Mnoho ďalších vývojárov a vydavateľov sa pokúša nájsť si svoju cestu na Nintendo Switch. Konzola stále rastie, spolu s ňou aj chuť hráčov hrať svoje obľúbené hry nielen doma, ale aj na cestách. Dôkazom môže byť aj nedávna E3, kde sme mali možnosť vidieť porty ďalších známych hier práve na Switch. Či už to bol Alien: Isolation, Zaklínač 3, alebo Doom Eternal a ďalšie. Pritom tá prvá hra je vždy najťažšia. Dôkazom môže byť práve spomínaný Doom. Panic Button pre Bethesdu portujú tieto hry na Switch a kým prvý moderný Doom bol najviac problematický a trval najdlhšie, s ďalšou časťou a Wolfenstein hrami to už je ľahšie. Svoju prvú hru pre Switch teraz priniesol aj ruský Gaijin, ktorý je známy najmä hrou War Thunder.

Otázne sú však dve veci – či si vôbec vybrali ten správny titul na rozbehnutie svojej Switch podpory, no tiež či sa portovania na konzolu chopili tým správnym spôsobom. Blades of Time totiž nie je nejaký známy titul. Vyšiel už v roku 2012, takže za tých 7 rokov sa na hru už naozaj zabudlo. Navyše pri vydaní nebola považovaná za najlepšiu. Skôr to bolo také béčko, ktoré sa len ľahko dostalo cez priemer. A akoby to nestačilo, konzolové verzie hry mali dosť veľké problémy v technickej oblasti. Vzhľadom na známku, ktorú ste určite neprehliadli, už asi viete, kam tým všetkým mierim v recenzii Switch verzie.

Blades of Time je pokračovaním sekačky X-Blades z roku 2007 (2009 vo svete) a aj keď si na obe hry dnes spomenie už len málokto, povedal by som, že bola prvá časť o niečo známejšia. Dvojka toho pritom doniesla viac a to nielen v oblasti hrateľnosti, ale aj v príbehu. V hre sa opäť stretávame so sporo odetou bojovníčkou Ayumi, ktorá je hlavnou postavou a má zálusk na poklady tajomného ostrova, kam vás so sebou zoberie. Čoskoro však spolu s ňou zisťujete, že to nie je len o poklade, ale tiež o hľadaní strateného priateľa a najmä boji proti množstvu magických nepriateľov, aby ste tento ostrov oslobodili spod moci temnej mágie.

A kým samotná Ayumi je postavou, ktorú si ľahko zamilujete, s príbehom je to naopak. Hlavnej postave prepožičala hlas britská herečka Miranda Raison a vdýchla tým postave život. Aj vďaka jej prejavu bude postava zaujímavá počas celej doby hrania. Tu a tam si neodpustí uštipačné komentáre, čo jej čaru ešte pridá. Bohužiaľ je v tom sama. Ostatní herci až tak nezaostávajú, no najmä im škodí celkový scenár hry, ktorý fakt za veľa nestojí. Je chaotický, občas zbytočne skáče z miesta na miesto, v deji sa ľahko stratíte a vlastne vás nikdy ani príliš nechytí natoľko, aby ste mu venovali väčšiu pozornosť. Takže sa veľmi skoro pristihnete, že prestrihové scény jednoducho preskakujete.

Hra ponúka vo svojom príbehu 10 misií naprieč naozaj rôznorodými prostrediami. Prejdete si tak púšťou, džungľou, tajomnými chrámami, ale tiež oblakmi, kde sa napríklad naučíte lietať. Z tohto pohľadu je to naozaj pestré a dokonca by som povedal, že si hra drží dobré tempo. Tu ale píšem o Switch verzii, ktorá si to dobré tempo jednoducho nedrží a môže za to mizerná kontrola kvality v štúdiu. Inak si nedokážem vysvetliť, že mi pravidelne hra minimálne raz za level vždy úplne spadla a s chybovou hláškou ma vrátila do hlavného menu konzoly. Ešte na PC s miliardou konfigurácií by sa to dalo prežiť, ale toto je konzola.

