanie podivného písma má svoje kladné stránky, dokáže zaujať. Avšak nie ako mechanika, ktorá ako jediná vytŕča z davu. Všetko ostatné je v Heaven´s Vault plytké.

Samotná zápletka má dostatočne dobrý základ, avšak úroveň dialógov či popisov a monológov ustrnula v nezmyselne zdĺhavých pasážach, kedy sa rozpráva len preto, aby „nebolo ticho”, pričom mnoho riadkov textu (dabing sa nenosí, len v zopár momentoch, kedy Aliya niečo komentuje) uspáva patetickými pokusmi o ponorenie sa do deja. Jediným výsledkom dlhých a dlhších rozhovorov medzi Aliyou a Six je postupne padajúca hlava hráčova, ktorá vplyvom nechutne zákernej gravitácie s dutým bum dopadne na klávesnicu a preberie aj susedu naproti. Trápne nezáživné momenty, v ktorých Aliya rieši svoje pohŕdanie k robotom alebo sa vracia do minulosti, či zrazu precitne a zmenou povahy si vyslúžili jedine zívnutie a mávnutie rukou. Ďalšia kvázi nezávislá a hlboká patlanina.

Problémom nie je ani to, čo chce Heaven's Vault povedať, ale akým spôsobom to hovorí. Nudne. Nepotrebujete litánie k tomu, aby vás dej vtiahol. Naopak v momentoch, kedy by nám vývojári mohli lepšie a podrobnejšie predstaviť existujúce svety, prostredie, spoločnosť či aktívnymi predmetmi niečo odhaliť, necháva všetko prázdne. Aliya chodí len sem a tam, pláca jednu zbytočnosť za druhou, znovu sa pýta Six, čo si pamätá z minulosti a čias, kedy vznikol a chudák stroj neustále omieľa to isté. Ak má takto vyzerať nezávislá produkcia symbolizujúca umenie, posledný nech zhasne.

Úplne tragicky pôsobí cestovanie medzi jednotlivými svetmi prostredníctvom korábu. Vopred daný tunel, respektíve prúdy, ktoré vás unášajú jedným smerom, sa občas rozvetvuje a vy musíte zvoliť, či sa vyberiete vpravo alebo vľavo. Pomalú plavbu občas urýchlite mávnutím plachtových krídel, ale celková prázdnota a slimačia rýchlosť zážitok devalvujú na úroveň absolútnej monotónnosti. Odbočíte nesprávne - a teda nie po trase, ktorá vedie do vybranej destinácie, musíte reštartovať pozíciu. Počas plavby sa občas vyvolá rozhovor, ktorého zaujímavosť je napriek slabšej úrovne dialógov, dostatočne lákavá na to, aby ste sa nudili dvojnásobne. Možno mal niekto ideu o relaxácii behom letu, avšak v konečnom dôsledku je sledovanie ohňostroju ako šetriču obrazovky niekoľkonásobne zábavnejšou formou trávenia voľného času. Prázdnota a nuda, ešteže niektoré už prejdené trasy je možné na niektorých úsekoch nechať na Six. Instantný presun na miesto určenia sa nekoná.

Hodnotiť technické spracovanie pri menších projektoch je značne háklivé. Rozpočtom a skúsenosťami sa nezávislá produkcia nemôže porovnávať s titulmi, na ktorých pracujú stovky grafikov. Dokážem mnohé odpustiť, avšak len v prípade, že niekto dokáže odhadnúť svoje možnosti. A trojrozmerné prostredie býva často kameňom úrazu, nakoľko vyžaduje omnoho viac kreativity, ľudských zdrojov a predovšetkým detailov. Heaven´s Vault nemožno uprieť víziu špecifického dizajnu. Na statických obrázkoch nemusíte postrehnúť prázdnotu, nevýraznosť alebo chlad celého prostredia. Napriek pestrým miestam čo sa týka charakteru je svet Heaven's Vault všetko, len nie pútavý. Pôsobí mŕtvo, umelo.

Jediným miestom, ktoré možno vyvolá pozitívnu odozvu je botanická záhrada, ktorá vďaka na objekty bohatému prostrediu. Všetko ostatné sú len potemkinove dediny, ktoré nemajú dostatočne charakteristického ducha. Dizajn prostredia je fádny a príliš obyčajný, zameniteľný s inými hrami. Univerzita, farmy, trhoviská, zabudnuté chrámy a sídla. Animácie pohybov sa snažia brnkať na umeleckú strunu, avšak tých zopár snímok symbolizujúcich pohyb vyzerá skôr smiešne. Načo sa niekto snažil o trojrozmerný svet, ak sa v nich postavy hýbu trhane, toporne, prechádzajú cez seba a sú len akoby maketami? Možno len nemám správne umelecké cítenie a som kultúrny barbar.

Dabing zaznie len občas a je zbytočné hodnotiť tých niekoľko viet, ale hudobná zložka je na tom omnoho lepšie. Jednotlivé skladby dokážu precítene a ako jediné vtlačiť prostrediu aspoň čiastočne pečať záujmu o skúmanie neznáma, zabudnutej civilizácie, minulosti, ktorá môže výrazne ovplyvniť budúcnosť. Violončelo a piano sa citlivo zapájajú do diania a osviežujú inak monotónne putovanie. Ďalšiu kritiku si zaslúži interface. Rozhovory nie sú nadabované a jednotlivé vety je nutné sledovať po celej obrazovke, nakoľko dialógové okno nie je umiestnené napevno v spodnej časti obrazovky (až na monológy pri odchodoch zo svetov a pasáže, kedy sa rozhodujete, čo poviete), ale pri hlavách postáv. Niekedy kamera ujde do neznáma, nič nevidíte, inokedy sa hýbe, vety s ňou. Neustále blúdenie očami po obrazovke, chaos pri sledovaní, ktorá postava vôbec danú vetu povedala a titulky miznúce až prirýchlo - tu sa originálny prístup vôbec nevyplatil. Veď aj komiks má svoje zákonitosti, ako sa má čítať.