Herná doba je teda nejakých 10 hodín, no taktiež je týmito častými pádmi veľmi kúskovaná, až vás to jednoducho znechutí a rozhodnete sa vykašlať sa na ňu. Máte predsa len jedny nervy a toto vám za to fakt nestojí. Príbehová kampaň však nie je jediným herným režimom a nájdete tu aj online multiplayer a to ako kooperatívny, tak kompetitívny. Tu bojujete proti vlnám nepriateľov a dokonca to trochu pripomína MOBA hry. Proti vám stojí nepriateľský hráč, každý z vás má svoju základňu, každý posiela „creepov" na toho druhého a snažíte sa zničiť základňu toho druhého. Ohľadne multiplayeru ma osobne prekvapili dve veci. Prvá bola, že ma naozaj bavil a užil som si ho. Druhá zas, že nebola núdza o hráčov, aj keď občas hľadanie trvalo dlhšie. Uvidíme, ako dlho si ich hra udrží. Takto si k tým desiatim hodinám môžete pripočítať ďalšie.

Pritom kampaň nie je až taká zlá z hľadiska toho, čo ponúka. Nie je to ani žiaden zázrak, to skôr presne tá polovica kvalitatívneho spektra, takže tých 50% by hre naozaj sadlo. V jadre je to klasická hack and slash, kde má Ayumi dva meče, seká hordy nepriateľov a postupne sa jej do rúk dostávajú nové zbrane. Taktiež sa ale postupom času učíte nové kombá a získavate nové magické útoky, ktorými si v boji výrazne pomôžete. Nič z toho nie je nejako extra náročné, stále je to založené na rovnakej schéme útokov, no funguje to dobre. Okrem toho si často vyberáte, do ktorých útokov investujete, takže si istým spôsobom razíte cestu štýlom, ktorý vám vyhovuje. Nové techniky si vždy najskôr osvojíte v tréningovej aréne.

Boje sú ešte trošku viac spestrené ďalšími možnosťami, z tých klasických napríklad dashovaním, ktoré vám v boji neraz pomôže. Ojedinele musíte využiť aj pištole a pušky, no tie v hre veľké využitie naozaj nemajú. Snáď až na pár momentov, kedy musíte niečo z diaľky likvidovať. Oveľa zaujímavejší je však systém manipulácie s časom, aký sa v hack and slash hrách príliš často nevidí a naozaj pomerne klasickú hrateľnosť. Ayumi má totiž možnosť vrátiť sa v čase takým spôsobom, že dokáže vytvoriť svoj časový „klon“. Takto dokáže na jednom mieste pobehovať hneď niekoľko postáv, kým máte energiu na to, aby ste takto s časom pracovali. Využíva sa to pri súbojoch, kedy naraz bojujete s nepriateľom hneď viackrát. Na niektoré typy dokonca môžete útočiť len takto. No a taktiež to hra využíva pri hádankách, na ktoré tu narazíte a vyžadujú napríklad súčasné stlačenie dvoch spínačov na dvoch rôznych miestach.

Bohužiaľ, vyššie spomínané problémy s padaním hry nie sú jediné technické problémy hry. Biedne je na tom aj optimalizácia samotná. Na Switchi sú väčšie a oveľa lepšie vyzerajúce hry, ktoré sa aj oveľa lepšie hýbu. Na grafike Blades of Time sa už nepekne podpísal zub času a ani jej štýl nebol práve nadčasový, takže nevyzerá najlepšie. No tým to nekončí a hra sa tiež naozaj biedne hýbe. Síce si väčšiu času drží stabilné a rýchle snímkovanie, pri načítaní nových lokalít či dokonca miestností zažívate až nepekné framedropy. A to je ďalšia vec, ktorá jednoducho cez kontrolu kvality prejsť nemôže, ak ju neodfláknu. Zvuk tiež nezostarol práve najlepšie, ale aspoň si so sebou nenesie podobné problémy.

Chcete nejakú sekačku na Nintendo Switch? Rozhodne neberte Blades of Time. Táto hra bola už v dobe vydania len problémovým béčkom a teraz ukazuje, že skúškou času rozhodne neprešla. Switch port navyše dokazuje, že autori nezvládli ani túto časť práce a k starým technickým problémom pôvodných verzií sa pridali úplne nové, aj keď by tu byť nemali. Berte radšej Darksiders alebo čokoľvek iné a žánrovo blízke. Tejto hre sa vyhnite minimálne do doby, kým nebudú opravené technické problémy. A aj potom čakajte na veľkú zľavu.